DHZ (218)
Jelšavskí hasiči si pripomenuli sviatok svätého Floriána
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtý máj je Medzinárodný deň hasičov. Tento deň je poctou všetkým hasičom – profesionálnym, ale aj dobrovoľným – ktorí zasvätili svoj život ochrane ostatných.
Patrónom hasičov je svätý Florián, ktorý je zobrazovaný ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke má zástavu a v pravej ruke nádobu na vodu, ktorou zalieva oheň na horiacom dome. Stelesňuje vlastnosti každého správneho hasiča, ktorými sú vytrvalosť, odvaha, česť, ochota nezištne pomôcť blížnemu a schopnosť sebaobetovania.
Defibrilátor od Dôvery pre Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal dňa 3. mája 2022 z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera vzácny dar – Defibrilátor AED PLUS značky ZOLL. Všetko sa udialo na Mestskom úrade v Jelšave za účasti veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Ing. Pavla Zapletala a hospodára Miroslava Kováča.
Defibrilátor bude umiestnený na vonkajšej stene hasičskej zbrojnice. Členovia DHZ budú zaškolení na jeho používanie.
Dúfame, že ho bude treba použiť čo najmenej, ale aj v to, že pomôže pri záchrane ľudských životov. Jelšavčania ďakujú za dar.
Hasiči z Jelšavy boli v špeciálnej základnej škole
Napísal(a) G. Jakubecová
Vedenie Špeciálnej základnej školy (ŠZŠ) v Jelšave oslovilo dobrovoľných hasičov, aby zavítali k nim do školy a prezentovali deťom svoju činnosť.
Dňa 13. 04. 2022 sme zavítali do priestorov školy. Na úvod sme za pomoci filmu s Hasíkom oboznámili deti s telefónnymi číslami, ktoré sa používajú pri volaní si pomoci – čísla na hasičov, policajtov a zdravotníkov. Potom sa vysvetlil postup, ako sa správať keď spozorujú požiar, resp. ako sa správať, keď začne horieť v byte, kde sa nachádzajú.
Na záver bola vykonaná evakuácia žiakov cez zadymený priestor na dvor, kde bolo zistené, že všetci boli v bezpečí mimo požiaru.
Na slovensko-ukrajinskej hranici vypomáhajú aj naši dobrovoľní hasiči
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach za účelom plnenia úloh súvisiacich s utečeneckou krízou a vojnovým konfliktom na Ukrajine, požiadalo začiatkom marca t. r. o pomoc pri zabezpečení služieb na hraničných priechodoch Vyšné Nemecké a Veľké Slemence Dobrovoľné hasičské zbory obcí (DHZO) Košického kraja. Slúžia sa 12 hodinové smeny od 7.00 hod. do 19.00 hod. a od 19.00 hod. do 7.00 hod. Ochota pomôcť a vystriedať vyčerpaných kolegov – dobrovoľníkov prekročila hranicu Košického kraja. Záujem o služby prejavili aj DHZO z okresu Revúca v Banskobystrickom kraji.
Dňa 30. marca 2022 o 7.00 hod. nastúpili na 24-hodinovú službu dobrovoľní hasiči z Gemerskej Vsi na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom a dobrovoľní hasiči z Držkoviec na hraničnom priechode v Korčoku. Počas služby zabezpečovali dopĺňanie PHM do agregátov, ktoré zabezpečovali vykurovanie stanov, kde sa umiestňovali utečenci, kým sa presunuli do Humenného, resp. Michaloviec. Pomáhali aj s batožinami utečencov.
Absolvovali psychologické vyšetrenie pre vodičov z DHZ s výstražným znamením – majákmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Psychologickým centrom PhDr. Miroslavy Rehákovej z Košíc zorganizovali v Mestskom dome kultúry v Jelšave na základe novely zákona číslo 8/2009 Z. z. a vyhlášky MV SR číslo 9/2009 Psychologické vyšetrenie pre vodičov s výstražným znamením – majákmi.
Psychologického vyšetrenia sa zúčastnilo 37 vodičov z Dobrovoľných hasičských zborov – Gemer, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Kameňany, Magnezitovce, Muráň, Lubeník, Ratková, Ratkovské Bystré, Rákoš, Revúčka a Sirk.
