Slovník latinských citátov
AB OVO USQUE AD MALA
/Horatius/
Od vajca k jablkám
Starí Rimania kedysi začínali svoje hostiny predjedlom, ktoré sa skladalo najčastejšie z vajíčok. Napriek tomu, že hostiny boli obrovským útokom na žalúdok hostí, končili sa aspoň jedným „zdravým“ chodom: podávaním ovocia. Slovné spojenie Ab ovo usque ad mala sa používa na označenie trvania niečoho od začiatku do konca.
AB URBE CONDITA /skr. a. U. c./
Od založenia mesta
Mestom sa myslí, samozrejme, Rím. V roku 753 pred n. l. ho založili podľa povesti bratia Romulus a Remus. Od pamätného roku založenia Ríma sa teda odvíjalo datovanie všetkých významných udalostí v živote starej Itálie.
ABIECIT HASTAS
/Cicero/
Odhodil kopiju
Hovorí sa o človeku, ktorý sa vzdal, hodil flintu do žita.
ACCIDERE EX UNA SCINTILLA INCENDIA PASSIM
/Lucretius/
Aj z jednej iskry bývajú obrovské požiare
Ináč povedané, aj z maličkosti môže vzniknúť veľký problém: z malej iskry veľký oheň býva alebo aj maličký oheň veliký les zapáli.
ACCIPITRI COLUMBAS CREDERE
Jastrabovi zveriť holubov
Urobiť capa záhradníkom.
ACTA
Vybavené veci
Spisy, ktoré už prešli rukami úradníka a boli odložené ako vybavené.
ACTA DIURNA
Denné udalosti
Týmto slovným spojením boli označované denné správy zo zasadania rímskeho senátu. Dával ich zverejňovať za svojho konzulátu Gaius Iulius Caesar v roku 59 pred n. l.: „Keď sa Caesar ujal úradu, ako prvý vydal nariadenie, aby sa rokovania v senáte a pred ľudom zapisovali a uverejňovali.“ /Gaius Suetonius Tranquillus, Životopisy rímskych cisárov/. Postupne sa v týchto správach začali objavovať aj rôzne aktuálne udalosti, ktoré sa odohrali v Ríme. Tak boli na svete prvé noviny, akýsi náš denník. Čerstvé správy boli poštou rozposielané po celej ríši. Tento informačný systém sa udržal na svete štyri storočia.
ACU REM TETIGISTI
/Plautus/
Ihlou si sa dotkol veci
Dotkol si sa podstaty problému, trafil si klinec po hlavičke.
AD CALENDAS GRAECAS
/Suetonius/
Na grécke Kalendy
Názvom Kalendy označovali Rimania prvý deň v mesiaci. Nemali teda prvého marca, ale marcové Kalendy. Pretože Gréci takéto označovanie prvého dňa v mesiaci nepoznali, slovné spojenie na grécke Kalendy znamená vlastne nikdy. Ako keby sme povedali, že niečo urobíme na svätého Vida, čo nebude nikda.
AD HASTAM
Pri kopii, resp. ku kopii
Kopija bola v starom Ríme symbolom vlastníctva a zároveň aj predaja. Na mieste, kde bola zabodnutá do zeme, sa konávali dražby. Ad hastam teda znamenalo prísť do dražby alebo byť v dražbe.
Latinsko-slovenský slovník
ēditiō, -ōnis, f. 1. vydanie /knihy/ 2. vydanie plodu, t. j. pôrod 3. usporiadane hier 4. správa, údaj 5. obžaloba: editio tribuum žalobcov návrh, z ktorej tribuy majú byť porotcovia
ēditum, -ī, n. 1. vyvýšenina, výšina, vysočina: edita montium horské výšiny 2. výrok, rozkaz, výnos: qui peragat edita aby vykonal rozkaz
ēditus, -a, -um vysoký, vyvýšený, strmý, strmiaci: editior trochu vyšší, in immensum editus nesmierne vysoký
ēdō, -ere, -didī, -ditum 1. vydávať, vypúšťať: sonum edere vydávať zvuk, latratus edere štekať, hinnitus edere erdžať 2. vlievať sa /o riekach/ 3. tvoriť, plodiť, narodiť sa, priniesť na svet: edidit geminos Latona Latona porodila dvojčatá 4. vydávať, uverejňovať /o knihách/ 5. oznamovať, vyhlasovať, vypovedať 6. vyzradzovať 7. dávať odpoveď, odpovedať, oznamovať /o veštiarňach/: sortem oraculo editam osud oznámený veštbou 8. navrhovať, určovať 9. nomen edere ohlásiť sa, udať meno, vydávať sa za 10. zapríčiňovať, spôsobovať, vykonať, vytvoriť: scelus edere dopustiť sa zločinu, exemplum edere dať príklad 11. poriadať /hry/: edere munus gladiatorum poriadať gladiátorské hry 12. prinášať /plody/
