Na toto stretnutie sedemdesiatnikov som sa veľmi tešil. Veď sme sa nevideli a ani nerozprávali od nášho stretnutia pred tromi rokmi. Takmer všetci sme už oslávili toto životné jubileum a patrilo by sa aj pri tejto udalosti porozprávať sa spoločne s každým, kto si na roky prežité v dnešnej budove Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika rád v Rožňave spomína. V mojom prípade zasiahla vyššia moc a z večera do rána som zostal pre bolesť nohy prakticky imobilný. Až do poslednej chvíle som dúfal, že bolesti prestanú. Neprestali a ja som sa musel návštevy môjho rodného Gemera vzdať.
V našom veku sa prihlasujú u niektorých rôzne chorobné stavy a človek sa musí správne rozhodnúť, čomu dať prednosť. Liečeniu, alebo cestovaniu. Bolesti ma prinútili dať prednosť liečeniu. Nie je to však našťastie nič dramatické, ale nebolo možné liečenie ďalej odkladať a spoliehať sa na „samoliečiteľstvo“. Keďže nie som lekár a medicínu som nikdy neštudoval, viem, že treba veriť lekárom, ktorí sú odborníci s bohatými vedomosťami i skúsenosťami s rôznymi druhmi terapií.
Pri našom ostatnom stretnutí si mi spomínal, že na svojom novom pracovisku v Poprade, kde si nastúpil po dovŕšení dôchodkového veku, začínate uplatňovať nové poznatky liečenia pacientov pomocou vysokého chladu. Ako dlhoročný lekár popradských hokejistov si sa mohol už v začiatkoch presvedčiť o blahodarných vplyvoch vysokého chladu na niektoré diagnózy.
Hovoril si mi, že táto liečba nekončí jednou návštevou zariadenia, ale je potrebné ju absolvovať niekoľkokrát. Spomínal si, že prvými záujemcami o tento druh liečenia boli športovci a tento záujem pretrváva až doteraz. Prešlo už niekoľko rokov, čo sme sa o kryoterapii rozprávali. Chcem Ťa preto požiadať, aby si nám prostredníctvom stránky porozprával o tomto spôsobe liečby, ktorú vo vašom zariadení poskytujete a prípadne aké máte výsledky.
MUDr. Ján Potocký predstavuje Kryocentrum v Poprade:
KRYOTERAPIA - LIEČBA CHLADOM
Moderne koncipovaná budova strediska kryoterapie, ktorá sa nachádza v areáli AquaCity Poprad už pri pohľade zvonka evokuje v človeku niečo nové, až nadčasové. Podobne ako samotná kryoterapia – liečba chladom, ktorá je metóda nová, dynamicky sa rozvíjajúca, využívaná hlavne ako alternatívna a podporná liečba. Nezanedbateľný je i efekt regeneračno-relaxačný. Akékoľvek nepriaznivé pocity, ktoré v nás vyvoláva informácia o extrémne nízkych teplotách v rozmedzí -120 až -140 st. C, pri ktorých sa liečebný zákrok vykonáva, sa rozplynú už pri vstupe do budovy Kryocentra. Príjemné prostredie s neodmysliteľným výhľadom na Vysoké Tatry, špeciálne vyškolený personál nás zbavia akýchkoľvek obáv z pobytu v mrazivom prostredí, aké sa na zemeguli nevyskytuje.
- Poďme na túto tému od Adama, ako sa všeobecne hovorí. Kto ako prvý sa začal zaoberať takouto alternatívnou liečebnou metódou?
Kryoterapia, teda liečba chladom, má v dnešnej modernej medicíne opodstatnené miesto ako podporná a alternatívna liečebná metóda. Je to metóda stará, ovládali ju už starí Egypťania 2500 rokov pred naším letopočtom. V období napoleonských vojen sa u ranených vojakov amputovali končatiny bezbolestne tak, že sa obložili ľadom. Veľký rozvoj nadobudla kryoterapia v 70. rokoch minulého storočia. Prví, ktorí zostrojili kryokomoru a zamerali sa na liečbu chladom, boli Japonci. V roku 1978 japonský lekár Jama Uši zostrojil kryokomoru a o tri roky v Európe referoval o priaznivých účinkoch chladu, hlavne na reumatické ochorenia. Od tej doby sa datuje rozvoj kryoterapie. Najviac skúseností s touto metódou majú v Európe Poliaci, za tridsať rokov tam vzniklo okolo sto kryokomôr.
- Ako pôsobí kryoterapia na organizmus človeka?
