workshop (29)
Prvé podujatia občianskeho združenia Otvor dvor v rámci projektu Verejné priestory naživo
Napísal(a) R. Kovács
Občianske združenie OTVOR DVOR realizuje s podporou Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa projekt „Verejné priestory naživo“. Od augusta 2018 do novembra 2019 budeme realizovať pre verejnosť prednášky, diskusie, workshopy a infodni, týkajúce sa verejného života v meste, a to za účasti odborníkov na jednotlivé témy. Štruktúra pr ojektu vychádza z predpokladu súčasnej slabej aktivity obyvateľov vo verejnom priestore mesta a nízkej informovanosti o možnostiach jeho skvalitňovania a jeho prepojenia na kvalitu a odbornú zdatnosť vedenia samosprávy. Z toho dôvodu sú prednášky, diskusie a workshopy usporiadané tak, aby ich účastníci dostali možnosť získať dostatok relevantných informácií, možnosť zosieťovať sa,
Letné tvorivé dielne pre verejnosť každú stredu v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) V. Munková
Gemerské osvetové stredisko už tradične organizuje počas letných prázdnin tvorivé dielne pre deti i dospelých. V Dome tradičnej kultúry Gemera počas letných stried ponúkame kreatívne tvorenie v hrnčiarskej a textilnej dielni. Práca s hlinou bude prebiehať v príjemnom prostredí v hrnčiarskej dielničke, kde vám ponúkame výrobu rôznych dekoratívnych predmetov – mydelničky, anjelika či slniečka. V textilnej dielni pod vedením odbornej lektorky spoznáte rôzne textilné techniky, ako zápästkovú, plstenie na mokro, či maľovanie na textil. „V prípade, že sa vám nepodarí svoj výrobok dokončiť, môžete sa k nám vrátiť ďalšiu stredu. O nové zážitky a nezabudnuteľné okamihy nebude núdza ani v tomto roku,“ poznamenala Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Pripravené sú obľúbené letné remeselnícke tábory
Napísal(a) Valéria Munková
Letné prázdniny znamenajú pre deti čas plný zážitkov, nových skúseností a priateľstiev. Rodič pre dieťa chce to najkrajšie leto, prázdniny a zážitky. Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave vám aj v tomto roku ponúka obľúbené denné remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera, ktoré sa uskutočnia v dvoch turnusoch od 9. do 13. júla a od 6. do 10. augusta 2018. „Ak si myslíte, že ručná práca, práca s prírodným materiálom a využívanie tradičných techník je pre vaše deti to pravé, ste na správnej adrese. Deti s odbornými lektormi a zamestnancami strediska vytvárajú v tábore jeden tím, spoločne tvoria, vyrábajú jedinečné a originálne výrobky inšpirované dedičstvom našich predkov," pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná. Čo vám ponúkame v tomto roku?
Po gemersky hráme, aj si zaspievame * Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M.H.
Gemerské osvetové stredisko už po štvrtýkrát organizuje muzikantský tábor, tento rok v krásnej prírode Slovenského raja. Po vydarených predošlých ročníkoch sa v termíne 20.-24.8.2018 stretnú výnimoční muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti odovzdajú ďalej. Počas týchto dní sa budú môcť mladí hudobníci priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Cieľom tohto projektu je motivovať a vzdelávať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom. Muzikantská dielňa sa bude realizovať v horskom hoteli Geravy, kde budú účastníci ubytovaní a každý deň im bude poskytnutá starostlivosť a výučba lektorov. Strava aj ubytovanie bude zabezpečené. Dielňa sa ukončí vystúpením účastníkov na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 2018.
Fiľovci z Banskej Bystrice naučia záujemcov z Gemera ako si vyrobiť drevenú bezdierkovú píšťalu
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave organizuje po prvýkrát zaujímavý workshop, na ktorom bude hosťovať majster ľudovej umeleckej výroby, výrobca pastierskych hudobných nástrojov. „Michal Fiľo z Banskej Bystrice prijal naše pozvanie, aby naučil záujemcov vyrobiť si svoj originálny ľudový hudobný nástroj - drevenú bezdierkovú píšťalu. Pastierske ľudové hudobné nástroje budú ústrednou témou tohto workshopu, kde sa naučíme techniky výroby signálnej píšťaly, ale aj históriu ľudových hudobných nástrojov a samotné hráčske techniky na pastierske píšťaly a fujaru. Každému účastníkovi zabezpečíme všetky náradia a materiál, s ktorým bude počas workshopu pracovať. Je to jedinečná príležitosť ako sa naučiť vyrobiť si nástroj a pre tých, ktorí ho už vyrábajú, to umožní zdokonalenie,“ uvádza Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
V Dome tradičnej kultúry Gemera sa naučíte drôtovať aj drobný keramický riad
Napísal(a) MH
Gemerské osvetové stredisko v termíne 26. apríla t. r. plánuje priblížiť vzácne remeslo prostredníctvom kurzu. Ako ďalšie remeslo, ktoré sa tohto roku bude uchádzať o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, je drotárstvo. Drotárstvo počas približne 200-ročného trvania prekonalo vlastný osobný vývin. Jedným zo základných prvkov drotárskej výroby bol materiál, ktorý drotári pri svojej práci používali. V začiatočnom období jediným pracovným materiálom drotárov bol drôt. Pomocou neho opravovali hlinený riad i zhotovovali výrobky. V Dome tradičnej kultúry Gemera o 16.30 (štvrtok) predstaví lektorka Jarmila Kálmánová základy drotárskej techniky, pomocou ktorej bude drôtovať drobný keramický riad. Toto stretnutie garantuje
Spevácke workshopy v Dome tradičnej kultúry na Gemeri pokračujú viachlasnými spevmi z Horehronia
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Séria speváckych workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera po krátkej pauze opäť pokračuje. V piatok (24.11), privítame speváčku Tatianu Salajovú a hudbu Miroslava Kapca z Banskej Bystrice. „Najvýraznejším charakteristickým znakom horehronskej hudobnej kultúry je viachlasný spev. Najsvojráznejší typ môžeme badať v obciach Telgárt a Šumiac, čo súvisí aj s uplatňovaním východného obradu na cirkevných liturgiách. Zborový spev v Šumiaci a Telgárte bol ešte v minulom storočí nápadne podobný ľudovým spevom.