Všetci vodiči uspeli, preukazy na 5 rokov budú zaslané na príslušné obecné, resp. mestské úrady.
Previerkové cvičenie dobrovoľného hasičského zboru riešilo požiar v Zariadení opatrovateľskej služby v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Na ohlasovňu požiarov Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava (DHZM) bol Krajským operačným strediskom v Banskej Bystrici oznámený požiar v kotolni Zariadenia opatrovateľskej služby (ZOS) na Ulici 9. mája v Jelšave. Jednotka DHZM vykonala výjazd na CAS 32 T 815 v počte 1 + 3, CAS 15 IVECO DAILY v počte 1+ 4 a na DA MITSUBISHI v počte 1 + 1.
Po príchode na určené miesto boli vytvorené 2 zásahové úseky. Prvý zásahový úsek – štyria členovia mali za úlohu urobiť prieskum v kotolni, vytvoriť útočné vedenie, odstaviť prívod plynu a elektriky a uhasiť požiar. Druhý zásahový úsek – piati členovia vykonali prieskum v ubytovacej časti, kde je umiestnených 14 klientov. V čase požiaru tam bolo aj 10 zamestnancov. Počas hasebných prác boli evakuovaní dvaja zamestnanci. Počas zásahu boli použité ADP.
Priaznivá štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2021
Napísal(a) G. Jakubecová
V minulosti, kedy mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozšírenie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), ale aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahoch a záchranárskych prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči spolupracujú aj pri riešení núdzových situácií.
Betlehemské svetlo skauti v roku 2021 priniesli na Slovensko už 32-krát. Odpaľovanie prebehlo so zreteľom na všetky platné opatrenia so snahou o bezkontaktnosť a bez zhromažďovania. Jedným z mnohých cieľov Betlehemského svetla je spájať ľudí, prinášať nádej a pokoj medzi ľuďmi.
V piatok 17. 12. 2021 dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa už ôsmykrát rozhodli, že donesú do Jelšavy Betlehemské svetlo. Nakoľko už druhý rok neprebiehala distribúcia svetla vlakom, tento rok ho preberá opäť ako vlani v Plešivci od pána Ladislava Boholya so synom, skautov z Rimavskej Soboty. Tento rok čakali v Plešivci okrem jelšavských hasičov aj dobrovoľní hasiči z Muráňa a z Hucína.
Cestou domov z Plešivca bolo Betlehemské svetlo rozsvietené na Hasičskej zbrojnici v Hucíne, odkiaľ sa bude distribuovať pre záujemcov v obci.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči a mladí plameniaci zaspomínali na kolegov – hasičov, ktorí už nie sú medzi nami
Napísal(a) G. Jakubecová
Sviatok všetkých svätých (1. 11.), Pamiatka zosnulých – „Dušičky“ (2. 11.) – takto za sebou nasledujú v kalendári sviatky, počas ktorých si pripomíname zosnulých. Ako to však u nás bolo pôvodne?
Dušičky slávime už stáročia. Starostlivosť o predkov bola v tradícii všetkých Indoeurópanov zakorenená tak hlboko, že sa s ňou muselo počítať aj v ďalších kultúrnych dejinných fázach. Z jej tradície vznikol pod vplyvom kresťanstva v 10. storočí jediný sviatok, dnes známy ako Dušičky, ktorý bol už ako kresťanský – presunutý na jeseň (2. novembra). Z ľudovej kultúry sa z predkresťanského obdobia zachovala predstava, že sa v tento čas prekrýva svet živých a mŕtvych a zosnulí sú k nám bližšie.
Simulovaný požiar v priestoroch Poľnohospodárskeho družstva vo Vlachove
Napísal(a) Mgr. Š. Hronec
Okresné taktické cvičenie Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO), okresu Rožňava sa v obci Vlachovo konalo dňa 4.9.2021. Námetom cvičenia bola likvidácia požiaru veľkokapacitného senníka s využitím kyvadlovej dopravy vody z vodného zdroja. Simulovaný požiar sa vytvoril v priestoroch Poľnohospodárskeho družstva vo Vlachove. Cvičenia sa celkovo zúčastnilo 14 DHZO, ktoré sa zišli s cieľom prehlbovať schopnosti svojich veliteľov pri riadení síl, nasadzovaní hasičskej techniky a vecných prostriedkov pri zásahu. Týmto cvičením si tiež preverili pripravenosť a akcieschopnosť členov hasičských jednotiek, ako aj spoluprácu s ostatnými DHZO v okrese. Na celý priebeh cvičenia dohliadali aj príslušníci OR HaZZ Rožňava, ktorí v závere vyhodnotili prácu veliteľa zásahu, prácu úsekových veliteľov, ako aj činnosť výkonných hasičov.