Kryoterapia pôsobí na viacerých úrovniach. Extrémny chlad od -120 do -130 stupňov C pôsobí na organizmus ako stres. Ten sa chráni proti nemu tým, že dochádza k nadmernému vylučovaniu fyziologických dávok adrenalínu a iných katecholamínov. Tieto látky sa používajú i v modernej medicíne ako liečebné prostriedky, ale pri kryoterapii si ich organizmus vytvára vlastnými silami. Do pohybu sa dostáva i hormonálna odpoveď organizmu na chlad. Je to predovšetkým hormón endorfín, ktorý je silné analgetikum, účinne pôsobí proti bolesti a je až štvornásobne silnejší ako morfium. Priaznivo pôsobí aj na imunitu. Druhý hormón testosterón je účinný najmä u športovcov pre pozitívny účinok na svalstvo a vytrvalosť a tento mužský pohlavný hormón zlepšuje aj kvalitu sexuálneho života. Zároveň sa vylučujú i ďalšie látky, ktoré majú pozitívny efekt pri liečbe rán a poúrazových stavov. Extrémne nízky chlad prispieva k biochemickej regenerácii organizmu, dochádza k detoxikácii buniek, a tým k ich omladeniu. Chlad v tejto komore vníma organizmus inak ako chladný vlhký vzduch vonku. V komore je stopercentne suchý vzduch. Ľudia nehovoria, že ich mrazí, ale opisujú to ako mierne bodavé pálenie, odborne tomu hovoríme chladné pálenie. Pocit po opustení komory sa veľmi rýchle stráca a nasleduje pocit celkového uvoľnenia. Pri následnom intenzívnom cvičení na stacionárnom bicykli, steperi, bežiacom páse a simulátore veslovania dochádza k zohriatiu a prekrveniu organizmu. K bunkám sa privádza viac kyslíka, minerálnych a energetických látok, čo urýchľuje celkovú regeneráciu organizmu.
- Záujemca o túto liečbu musí predtým, ako prejaví záujem prísť k vám do centra navštíviť lekára?
Účinky pobytu v kryokomore sú výsledkom zásahu do fyziologických procesov ľudského organizmu, preto pred vstupom do kryokomory je povinná lekárska prehliadka, aby sa predišlo možným komplikáciám v súvislosti s pobytom v kryokomore. Kontraindikácie pobytu v kryokomore sú prísne stanovené. Nie je ich veľa, pri lekárskom vyšetrení ich prediskutujete s lekárom, ktorý povolí, alebo na základe získaných údajov o vašom zdravotnom stave neodporučí vstup do kryokomory. Svojím podpisom potvrdíte, že ste lekára pravdivo informovali o všetkých skutočnostiach o vašom zdravotnom stave a prekonaných ochoreniach.
- V Kryocentre ste teda rátali aj s tým, aby sa záujemca u vás cítil dobre.
V čakárni pred kryokomorou vás privíta zdravotnícky pracovník, ktorý vás oboznámi s činnosťou kryokomory a poskytne vám podrobné informácie ako sa chovať v prostredí extrémne nízkych teplôt. Počas pobytu v kryokomore sa o vašu bezpečnosť stará tento zdravotnícky pracovník, ktorý je s vami v nepretržitom audio – vizuálnom kontakte, komunikuje s vami, oznamuje vám čas, ktorý uplynul a ktorý vám ešte zostáva do ukončenia procedúry. Dĺžka pobytu v kryokomore sa pohybuje v rozpätí 2 – 3 minút. V prípade akejkoľvek nečakanej, alebo nežiaducej reakcie organizmu, môžete pobyt v kryokomore kedykoľvek ukončiť a bezpečnostnými dverami opustiť kryokomoru. Nežiaduce reakcie na nízke teploty sú veľmi ojedinelé a sú skôr psychického charakteru, ako sú strach, klaustrofóbia.
- Aké choroby sa liečia kryoterapiou?