Najobľúbenejší pracovný veľtrh štartuje v Košiciach vo štvrtok
Napísal(a) Profesia.sk
Veľtrh Profesia days v Košiciach začína o dva dni - 28. septembra 2017! Na podujatí sa zúčastní až 70 zamestnávateľov a okrem práce ponúkne aj zaujímavých spíkrov, jazykové, znalostné, či osobnostné testovanie a veľa ďalšieho. Východniari majú vstup k tomuto všetkému úplne zadarmo.
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa bude posledný septembrový víkend konať medzinárodný workshop paličkovanej čipky. Čipkárky z rôznych regiónov Slovenska, ale aj Maďarska a Poľska vzdajú hold umeniu paličkovanej čipky. Gemerské osvetové stredisko v dňoch 23. – 24. septembra 2017 organizuje X. ročník medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“.
Veľtrh Profesia days mieri po prvýkrát do Košíc
Napísal(a) Nikola Richterová
Najobľúbenejší pracovný veľtrh na Slovensku prichádza na východ. Po ôsmich úspešných ročníkoch Profesia days v Bratislave mieri podujatie na opačný koniec republiky. V Košiciach budú na návštevníkov čakať nielen zamestnávatelia, ale aj zábava, vzdelávanie, či zaujímaví spíkri z východu, ktorí robia svojmu regiónu dobré meno nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Zatiaľ posledný ročník Profesia days v hlavnom meste prilákal tento rok v marci 16 tisíc návštevníkov. V košickom Spoločenskom pavilóne sa tak pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky,
Viac...
Farmička a Gemerské grúne, o. z. pripravili včelárske školenie o chove matiek a tvorby odložencov
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Počas víkendu 20.- 21.5.2017 sa v Kraskove uskutoční záverečné školenie zo série Včelárime s Milanom, tentoraz pre skúsenejších včelárov. Na školenie vás srdečne pozývajú Farmička.sk a Gemerské grúne, o.z. na tému chovu matiek a tvorby odložencov povedie Milan Krokavec, známy včelár, výrobca úľov a skvelý lektor. Na programe školenia sú témy ako odchov vlastných včelích matiek, aj tvorba odložencov v rôznych úľových systémoch a samozrejme budeme diskutovať aj o otázkach, ktoré trápia samotných včelárov.
Gemerské grúne na workshope predstavia pestrosť a význam včelárstva i ovocinárstva v našom regióne
Napísal(a) Jaroslav Hric
Farmička.sk a Gemerské grúne, o. z. vás srdečne pozývajú na skvelé včelárske a ovocinárske workshopy so skúsenými lektormi. Naše občianske združenie aj pomocou kurzov a školení približuje ľuďom významné dedičstvo nášho regiónu, kde včelárstvo i ovocinárstvo bolo pevnou súčasťou života ľudí v dedinách i mestách. Chceme formou atraktívnych workshopov predstaviť jednak pestrosť, ale aj význam včelárstva i ovocinárstva v našom regióne, inšpirovať ľudí a naučiť ich ako toto dedičstvo uchovať
Organizujú dva zaujímavé kurzy prírodného ovocinárstva s Ľudovítom Vaššom
Napísal(a) Jaroslav Hric
Budúci víkend portál Farmička.sk a občianske združenie Gemerské grúne, o. z. organizujú dva zaujímavé kurzy prírodného ovocinárstva. Organizátori podujatia si dali za cieľ zmapovať a spropagovať ovocinársku unikátnosť regiónu Malohont a položiť základy k jej zachovaniu. Formou atraktívnych workshopov
Priaznivcov spevu a hudby pozývame do Krásnohorskej Dlhej Lúky na spevácky workshop
Napísal(a) Mgr. Hlaváčová Mária
27.10. 2016, Kultúrny dom, Krásnohorská Dlhá Lúka - Organizátor Gemerské osvetové stredisko po druhýkrát pozýva priaznivcov spevu a hudby do Krásnohorskej Dlhej Lúky na spevácky workshop. Spevácky dom je zameraný na vokálne techniky a prípravy, taktiež spracovanie piesňového materiálu a jeho samotnú interpretáciu.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.