Udalosti (12)
Pani Gitka Matúšová odišla z nášho sveta prekvapivo rýchlo a nečakane
Napísal(a) Juraj Genčanský
STOPA JEJ RUKY V HLINE
Mgr. Margita Matúšová
* 1949 – † 2020
Zmierovanie so smrťou je bolestné. Avšak je to bolesť, ktorá svedčí o chvále života. O tom, že napriek všetkému sme až bytostne vďační za pozvanie do neho a zotrvanie v ňom. A nech sme mali voči nemu koľkokoľvek výhrad – ťažko sa nám z neho odchádza. A tá neochota odísť je vlastne poďakovaním – poďakovaním za život.
Fotografie z udalostí augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD
Pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vystaví Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote súbor fotografií, ktoré zachytávajú vpád sovietskych vojsk 21. augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí. Fotografie budú v priestoroch múzea vystavené od 17. augusta do 30. septembra 2018. Všeobecne je známe, že invázia spriatelených vojsk do Československa, označovaný krycím názvom ako „operácia Dunaj“, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal vojenskú okupáciu nášho územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. Operácie sa zúčastnilo približne pol milióna vojakov
Banícke múezum v Rožňave pripomenie udalosti spred päťdesiatich rokov
Napísal(a) G. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na spomienkový deň s názvom August 1968. Múzejníci si chcú aj s Vami pripomenúť udalosti vpádu okupačných vojsk do nášho mesta. Podujatie sa začne premietaním uchovaného videodokumentu “Rožňava 21. augusta 1968“ a následne Mgr. Pavol Horváth bude pokračovať krátkou tematickou prednáškou. V rámci programu podujatia prítomným taktiež ukáže niektoré miesta Rožňavy späté s udalosťami z r. 1968, na ktorých ešte aj dnes je možné badať viditeľné stopy. Na záver zapália sviečky pri pamätníku Štefana Ciberaja na jeho a pamiatku všetkých ostatných obetí týchto udalostí. Podujatie určené pre širokú verejnosť sa uskutoční 21. augusta 2018 so začiatkom o 16:30 hod. v Budove riaditeľstva
Medzinárodný deň detí je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku sa slávi od roku 1952. Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve v roku 1925. Po konferencii viacero vlád zaviedlo vo svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Aj v našom mestečku sa dobrovoľní hasiči v spolupráci s Mestom Jelšava rozhodli 1. júna 2018 potešiť deti hasičským popoludním na detskom ihrisku pri Mestskom dome kultúry. Dospelí hasiči, ale aj „plameniaci“ pripravili stanovištia – hod granátom, pumpovanie z „džberovky“ na cieľ, chytanie „rybičiek“, rytierske hry.
Od historicky prvých maturít v slovenskom jazyku v Revúcej ubehlo stopäťdesiat rokov
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
O tom, že Prvé slovenské gymnázium v Revúcej má v histórii Slovákov jedinečné a významné postavenie už špeciálne zdôrazňovať netreba. Veď dnes je v meste Revúca tejto prvej slovenskej strednej škole venované múzeum. Práve pred 150 rokmi sa v tejto škole v školskom roku 1868, ako povedal Škultéty: „naplnila najvrelejšia túžba priateľov slovenskej osvety“ a správca mohol otvoriť školský rok s radostným „Aleluja!“. Gymnázium sa stalo vyšším, osemročným a po prvýkrát sa v histórii slovenského školstva v Revúcej konali prvé skúšky dospelosti, maturity. Šesť riadnych, traja pomocní a jeden výpomocný učbár vyučovali v 8 triedach 130 študentov. Na začiatku školského roka 1868 nebolo jednoznačné, či študenti budú skladať aj skúšky dospelosti, a či vôbec budú v stave
Spomienka na najväčší požiar v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Apríl 1938
Pred 80 rokmi Revúcu zachvátil najväčší požiar v 20. storočí. V tomto roku, keď si evanjelická cirkev pripomínala 150. výročie pristavenie veže kostola, v piatok o 14. hodine vypukol požiar, lebo v ľavom komíne kostola sa vznietili sadze. Iskry z ohňa, ktorý vyšľahol z komína, padali na naolejovanú šindľovú strechu a zakrátko boli spolu s vežou v plameňoch. Situáciu komplikoval silný vietor, ktorý strhával horiace šindle a roznášal ich po okolí.
Nebol to žart.
Väčšina hasičských zborov si myslela, že ide o prvoaprílový žart, a preto neverili, že Revúca je vo veľkom ohrození.
