Slovník latinských citátov
AB OVO USQUE AD MALA
/Horatius/
Od vajca k jablkám
Starí Rimania kedysi začínali svoje hostiny predjedlom, ktoré sa skladalo najčastejšie z vajíčok. Napriek tomu, že hostiny boli obrovským útokom na žalúdok hostí, končili sa aspoň jedným „zdravým“ chodom: podávaním ovocia. Slovné spojenie Ab ovo usque ad mala sa používa na označenie trvania niečoho od začiatku do konca.
AB URBE CONDITA /skr. a. U. c./
Od založenia mesta
Mestom sa myslí, samozrejme, Rím. V roku 753 pred n. l. ho založili podľa povesti bratia Romulus a Remus. Od pamätného roku založenia Ríma sa teda odvíjalo datovanie všetkých významných udalostí v živote starej Itálie.
ABIECIT HASTAS
/Cicero/
Odhodil kopiju
Hovorí sa o človeku, ktorý sa vzdal, hodil flintu do žita.
ACCIDERE EX UNA SCINTILLA INCENDIA PASSIM
/Lucretius/
Aj z jednej iskry bývajú obrovské požiare
Ináč povedané, aj z maličkosti môže vzniknúť veľký problém: z malej iskry veľký oheň býva alebo aj maličký oheň veliký les zapáli.
ACCIPITRI COLUMBAS CREDERE
Jastrabovi zveriť holubov
Urobiť capa záhradníkom.
ACTA
Vybavené veci
Spisy, ktoré už prešli rukami úradníka a boli odložené ako vybavené.
ACTA DIURNA
Denné udalosti
Týmto slovným spojením boli označované denné správy zo zasadania rímskeho senátu. Dával ich zverejňovať za svojho konzulátu Gaius Iulius Caesar v roku 59 pred n. l.: „Keď sa Caesar ujal úradu, ako prvý vydal nariadenie, aby sa rokovania v senáte a pred ľudom zapisovali a uverejňovali.“ /Gaius Suetonius Tranquillus, Životopisy rímskych cisárov/. Postupne sa v týchto správach začali objavovať aj rôzne aktuálne udalosti, ktoré sa odohrali v Ríme. Tak boli na svete prvé noviny, akýsi náš denník. Čerstvé správy boli poštou rozposielané po celej ríši. Tento informačný systém sa udržal na svete štyri storočia.
ACU REM TETIGISTI
/Plautus/
Ihlou si sa dotkol veci
Dotkol si sa podstaty problému, trafil si klinec po hlavičke.
AD CALENDAS GRAECAS
/Suetonius/
Na grécke Kalendy
Názvom Kalendy označovali Rimania prvý deň v mesiaci. Nemali teda prvého marca, ale marcové Kalendy. Pretože Gréci takéto označovanie prvého dňa v mesiaci nepoznali, slovné spojenie na grécke Kalendy znamená vlastne nikdy. Ako keby sme povedali, že niečo urobíme na svätého Vida, čo nebude nikda.
AD HASTAM
Pri kopii, resp. ku kopii
Kopija bola v starom Ríme symbolom vlastníctva a zároveň aj predaja. Na mieste, kde bola zabodnutá do zeme, sa konávali dražby. Ad hastam teda znamenalo prísť do dražby alebo byť v dražbe.
Latinsko-slovenský slovník
ēditiō, -ōnis, f. 1. vydanie /knihy/ 2. vydanie plodu, t. j. pôrod 3. usporiadane hier 4. správa, údaj 5. obžaloba: editio tribuum žalobcov návrh, z ktorej tribuy majú byť porotcovia
ēditum, -ī, n. 1. vyvýšenina, výšina, vysočina: edita montium horské výšiny 2. výrok, rozkaz, výnos: qui peragat edita aby vykonal rozkaz
ēditus, -a, -um vysoký, vyvýšený, strmý, strmiaci: editior trochu vyšší, in immensum editus nesmierne vysoký
ēdō, -ere, -didī, -ditum 1. vydávať, vypúšťať: sonum edere vydávať zvuk, latratus edere štekať, hinnitus edere erdžať 2. vlievať sa /o riekach/ 3. tvoriť, plodiť, narodiť sa, priniesť na svet: edidit geminos Latona Latona porodila dvojčatá 4. vydávať, uverejňovať /o knihách/ 5. oznamovať, vyhlasovať, vypovedať 6. vyzradzovať 7. dávať odpoveď, odpovedať, oznamovať /o veštiarňach/: sortem oraculo editam osud oznámený veštbou 8. navrhovať, určovať 9. nomen edere ohlásiť sa, udať meno, vydávať sa za 10. zapríčiňovať, spôsobovať, vykonať, vytvoriť: scelus edere dopustiť sa zločinu, exemplum edere dať príklad 11. poriadať /hry/: edere munus gladiatorum poriadať gladiátorské hry 12. prinášať /plody/
