Revúca (10)
Vyše storočný sviatok MDŽ si pripomenuli v kruhu dobrých priateľov a známych
Napísal(a) H. Puterová
Nedeľu 3.3.2024 sme strávili v príjemnej slávnostnej atmosfére pri príležitosti MDŽ.
Členovia ZO SZPB gen. Viesta Revúca, samozrejme v prevažnej väčšine ženy s predsedom JUDr. Jánom Kochanom sme sa zúčastnili kultúrno-spoločenského programu v banskobystrickej Aule, kde vystúpili Peter Bažík (hudobník a spevák), Čarovné ostrohy (tanečná skupina) skupina Modus a folklórny súbor Poľana. Akcie sme sa zúčastnili na pozvanie predsedu okresnej organizácie Smeru SSD Revúca pána Ondreja Bafiu. Prítomní boli aj vládni predstavitelia s predsedom vlády pánom Róbertom Ficom. V úvode zazneli slová Andreja Sládkoviča: „Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený...“ /Marína/, tak sa umelec prihovoril všetkým ženám a pripomenul históriu vzniku MDŽ, keď v roku 1910 sviatok vznikol v Kodani na Medzinárodnej ženskej konferencii. Odvtedy je sviatkom žien a boja za ich rovnoprávnosť. Vo svojom príhovore pán Róbert Fico o. i. povedal: „Všetkým ženám svoju úctu a vďaku vzdávam,“ a ďalší predstavitelia poďakovali všetkým ženám – matkám ako tvorkyniam a ochrankyniam rodinného krbu, ktoré vytvárajú priestor rodiny a tvoria domov.
Vianočná koleda v Revúcej s príbehom starého lakomca na Štedrý deň
Napísal(a) MG od
Dňa 14. decembra 2023 sa v divadelnej sále MsKS predstavila revúcka ZUŠ zo svojím tradičným predvianočným programom. Svoje multižánrové predstavenie nazvali Vianočná koleda. Tento raz diváci sledovali časovo zaujímavý príbeh z pera anglického spisovateľa Charlesa Dickensa o mrzutom, lakomom a necitlivom Ebenezerovi Scrooogeovi a jeho náprave po tom, čo ho navštívia traja duchovia na Štedrý deň.
O spisovateľovi Ch. Dickensovi vieme, že žil v rokoch 1812 – 1870 a patrí medzi najpoprednejších reprezentatívnych autorov anglického realizmu. Narodil sa v chudobnej rodine a mal veľmi biedne detstvo, na ktoré spomína prostredníctvom vymyslených postáv v niektorých zo svojich diel.
Vráťme sa na chvíľu do deja spomínaného príbehu, aj keď už je po predstavení.
TROJNÁSOBNÁ SPOMIENKA NA SNP V GEMERI - MALOHONTE * Kultúrny most pre poznanie histórie
Napísal(a) J. Genčanský
Aj v Gemeri-Malohonte sme si pripomenuli výročie mimoriadnej udalosti našich dejín, keď 29. augusta pred 79 rokmi sa slovenský národ hrdo a odvážne postavil proti nemeckému fašizmu. Slávnostnú spomienku sme v tomto roku zorganizovali prvýkrát spoločne v troch mestách – v Tisovci, Hnúšti a v Revúcej.
História zaznamenala, že naše mestá, udalosti a ľudia v nich sa v dejinách spájali pre dobrú vec už mnohokrát. Spoločné boje zvádzali pri zakladaní a budovaní revúckeho Prvého slovenského gymnázia za účasti Tisovčana Štefana Marka Daxnera aj Janka Francisciho z Hnúšte. Rovnako bojovali bok po boku aj v Slovenskom národnom povstaní... A takisto spoločným úsilím sme pripravili tohto roku spomienku na udalosti Povstania v našom regióne v interpretácii Michala Stejskala z Tisovca, Viktora Brádňanského z Hnúšte a Juraja Genčanského z Revúcej.
V Revúčke na futbalovom ihrisku mali Večer pod lampášom SNP
Napísal(a) MG od
Keď sa v Revúckych listoch objavil 23. augusta 2022 oznam o podujatí na futbalovom ihrisku v Revúčke nasledovný text, nemal som žiadnu predstavu, aký to tam v tomto období bude mať záver. Najprv si ho ale prečítajte, lebo sa vlastne týkal iba občanov Revúčky, mestskej časti Revúcej. „Vážení občania, Mesto Revúca v spolupráci s občianskym združením Centrum aktivizácie pamäte a vitality Revúčka, Základnou organizáciou Jednoty dôchodcov Slovenska Revúca a Revúčka a Mestským kultúrnym strediskom Revúca vás srdečne pozývajú na VEČER POD LAMPÁŠOM SNP, ktorý sa uskutoční 29.8.2022 v pondelok od 17.00 na futbalovom ihrisku v Revúčke pri príležitosti 78. výročia Slovenského národného povstania. Môžete sa tešiť na folklórne skupiny z okolia, skákací hrad pre deti, stánky s občerstvením, langoše a tombolu. Každému sa ujde guláš a pivo zadarmo."
Oknom archívu do minulosti: O revúckych kúpeľoch.
Napísal(a) Ing. S. Oravcová
Pri Revúcej, ďaleko od hluku moderného života, uprostred ihličnatého lesíka, snívali svoj sen o krajšej minulosti revúcke kúpele, ktoré kedysi srdečne hostili slovenskú mládež. Žiaci prvého slovenského gymnázia v kúpeľoch organizovali najmä gymnaziálne majálesy, na ktorých viali slovenské trojfarebné zástavy. V nedeľu a cez sviatky boli kúpele navštevované najmä revúckou mládežou, lebo tam hrávala hudba.
