Autorka literárne tvorí a publikuje od roku 1989, orientuje sa predovšetkým na detského čitateľa a poslucháča (Včielka, Zornička, Mamatatajojo, Slniečko, Slnečnica, Adamko, Maxík, Zvonček, Slovenský rozhlas). Je laureátkou a ocenenou víťazkou viacerých literárnych súťaží (Slovenská literárna prehliadka, 70. výročie SRo, Chalupkovo Brezno, Braneckého literárny Trenčín atď.).
Predstavme si ju úryvkom Ako sa pomocou čaju dá naučiť angličtina, ktorý je z knihy pre deti Kde pavúky tkajú cukrovú vatu.
Ako sa pomocou čaju dá naučiť angličtina
Dnes sú polročné prázdniny. Trvajú jeden deň. Podľa mňa by mali trvať aspoň mesiac, ale ja o tom nerozhodujem. Možno sa riaditeľ školy na žiakov nahneval, lebo sa neučia. Niečo také v tom asi bude, lebo ocko s mamou sa tvárili prekvapene, keď sa pozerali do Miškovho vysvedčenia.
– Ja som nikdy na vysvedčení trojku nemal! – zvýšil hlas ocko, aby ho všetci dobre počuli.
– A z angličtiny! – zalomila mama rukami. – Celá Európa sa učí cudzie jazyky a môj syn má trojku z angličtiny!
– Pomýlil som si sugar a salt, čo znamená soľ a cukor.
– Ako si to povedal? – poškriabal sa po hlave ocko. – Sugar je soľ a salt je cukor? A nie náhodou naopak?
– Nie, – povedal Miško a odišiel sa hrať, lebo prázdniny treba využiť na oddych. Tak im povedali v škole.
– No toto! Dám mu stokrát napísať, že sugar je cukor a salt je soľ! – zlostil sa ocko a vyťahoval pero a papier. Ale mama sa zrazu rozosmiala, schovala papier a pero a povedala: – Idem pripraviť raňajky.
Metle som pošepla, aby ma zaniesla do kuchyne. Trochu som sa aj bála, ale ocko bol taký nahnevaný, že sa prechádzal dookola po obývačke a nevšimol si, že už nevisím hore pod plafónom, ale že sa nenápadne vznášam v kuchyni. Viem, že mama urobí niečo nezvyčajné. Svrbí ma malíček, a to je spoľahlivý signál. Ale mama nerobí nič zvláštne, len pripravuje všetkým čaj a chlebík so syrom a paprikou. Pritom si spieva, akoby vyhrala milión. Potom poukladá taniere na podnos a všetko to nesie do obývačky. Kladie taniere na jedálenský stôl a stále si spieva. Tu niečo nesedí! Opatrne odlietam do obývačky, zavesím sa na nitku a čakám. Prichádza Miško, potom Lucka, všetci si sadajú za stôl a začínajú raňajkovať. Zrazu Miško vyskočí a skríkne: – Fúúúúj!
– Miško? Čo to má znamenať? – hovorí ocko.
– Fúúúúúj! Ten čaj je slaný!
– Akože slaný? Dala som doň predsa salt. Ty si povedal, že salt je cukor, či nie?
– A na chlebe mám cukor!
– To je čudné. Veď som ho solila. Sugar je soľ, sám si vravel. Vieš, že mám koreničky s anglickými nápismi...
V obývačke zavládlo ticho, bála som sa, čo bude ďalej, ale našťastie to dobre dopadlo: Miško najprv odišiel nahnevaný do detskej izby. Potom prišiel k stolu a povedal:
– Pozrel som sa do slovníka. Cukor je sugar a soľ je salt.
– Naozaj?
– Naozaj.
Mama vstala, doniesla pre Miška ešte jedny raňajky a už sa o tom viac nehovorilo.
Som rada, že som sa naučila dve anglické slová. Keď si budem chcieť zamaškrtiť, viem, že mám nazrieť do cukorničky a nie do soľničky.


























Medzi úspešných autorov pre mládež sa už niekoľko rokov radí aj pani Marta Hlušíková, spisovateľka žijúca v našom Gemeri. V krátkosti sa o nej dá povedať, že sa narodila v Leopoldove, detstvo a mladosť prežila v Trenčíne. Po maturite na gymnáziu študovala v rokoch 1971-1976 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (slovenský jazyk – latinčina). Po štúdiách pôsobila v Archeologickom ústave SAV v Nitre ako redaktorka a od roku 1977 pracuje v školských službách (Banská Štiavnica, Rimavská Sobota). Momentálne pôsobí v Gymnáziu Ivana Kraska v Rimavskej Sobote. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov. V literárnej tvorbe – pre deti a mládež sa prejavila 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a