edō, -ere /esse/, ēdī, ēsum /konj. préz. tiež edim, edīs atď., konj. imperf. tiež ēssem, ēssēs atď./ 1. jesť: edisti satis atque bibisti dosť si sa najedol a napil 2. žrať /o zvieratách/ 3. /o ohni, zube času, jede, hrdzi a pod./ zožierať, stravovať, hlodať
ēdoceō, -ēre, -docuī, -doctum 1. alqm alqd dôkladne niekoho niečo naučiť, niekoho o niečom poučiť 2. alqm de alqa re niekomu podať o niečom dôkladnú správu
ēdoctus, -a, -um alqd dôkladne poučený /o niečom/, dobre znalý /niečoho/: Cicero cuncta edoctus Cicero dobre znalý všetkého
ēdolō, -āre, -āvī, -ātum 1. vytesať 2. vykonať, urobiť, vypracovať
ēdomō, -āre, -domuī, -domitum úplne skrotiť, premôcť, podmaniť: orbem edomare podmaniť si svet, edomuit nefas premohol hriech
Ēdōnī, -ōrum, m. Edóni, trácky národ
Ēdōnidēs, -ae, m. Trák, t. j. Eumolpus /zakladateľ eleuzínskych mystérií/
Ēdōnis, -idis, f. Edónka, t. j. Bakchantka
Ēdōnus, -a, -um edónsky, trácky
ēdormiō, -īre, -īvī, -ītum 1. alqd vyspať sa z niečoho: crapulam edormire vyspať sa z opice 2. vyspať sa
ēdormīscō, -ere alqd vyspať sa z niečoho
ēducātiō, -ōnis, f. výchova, vychovávanie
ēducātor, -ōris, m. vychovávateľ, pestún, živiteľ
ēducātrīx, -īcis, f. vychovávateľka, pestúnka, živiteľka
ēducō, -āre, -āvī, -ātum 1. vychovávať, živiť, pestovať /deti/ 2. pestovať /ovocie/, chovať: lepores educare chovať zajace, pomum educare pestovať ovocie, quod mare educat čo rastie v mori
ēdūcō, -ere, -dūxī, -ductum 1. odviesť, vyviesť, vytiahnuť: aliquem ex oppido educere niekoho vykázať z mesta, gladium educere tasiť meč 2. porodiť 3. vychovať, vypestovať 4. vypiť 5. vyplávať /o lodiach/: naves ex portu educere vyplávať s loďami z prístavu 6. /o vojsku/ vyviesť, vytiahnuť, vypochodovať: legiones ex hibernis educere vytiahnuť s légiami zo zimného tábora, in aciem educere vytiahnuť do boja 7. pohnať pred súd: in ius educere 8. vziať so sebou do provincie /o úradníkoch/ 9. zdvihnúť, vztýčiť, pozdvihnúť 10. vzniesť, povzniesť: animum ad astra educere povzniesť ducha k hviezdam 11. vybudovať, zriadiť, vystavať, postaviť: moenia educere vybudovať hradby
ēdulcō, -āre, -āvī, -ātum 1. osladiť 2. spríjemniť
edūlis, -e jedlý
edūlium*, -iī, n. potrava, potravina, jedlo, žranica
ēdūrō, -āre, -āvī, -ātum trvať, potrvať: solis fulgor edurat slnečný ligot trvá
ēdūrus, -a, -um 1. úplne drevnatý, zdrevnatený 2. dosť silný 3. tvrdý, neľútostný: os edurum neľútostná tvár
Ēetiōn, -ōnis, m. Eetion, otec Andromachy
Ēetionēus, -a, -um patriaci Eetionovi
effarciō à efferciō
effascinātiō, -ōnis, f. očarovanie
effātum, -ī, n. 1. výrok, výpoveď, veštba: vatum effata výroky veštcov 2. súd, úsudok
effātus, -a, -um /part. perf. pas. od effor/ určený, stanovený, ustálený, vypovedaný
effectiō, -ōnis, f. 1. konanie, vykonávanie: recta effectio správne konanie 2. prvotná príčina, prapríčina
effector, -ōris, m. pôvodca, tvorca
effectrīx, -īcis, f. pôvodkyňa, tvorkyňa: terra diei noctisque effectrix zem, tvorkyňa dňa a noci
effectuālis*, -e pôsobivý, účinný
effectuāliter* účinne, pôsobivo, naozaj
effectum, -ī, n. účinok, dosah
effectus, -a, -um /part. perf. pas. od efficiō/ spôsobený, zavinený, zapríčinený
effectus, -ūs, m. 1. vykonanie: effectus operis vykonanie diela, ad effectum adducere priviesť do konca 2. splnenie: effectus spei splnenie nádeje 3. pôsobenie 4. činnosť: in effectu esse byť konaný /v činnosti/ 5. následok, účinok: effectus eloquentiae následok výrečnosti
effēminātē prísl. zmäkčeno, zženštilo
effēminātus, -a, -um /part. perf. pas. od effēminō/ zženštilý, zmäkčený, chúlostivý
effēminō, -āre, -āvī, -ātum 1. zmäkčovať, zženšťovať, robiť zženštilým, rozmaznávať 2. robiť ženou
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-