V prvom rade sa ňou liečia ochorenia pohybového aparátu, a to akútne chronické poranenia, stavy po rôznych zlomeninách, po natrhnutí svalstva, šliach, zakrvácanie do svalstva. Sú to bolestivé stavy a pôsobením enormného chladu sa darí eliminovať bolesť a dosiahnuť rýchlejšiu regeneráciu a uzdravenie pacienta. Kryoterapia priaznivo pôsobí aj na reumatické ochorenia, akútne i chronické, ktoré trápia ľudí aj desaťročia a po celé tie roky sú odkázaní na prísun liekov. Ďalej je to osteoporóza, rôzne degeneratívne ochorenia, ochorenia chrbtice, platničiek, ako aj celá škála neurologických ochorení, ako skleróza multiplex, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba. Chlad priaznivo pôsobí i na kožné ochorenia, napr. na psoriázu, ale je zaujímavé, že priaznivé účinky boli popísané i pri liečbe celulitídy. Kryoterapia sa doporučuje aj u žien v menopauze pri liečbe migrény. Chlad prináša človeku upokojenie a relax.
- Kto nemôže ísť do kryokomory?
Pred vstupom do kryokomory musí byť každý vyšetrený lekárom, lebo určité ochorenia sú pre pacienta rizikové. V prvom rade sú to ochorenia srdca a chlopňového aparátu, stavy po infarktoch, po embóliách. Človek s vysokým krvným tlakom, ak ho má stabilizovaný, môže ísť do kryokomory. Určite však tam nepôjde alergik na chlad, či pacient trpiaci na klaustrofóbiu. Vekové ohraničenie vstupu do kryokomory je individuálne, vždy po porade s lekárom. Ak ľudia z rôznych dôvodov nemôžu ísť do komory, tak sa môžu podrobiť lokálnej kryoterapii.
- Koľkokrát je potrebné navštíviť kryokomoru, aby sa dostavili účinky?
Jednorazový vstup je na oboznámenie. Aby sme niečo pre seba urobili, tak by sme mali do nej vojsť aspoň sedemkrát a keď sa chceme liečiť, tak ideálne je 15-krát po sebe. Potom si dať 2 až 3 mesiace pauzu a odporúča sa kúru opakovať.
- Čo nasleduje po pobyte v kryokomore?
Po absolvovaní pobytu v kryokomore nasleduje 2. fáza, neoddeliteľná časť kryoterapie, kinezioterapia, alebo liečba pohybom. V priebehu kinezioterapie dochádza k zahriatiu organizmu, niekoľkonásobnému rozšíreniu krvného riečišťa, čo umožňuje zvýšený prísun kyslíka, minerálnych a energetických látok k bunkám a na druhej strane vyplavenie škodlivých substancií, ktoré bránia metabolizmu bunky. Uvedené mechanizmy majú priaznivý vplyv na regeneráciu a biochemickú očistu organizmu. Dĺžka trvania pohybovej aktivity je cca 20 – 30 minút. Kinezioterapiu absolvujeme na špeciálnych strojoch - ako stacionárny bicykel, steper, veslá, stroj na behanie s eliptickým prevodom, žinenky. Samozrejmosťou je starostlivosť o pitný režim.
Po absolvovaní pobytu v kryokomore s následnou kinezioterapiou dostavujú sa prejavy zníženého napätia, relaxu, upokojenia, návštevníci veľmi často popisujú prejav psychickej i fyzickej sviežosti, ktorý pretrváva niekoľko hodín a po opakovaných pobytoch v kryokomore i dlhšie. Denne možno absolvovať 1- 2 vstupy. V záujme dlhodobého efektu sa odporúča absolvovať 7 - 10 i viac pobytov. Pozitívne účinky sa prejavia už po 5. pobyte. V prípade liečby rôznych ochorení sa odporúča tento „balík“ vstupov opakovať 2 – 3x ročne.
S MUDr. Jánom Potockým sa zhováral
Ondrej Doboš
Kontakt:
{gallery}skola/stredna/jss{/gallery}
{jcomments on}

































Milý Janko, musím sa Ti priznať, že mi je tak trochu divné, že Ťa takto oficiálne oslovujem. Zrejme by si odo mňa očakával iné, pre mňa samozrejmé meno, ktorým sme Ťa oslovovali kedysi, žiaľ, už veľmi dávno, ešte ako Tvoji spolužiaci z Jedenásťročnej strednej školy slovenskej v Rožňave. Raz si mi v telefonickom rozhovore povedal, že už Ťa málokto tak oslovuje a dávno si ho od nikoho z blízkych nepočul, tak som sa rozhodol aj ja vrátiť sa do reality. Akosi ťažko sa verí tomu, že už ako sedemdesiatnici sme sa mali stretnúť na pomaturitnom stretnutí v polovici júna v Rožňave. Čo sa mňa týka, musím si v tejto súvislosti pripomenúť starú múdrosť, že človek mieni a príroda mení.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-