Začiatkom 19. storočia našiel na mieste kúpeľov blahodarný železitý prameň vtedajší richtár Jozef Morávek. Prameň podrobil chemickému rozboru hlavný lekár v Gemerskej a Malohontskej stolici Juraj Marikovský v roku 1829. Marikovský si myslel, že táto voda hojí nervové slabosti, bolesti hlavy, srdcové kŕče, zlatú žilu, slabosti rodidiel, biely tok, mesačný krvotok, slabosti od nosenia mnoho dietok a ďalšie choroby. Kúpeľné budovy boli postavené podľa návrhu Marikovského. Prví hostia prichádzali z Jelšavy, Hrkáča a okolia, neskôr najmä po vybudovaní železnice z Budapešti aj z iných krajov Uhorska.
Odišiel Ernest Hauser, nestor výtvarného klubu Plánka
Napísal(a) J. Genčanský
OBRAZ ZOSTANE
Šperk, obraz, váza – zostanú krásne, aj keď sú staré. Bez staroby by náš život nebol úplný. A bez smrti by nebol ukončený. V živote sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu a predsa nás ich príchod prekvapí...
Revúcky klub amatérskych výtvarníkov Plánka pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej opustil jeho najstarší člen Ernest Hauser. Vo veku 88 rokov ukončil svoju pozemskú púť a už nenamaľuje žiadny obraz. Zostali nám tie, ktoré svojimi rukami s láskou k výtvarnému umeniu a nášmu mestu vytvoril.
S pánom Ernestom Hauserom sme sa naposledy rozlúčili v revúckom dome smútku v sobotu 24. októbra 2020.
Narodil sa 16. októbra 1932 v Banskej Štiavnici, v rodine obchodníka a krajčírky, ako prostredný syn z troch chlapcov.
PADLI V NAŠOM CHOTÁRI Spomienkové oslavy oslobodenia mesta Revúca
Napísal(a) Juraj Genčanský
Pri pamätníku protifašistického odboja na Námestí slobody v Revúcej sa 27. januára 2020 zišlo početné zhromaždenie miestnych občanov, žiakov i študentov, aby si pripomenuli výročie oslobodenia mesta od fašizmu. Medzi hosťami bola aj ministerka kultúry Slovenskej republiky pani Ľubica Laššáková.
Bolo to pred 75 rokmi...
Začínal sa siedmy rok najhroznejšej vojny v človečej histórii, ktorá neustále požierala ďalšie a ďalšie životy, majetky, hranice, národy a dennodenne bola skúškou pudu sebazáchovy a ľudskej mravnej sily. V januári 1945 už bolo jasné, že sa vojna chýli ku koncu, ale bojový front prechádzajúci naším krajom stále zanechával za sebou škody a ľudské obete.
Príchod Betlehemského svetla nesie v sebe nadkonfesionálne posolstvo a myšlienkou tohto podujatia u nás je zažínať svetielka v jednotlivých miestach ako články „reťaze svetla“ a spojiť tak symbolicky celé Slovensko. Svetlo ako symbol pokoja spája ľudí všetkých zúčastnených krajín. So Svetlom pokoja sa prináša do slovenských domácností kúsok z Betlehema.
Aj v revúckom Rímskokatolíckom kostole sv. Vavrinca diakona sa veľkí i malí Revúčania zišli na tradičnej predvianočnej slávnosti. Príchod Betlehemského svetla do mesta spoluorganizujú už viac ako dve desaťročia rímskokatolícka cirkev, evanjelická cirkev a mesto Revúca. Svetlo do mesta už 23. krát priniesla vedúca bývalého skautského oddielu Skalka, pani Mária Sviežená.
Infocentrum v Revúcej oslavuje desiate narodeniny
Napísal(a) B. Jankóšiková
Je to už desať rokov, čo Mesto Revúca zriadilo a otvorilo Turistické informačné centrum v Revúcej. Infocentrum svoju činnosť začalo v letnej sezóne 5. augusta 2008 a tak ako vtedy, aj dnes, sídli v priestoroch budovy Prvého slovenského gymnázia na Muránskej ulici, je členom Asociácie informačných centier Slovenska a je plne financované z rozpočtu mesta Revúca. Je súčasťou organizačnej štruktúry Mestského úradu v Revúcej a patrí pod Oddelenie regionálneho rozvoja z dôvodu koordinácie činností a aktivít cestovného ruchu v meste. Nakoľko rozvoj turizmu až do roku 2008 nebol dostatočne podporený, vznikla potreba zriadenia takéhoto kontaktného miesta nielen pre návštevníkov regiónu, ale aj obyvateľov mesta.
Vláda SR na výjazdovom rokovaní v Revúcej mala výhrady, že z regionálneho príspevku pre najmenej rozvinuté okresy sa financujú aj projekty, ktoré nevytvoria pracovné miesta
Napísal(a) MG od
Vláda Slovenskej republiky. Výjazdové 81. rokovanie vlády SR sa uskutočnilo 6. decembra 2017 v Mestskom dome kultúry v Revúcej, ktorej program mal pre celý náš región dôležitý význam. Na zasadnutie boli prizvaní ajEva Cireňová, primátorka mesta Revúca, Július Buchta, zástupca primátorky mesta Revúca, Peter Balogh, prednosta Okresného úradu Revúca, Milan Kolesár, primátor mesta Jelšava, Anna Szögedi, primátorka mesta Tornaľa, Ladislav Nagy, prednosta Mestského úradu Tornaľa, Július Laššan, starosta obce Mokrá Lúka, Rudolf Bauer,
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-