DHZ (186)
Zorganizovali základnú prípravu členov hasičských jednotiek revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene, Drevárskou fakultou, Katedrou protipožiarnej ochrany a Univerzitnou vedeckotechnickou spoločnosťou – Projekt Technická univerzita Zvolen zorganizovali v dňoch 23. 02. - 24. 02. 2018 a 03. – 04. 03. 2018 Základnú prípravu členov hasičských jednotiek (Dobrovoľný hasičský zbor mesta, obce). Tejto odbornej prípravy sa zúčastnilo 53 dobrovoľných hasičov z 12 obcí revúckeho okresu, t. j. z obcí Držkovce, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Chyžné, Jelšava, Leváre, Lubeník, Muráň, Ratková, Ratkovské Bystré, Sirk, Šivetice.
Jelšavčanov pozvali na výročnú členskú schôdzu dobrovoľných hasičov do Nadlaku i Tótkomlósu
Napísal(a) G. Jakubecová
Každý rok poslednú februárovú sobotu majú výročnú členskú schôdzu dobrovoľní hasiči v maďarskom Tótkomlósi. Nebolo ináč ani tento rok. V sobotu 24. februára 2018 prijala trojčlenná delegácia dobrovoľných hasičov z Jelšavy pozvanie na „výročku“. V skorých ranných hodinách sa vydali na dlhú cestu. V predpoludňajších hodinách zavítali na hasičskú zbrojnicu do rumunského Nadlaku. Po výmene skúseností a rozhovoroch sa spoločne s nadlackými hasičmi presunuli ku kolegom do Tótkomlósa. V podvečerných hodinách sa zúčastnili výročnej členskej schôdze v Slovenskej základnej škole v Tótkomlósi. Po oficiálnej časti sa rozprúdila živá debata, ktorá trvala do neskorých nočných hodín.
Jelšavskí hasiči bilancovali uplynulý rok 2017
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Tak ako každý rok sa na začiatku roka vyhodnocuje predchádzajúci rok, nebolo tomu inak ani teraz a v sobotu 17. februára 2018 sa stretli dobrovoľní hasiči z Jelšavy, aby vyhodnotili rok 2017 na výročnej členskej schôdzi. Na základe dlhoročnej medzinárodnej spolupráce na výročnú členskú schôdzu prijali pozvanie aj dobrovoľní hasiči z maďarského Tótkomlósa a rumunského Nadlaku. Na úvod si prítomní pozreli prezentáciu z rôznorodej činnosti dobrovoľných hasičov z Jelšavy, ktorú spracoval Ing. Pavol Zapletal, veliteľ, predseda DHZ. Potom privítal primátora mesta Jelšava MVDr. Milana Kolesára, prítomných zahraničných hostí a samozrejme všetkých prítomných.
Základnú prípravu členovia hasičských jednotiek z rožňavského okresu absolvovali na školení v Rakovnici
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Základnú prípravu členovia hasičských jednotiek z rožňavského okresu absolvovali na školení v ďňoch 18. - 19. a 25. - 26.11.2017 v Rakovnici. Svoje vedomosti získavali o hasičskej technike, legislatíve a iných potrebných informáciách, ktoré sú dobrovoľným hasičom potrebné. Aj pri výkone tohto dobrovoľného poslania, pomoci blížnému, na ochranu majetku, zdravia, životov. Na začiatku ich privítal a otvoril školenie tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Michal Terrai a predseda ÚzO DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta. Školiteľ Ing. Miroslav Debnár, a druhý víkend lektor OŠ DPO SR v Martine pán Miroslav Šoška.






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.