starých zabudnutých i nezabudnutých čias. Aj tam zápasil gemerský ľud s tvrdým životom. Žil, rúbal lesy, oral kamenistú zem, vŕtal sa v útrobách zeme a vynášal na svetlo nesmierne poklady. Uctieval svojich pohanských bohov, hľadal lúče najvyššej viery, staval hrady i kostoly, zakladal osady, dediny a mestečká. Krušili ho povíchrice, oheň a mor, nájazdy a vojny. A predsa žil, zachoval si svoju reč. Spieval si piesne, plakal a žialil. Ale žil a prežil časy dlhé a žije aj dnes. Buď mu česť a sláva: Nech naďalej sprevádza ho požehnanie výšin najvyššieho tak, ako ho doteraz viedol zo storočia do storočia. Nech pomníky slávnych činov veľkých mŕtvych žiaria v tmách budúcnosti ako lúče jasné. Nech mozole otcov dávnych nevýjdú navnivoč a zmar. Nech krv, ktorou ľud platil ťažké dane života, neovenčí ľútou žalobou márnomyseľnosti našich dní. Nech večne slávne pokračuje veľká naša história na väčšiu slávu národa a vlasti!
Ach, Gemer - malý kus hornatej zeme od rieky Slanej po Rimavicu, od Muránskej planiny až tam, kde sa počína veľká nížina. Niekoľko úzkych údolí, samé hory, samé vrchy, a nad tým klenba oblakov. Sláva ti, Gemer! Nech jagavým príkladom žiari tvoja veľká história. Nech v tvojej hrude odpočívajú sladko tvoji veľkí mŕtvi. Nech ďalej rodia sa z pravdy slávne činy a nech ľud tvoj šťastne kráča naproti blahu časov budúcich . . .
(Zdroj: Dušan Mikolaj: Stanem sa básnikom. Vydavateľstvo Osveta, š. p., Martin,1990)
POZNÁMKA MG: Zaujímavé slová v krátkosti vysvetľujúce podstatu nášho regiónu, ktoré končia vyslovenou túžbou, ktorej opodstatnenie platí aj v súčasnosti. Autor vo vyššie uvedenej knižke uvádza, že tieto slová odzneli po prvýkrát v bratislavskom rozhlase v historickom pásme s poéziou a hudbou Sláva Gemera. Pásmo zrejme zostavil Ján Brocko (1.3.1924 - 7.7.1946), povstalecký básnik Gemera, pochádzajúci z Revúcej. Tohto roku mu vďační rodáci odhalili na jeho rodnom dome pamätnú tabuľu pri príležitosti 70. výročia jeho smrti.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.