edō, -ere /esse/, ēdī, ēsum /konj. préz. tiež edim, edīs atď., konj. imperf. tiež ēssem, ēssēs atď./ 1. jesť: edisti satis atque bibisti dosť si sa najedol a napil 2. žrať /o zvieratách/ 3. /o ohni, zube času, jede, hrdzi a pod./ zožierať, stravovať, hlodať
ēdoceō, -ēre, -docuī, -doctum 1. alqm alqd dôkladne niekoho niečo naučiť, niekoho o niečom poučiť 2. alqm de alqa re niekomu podať o niečom dôkladnú správu
ēdoctus, -a, -um alqd dôkladne poučený /o niečom/, dobre znalý /niečoho/: Cicero cuncta edoctus Cicero dobre znalý všetkého
ēdolō, -āre, -āvī, -ātum 1. vytesať 2. vykonať, urobiť, vypracovať
ēdomō, -āre, -domuī, -domitum úplne skrotiť, premôcť, podmaniť: orbem edomare podmaniť si svet, edomuit nefas premohol hriech
Ēdōnī, -ōrum, m. Edóni, trácky národ
Ēdōnidēs, -ae, m. Trák, t. j. Eumolpus /zakladateľ eleuzínskych mystérií/
Ēdōnis, -idis, f. Edónka, t. j. Bakchantka
Ēdōnus, -a, -um edónsky, trácky
ēdormiō, -īre, -īvī, -ītum 1. alqd vyspať sa z niečoho: crapulam edormire vyspať sa z opice 2. vyspať sa
ēdormīscō, -ere alqd vyspať sa z niečoho
ēducātiō, -ōnis, f. výchova, vychovávanie
ēducātor, -ōris, m. vychovávateľ, pestún, živiteľ
ēducātrīx, -īcis, f. vychovávateľka, pestúnka, živiteľka
ēducō, -āre, -āvī, -ātum 1. vychovávať, živiť, pestovať /deti/ 2. pestovať /ovocie/, chovať: lepores educare chovať zajace, pomum educare pestovať ovocie, quod mare educat čo rastie v mori
ēdūcō, -ere, -dūxī, -ductum 1. odviesť, vyviesť, vytiahnuť: aliquem ex oppido educere niekoho vykázať z mesta, gladium educere tasiť meč 2. porodiť 3. vychovať, vypestovať 4. vypiť 5. vyplávať /o lodiach/: naves ex portu educere vyplávať s loďami z prístavu 6. /o vojsku/ vyviesť, vytiahnuť, vypochodovať: legiones ex hibernis educere vytiahnuť s légiami zo zimného tábora, in aciem educere vytiahnuť do boja 7. pohnať pred súd: in ius educere 8. vziať so sebou do provincie /o úradníkoch/ 9. zdvihnúť, vztýčiť, pozdvihnúť 10. vzniesť, povzniesť: animum ad astra educere povzniesť ducha k hviezdam 11. vybudovať, zriadiť, vystavať, postaviť: moenia educere vybudovať hradby
ēdulcō, -āre, -āvī, -ātum 1. osladiť 2. spríjemniť
edūlis, -e jedlý
edūlium*, -iī, n. potrava, potravina, jedlo, žranica
ēdūrō, -āre, -āvī, -ātum trvať, potrvať: solis fulgor edurat slnečný ligot trvá
ēdūrus, -a, -um 1. úplne drevnatý, zdrevnatený 2. dosť silný 3. tvrdý, neľútostný: os edurum neľútostná tvár
Ēetiōn, -ōnis, m. Eetion, otec Andromachy
Ēetionēus, -a, -um patriaci Eetionovi
effarciō à efferciō
effascinātiō, -ōnis, f. očarovanie
effātum, -ī, n. 1. výrok, výpoveď, veštba: vatum effata výroky veštcov 2. súd, úsudok
effātus, -a, -um /part. perf. pas. od effor/ určený, stanovený, ustálený, vypovedaný
effectiō, -ōnis, f. 1. konanie, vykonávanie: recta effectio správne konanie 2. prvotná príčina, prapríčina
effector, -ōris, m. pôvodca, tvorca
effectrīx, -īcis, f. pôvodkyňa, tvorkyňa: terra diei noctisque effectrix zem, tvorkyňa dňa a noci
effectuālis*, -e pôsobivý, účinný
effectuāliter* účinne, pôsobivo, naozaj
effectum, -ī, n. účinok, dosah
effectus, -a, -um /part. perf. pas. od efficiō/ spôsobený, zavinený, zapríčinený
effectus, -ūs, m. 1. vykonanie: effectus operis vykonanie diela, ad effectum adducere priviesť do konca 2. splnenie: effectus spei splnenie nádeje 3. pôsobenie 4. činnosť: in effectu esse byť konaný /v činnosti/ 5. následok, účinok: effectus eloquentiae následok výrečnosti
effēminātē prísl. zmäkčeno, zženštilo
effēminātus, -a, -um /part. perf. pas. od effēminō/ zženštilý, zmäkčený, chúlostivý
effēminō, -āre, -āvī, -ātum 1. zmäkčovať, zženšťovať, robiť zženštilým, rozmaznávať 2. robiť ženou

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-