Tento údaj je nižší aj v porovnaní s celoslovenskými údajmi.
Vo všetkých 42 obciach volebné výsledky boli veľmi rozdielne. Rovnaké výsledky sa samozrejme ani neočakávali. Najväčším voličským potenciálom disponovali tieto mestá: Revúca 10 009, Tornaľa 5 960 a Jelšava 2 303. V ostatných obciach sa tento údaj pohyboval od 54 voličov v Hrlici, až po Lubeník, kde bolo zapísaných 1054 voličov. Najmenej voličov prišlo do volebných miestností vo Višňovom, kde členovia volebnej komisie privítali iba 19 voličov. Najnižšie percento voličov, ktorí prišli uplatniť svoje volebné právo bola obec Kameňany, ktorá sa prejavila iba 29,13 % účasťou. Za ňou nasledujú: Muráň - 31,74 %, Jelšava 34,34 % a Revúca 36,95 % . Svoje právo voliť využili vo väčšom rozsahu zase na druhej strane tieto obce: Polina 86,41 %, Gemerské Teplice 82,63, % a Ratkovské Bystré 76,75 %.
Aj keď účasť na komunálnych voľbách v regióne stredného Gemera nemala ani 50-perentnú účasť voličov, aj tak údaje, ktorými disponuje Štátna volebná komisia spĺňajú požiadavky ich platnosti. Stredný Gemer má teda platné volebné výsledky, ktoré voliči dosiahli 10. novembra 2018. Voliči zvolili v 42 obciach regiónu funkcionárov, ktorí budú môcť od stanoveného termínu, t.j. 30 dní od volieb uplatňovať svoj mandát. Medzi 42 zvolenými verejnými činiteľmi bude od spomínaného termínu aj 9 novozvolených v týchto obciach: Slavomír Poliak Hrlica, Milan Pavko Lubeník, Milan Pršeba Magnezitovce, Ján Kvetko Muránska Dlhá Lúka, Marian Szentandrássi Muránska Huta, Jaroslav Oravec Muránska Zdychava, Július Buchta (primátor) Revúca, Ľubomír Eremiáš Rybník, Daniel Fakla Sirk a Anna Kalinová Skerešovo.
Do poslaneckých lavíc na strednom Gemeri zasadne 244 zvolených poslancov. Dodatočné voľby nie je potrebné nikde uskutočniť. Volebný deň možno hodnotiť ako kľudný, bez žiadnych nežiadúcich emócií a bez iných rušivých javov.
Na záver zagratulujme zvoleným starostom i primátorom stredného Gemera a zaželajme hodne síl i iniciatívy pri napĺňaní ich volebných programov na nasledujúce 4 roky.
Medzi odchádzajúcimi funkcionármi, ktorí po týchto voľbách prestanú vykonávať svoj mandát je aj primátorka Revúcej, pani Eva Cireňová. V uvedenej funkcii si odkrútila 3 volebné obdobia, preto sa rozhodla, že v týchto komunálnych voľbách na túto funkciu nebude reflektovať. Po voľbách ju na stolci primátora vymení jej doterajší zástupca Július Buchta. Záujem o primátorské kreslo mali záujem aj ďalší, ktorí v otvorenom súboji snažili sa získať na svoju stranu voličov Revúcej. Súboj teda vyšiel v prospech Júliusa Buchtu, ktorý mal podporu v SNS a v Smer-e SD. Rozdielom 309 hlasov nakoniec svojho najväčšieho súpera zdolal.
Novozvolený mestský parlament v Revúcej bude pozostávať z poslancov, ktorými sa vo voľbách stali: Michal Žgravčák, NK, Ing. Július Buchta – SNS, Bc. Ján Magura NK, MUDr. Pavel Pelikán NK, Ing. Milan Poprocký NK, Hilda Puterová SMS, Ing. Dušan Dorčák, PhD. NK, JUDr. Mikuláš Kuchta NK, Jaroslav Vredík SNS, Tatiana Kršková NK, Mg. Lucia Medvecová NK, JUDr. Jana Ježíková NK, Mgr. Pavel Šepík NK.
MG od
ZOZNAM zvolených starostov a primátorov okresu Revúca 11. 11. 2018
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-