Kiná (4)
Začínajú Hviezdne štvrtky v letnom kine rožňavskej hvezdárne
Napísal(a) Anežka Kleinová
Súčasťou aktivít, ktoré ponúka rožňavská hvezdáreň je aj tento rok letné kino. Fanúšikom strieborného plátna prináša neopakovateľnú atmosféru priamo pod holým nebom. Prírodné kino je vyhradené pre všetkých, ktorí si chcú pozrieť dobrý film a nesedieť pri tom doma na gauči.
Premietanie pod hviezdnou oblohou v Rožňave organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Uskutoční sa v areáli hvezdárne, čím ponúka jedinečné spojenie - možnosť sledovať hviezdy na filmovom plátne a zároveň pozorovať nočnú oblohu s odborným výkladom astronóma.
„Už tradične, každý júlový aj augustový štvrtok si návštevníci vychutnajú filmové novinky aj overené kino hity. Ponuka je pestrá a my veríme, že si so sebou odnesú príjemné zážitky.
Obnovenie premietania filmov v historickom kine Stachanov na Železníku
Napísal(a) Ján Frák
Po dva a polročnej prestávke v historickom kine Stachanov v Železníku zorganizovali Občianske združenia Skryté Poklady Slovenska a Sirkovanci pre miestnych obyvateľov, ale aj nadšencov z okolia, premietanie dokumentárneho filmu „Spomienky na Železník“. Súčasťou premietania bola aj prezentácia zámeru obnovy Národnej kultúrnej pamiatky, budovy miestneho kina. Projekt predstavil Ladislav Bene, predseda OZ Skryté Poklady Slovenska. Divákom bola predstavená vizualizácia budúcej podoby kina. Zámer ukazoval možné využitie jeho priestorov pre potreby miestnych obyvateľov, ale aj turistov. Postupne by tu mohlo vzniknúť múzeum s tematikou železorudnej ťažby a miestnej kultúry, priestory kina by bolo možné využívať aj pre rôzne aktivity miestnej komunity.
Kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje návštevníkmi obľúbenou rodinnou nedeľou 16. 10. 2016 o 16.00 s dobrodružným animovaným príbehom Robinsona Crusoe, ktorý spolu so svojimi zvieracími kamarátmi poteší a zabaví malých aj veľkých.
Júnová ponuka kina Apollo začína Oskarovým pondelkom
Napísal(a) A. Kleinová
Kino Apollo v Rožňave začína júnový program Oscarovým pondelkom - premietaním na mnohých filmových festivaloch oceneného filmu Saulov syn 6. 6. 2016 (pondelok) o 19.00 hodine. Projekcia sa uskutoční na pripomenutie 7. júna 1944 - dňa deportácie Židov z Rožňavy do Osvienčimu pred sedemdesiatimi dvoma rokmi. Túto smutnú udalosť z minulosti nášho mesta si môžete pripomenúť aj na pietnej spomienke 5. júna 2016 o 15.00
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.