Sovietske jednotky v rokoch 1968 – 1991 boli aj v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
V roku 2018 uplynie 50 rokov od vstupu vojsk piatich armád štátov Varšavskej zmluvy do Československa (Sovietskeho zväzu, Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky a Poľskej ľudovej republiky). Vstup okupačných vojsk 21. augusta 1968 je výrazným osudovým momentom v dejinách Československa. Oprávnene je tento rok radený do série rokov 20. storočia zakončených magickou osmičkou (1918, 1938, 1948, 1968).
Koncom roku 1968 väčšina okupačných vojsk opustila územie Československa. Približne 75 000 sovietskych vojakov, ktorí zostali, sa z ulíc stiahli najprv do provizórnych táborov, neskôr do kasární uvoľnených Československou ľudovou armádou, alebo do nových objektov postavených pre tento účel.
Obrázky z februárovej zimy na Gemeri po jej najnovšej nádielke
Napísal(a) MG od
Prvý deň tohto týždňa sa niesol na sociálnej sieti v znamení snehových nádielok. Horliví fotoamatéri sa predbiehali, kto sa preukáže najzaujímavejším záberom z miesta svojho bydliska. Na ich uverejnenie som však nemal veľký výber. Väčšinou sa takéto obrázky s veľkým množstvom snehu zamerali iba na dvory, alebo blízke okolia domov. Škoda. Chýbala ozajstná kvalita nielen záberu, ale aj jeho prevedenia. Ako keby sa autori snímok báli vyjsť ďalej od svojej parcely. Podľa našej centrálnej spravodajskej agentúry, ktorá iba stručne informovala o našom regióne a konštatovala, že "Snehová búrka zasiahla v pondelok (5.2.) od skorého rána do poludňajších hodín oblasť Silickej planiny v Rožňavskom okrese.
Naši susedia z Malohontu nám poskytli prehľad aktivít na mesiac január 2018
Napísal(a) Kristína Furmanová
JANUÁR: Fašiangy prichádzajú
Sviatkom Troch kráľov začínajú 6. januára obľúbené Fašiangy. Ich úvod sa bude niesť v znamení plesov a zábav. Čas zvykov a tradícií nastane koncom mesiaca, no vrcholiť bude až v posledných dňoch tohto obdobia - vo februári. Dovtedy sa na území nášho regiónu a jeho okolí budú konať rôzne podujatia, na ktoré Vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
Aj Gemer sa môže popýšiť prvým novorodencom, ktorý sa narodil v prvých hodinách nového roku 2018. Je ním dievčatko, ktorému rodičia dali meno Zoe. Zhodou okolností miestom jeho narodenia sa stalo nové pôrodnícke oddelenie rožňavskej nemocnice, ktoré dali do prevádzky iba vlani 6. decembra. Ako nám oznámil hovorca Siete zdravia Tomáš Kráľ, dievčatko prišlo na svet 2. januára
Viac...
Posledná rozlúčka s Ondrejom Lengom v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) MG
Rožňavsko-bystranský Dom smútku sa 20. októbra 2017 zaplnil do posledného miestečka. Prišli sa doň navždy rozlúčiť s Ondrejom Lengom, ktorý vo veku nedožitých 78 rokov zomrel 17. októbra v rožňavskej nemocnici. Pri katafalku bohatom na vence a kytice boli jeho najbližšia rodina - manželka Mária, dcéra Ivona a syn Miloš, ktorých sprevádzali nevesta Silvia s deťmi. Rozlúčiť sa prišiel i jeho, dnes už jediný zo súrodencov, brat Ján z Revúcej, predstavitelia obcí Rožňavské Bystré i Ochtiná a ďalší, ktorí pána Lenga poznali, bývalí spolupracovníci, spoluobčania a priatelia aj zo včelárskej obce.
Čo podnietilo Jozefa Mikloška napísať vo svojom blogu o 155. výročí Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Jozef Mikloško
Ešte stále doznievajú chýry o rôznorodých aktivitách našich Revúčanov, ktoré pripravili vo svojom meste na strednom Gemeri počas celého uplynulého týždňa k oslavám 155. výročia Prvého slovenského gymnázia. Medzi také odozvy patrí aj článok známeho vedca a politika Jozefa Mikloška, v ktorom opisuje iba svoju druhú návštevu v tomto regióne. Článok som našiel v jeho blogu, ktorý je uverejnený v denníku SME v týchto dňoch. Verím, že si ho so záujmom prečítate aj vy:

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-