Viac...
Na jelšavskú hasičskú zbrojnicu zavítali školáci
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 6. septembra 2021 zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave deti z tretieho a štvrtého ročníka zo Základnej školy v Jelšave. Hneď na úvod sme deti rozdelili na 2 skupiny a tak sme sa im venovali. Deti sa dozvedeli o činnosti dobrovoľných hasičov, ako používať telefónne čísla, vysvetlili sme im princíp horenia, ukázali výstroj hasičov a technické vybavenie v CAS 15 IVECO DAILY a CAS 32 T 815.
Deti si vyskúšali hasenie s džberovkou na horiaci dom a hádzali granátom. Na záver sa deťom ukázala ukážka hasenia z CAS 15 IVECO DAILY. Deťom bola prezentovaná aj činnosť hasičov počas pandémie a boli požiadané o zapojenie sa do výtvarnej súťaže.
Bolo to príjemné predpoludnie, dúfame, že deti si od nás odniesli mnoho poznatkov.
Pridŕžaj sa lásky a nedaj si ju vziať.
Buď verný tomu, čo si sa naučil.
Nechaj svoj život formovať nekompromisnou prosbou
a zapíš si to na tabuľu svojho srdca.
Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i človekom.
Takéto motto si na svoje svadobné oznámenie vybrali Majo a Sári, ktorí nám dali na známosť, že sobota 21. augusta 2021 bude ich svadobným dňom.
Tak ako je zvykom u jelšavských dobrovoľných hasičov, aj teraz sme išli zablahoželať dobrovoľnému hasičovi Máriovi Kováčovi, ktorý vykročil na spoločnú cestu životom so Sárou Sýkorovou.
Letná škola pre prihlásených žiakov v hasičskej zbrojnici v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
V Základnej škole v Jelšave prebiehala v auguste letná škola pre prihlásených žiakov nultého až tretieho ročníka.
Dňa 19. augusta 2021 zavítalo 16 detí aj do našej hasičskej zbrojnice v rámci letnej školy. Deťom sme ukázali výstroj hasiča, deti si tiež vyskúšali, čo všetko musí mať hasič na sebe počas zásahu. Vysvetlili sme im typy hadíc, ktoré sa používajú. Ošetrili sme chlapca, ktorý si poranil hlavu. Všetkým sme vysvetlili, aké telefónne čísla sa používajú v čase núdze.
Po teórii sme deti rozdelili do troch skupín. Boli pripravené tri stanovištia – hod hadicou na kuželky, hod granátom a striekanie džberovkou na horiaci hotel. Všetci sa vystriedali na všetkých stanovištiach.
Vyškolili ďalších 35 frekventantov základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO rožňavského okresu
Napísal(a) PhDr. M.TERRAI
Tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v Rožňave nám poslal nasledovnú informáciu: "Dňa 25. 7. 2021 došlo k zavŕšenieu základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO v rožňavskom okrese. Obce si dali vyškoliť členov, aby ich mohli zaradiť do svojich obecných hasičských jednotiek DHZO. Celkovo bolo takto vyškolených 35 frekventantov. Školenie bolo organizované našou ÚzO DPO SR Rožňava, cez Odbornú školu DPO SR v Martine. Lektormi boli Mgr. Juraj Pavlov a Mgr. Augustiňák. Školenie prebiehalo v priestoroch sály Obce Nižná Slaná, za čo ďakujem starostovi obce Nižná Slaná a veliteľovi DHZ/DHZO Nižná Slaná. Ďakujem za dobrý prístup a záujem všetkým absolventom. Prajeme, nech sa im darí v ďalšej práci na hasičskej úrovni."
PhDr. Michal TERRAI
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.