Na toto stretnutie sedemdesiatnikov som sa veľmi tešil. Veď sme sa nevideli a ani nerozprávali od nášho stretnutia pred tromi rokmi. Takmer všetci sme už oslávili toto životné jubileum a patrilo by sa aj pri tejto udalosti porozprávať sa spoločne s každým, kto si na roky prežité v dnešnej budove Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika rád v Rožňave spomína. V mojom prípade zasiahla vyššia moc a z večera do rána som zostal pre bolesť nohy prakticky imobilný. Až do poslednej chvíle som dúfal, že bolesti prestanú. Neprestali a ja som sa musel návštevy môjho rodného Gemera vzdať.
V našom veku sa prihlasujú u niektorých rôzne chorobné stavy a človek sa musí správne rozhodnúť, čomu dať prednosť. Liečeniu, alebo cestovaniu. Bolesti ma prinútili dať prednosť liečeniu. Nie je to však našťastie nič dramatické, ale nebolo možné liečenie ďalej odkladať a spoliehať sa na „samoliečiteľstvo“. Keďže nie som lekár a medicínu som nikdy neštudoval, viem, že treba veriť lekárom, ktorí sú odborníci s bohatými vedomosťami i skúsenosťami s rôznymi druhmi terapií.
Pri našom ostatnom stretnutí si mi spomínal, že na svojom novom pracovisku v Poprade, kde si nastúpil po dovŕšení dôchodkového veku, začínate uplatňovať nové poznatky liečenia pacientov pomocou vysokého chladu. Ako dlhoročný lekár popradských hokejistov si sa mohol už v začiatkoch presvedčiť o blahodarných vplyvoch vysokého chladu na niektoré diagnózy.
Hovoril si mi, že táto liečba nekončí jednou návštevou zariadenia, ale je potrebné ju absolvovať niekoľkokrát. Spomínal si, že prvými záujemcami o tento druh liečenia boli športovci a tento záujem pretrváva až doteraz. Prešlo už niekoľko rokov, čo sme sa o kryoterapii rozprávali. Chcem Ťa preto požiadať, aby si nám prostredníctvom stránky porozprával o tomto spôsobe liečby, ktorú vo vašom zariadení poskytujete a prípadne aké máte výsledky.
MUDr. Ján Potocký predstavuje Kryocentrum v Poprade:
KRYOTERAPIA - LIEČBA CHLADOM
Moderne koncipovaná budova strediska kryoterapie, ktorá sa nachádza v areáli AquaCity Poprad už pri pohľade zvonka evokuje v človeku niečo nové, až nadčasové. Podobne ako samotná kryoterapia – liečba chladom, ktorá je metóda nová, dynamicky sa rozvíjajúca, využívaná hlavne ako alternatívna a podporná liečba. Nezanedbateľný je i efekt regeneračno-relaxačný. Akékoľvek nepriaznivé pocity, ktoré v nás vyvoláva informácia o extrémne nízkych teplotách v rozmedzí -120 až -140 st. C, pri ktorých sa liečebný zákrok vykonáva, sa rozplynú už pri vstupe do budovy Kryocentra. Príjemné prostredie s neodmysliteľným výhľadom na Vysoké Tatry, špeciálne vyškolený personál nás zbavia akýchkoľvek obáv z pobytu v mrazivom prostredí, aké sa na zemeguli nevyskytuje.
- Poďme na túto tému od Adama, ako sa všeobecne hovorí. Kto ako prvý sa začal zaoberať takouto alternatívnou liečebnou metódou?
Kryoterapia, teda liečba chladom, má v dnešnej modernej medicíne opodstatnené miesto ako podporná a alternatívna liečebná metóda. Je to metóda stará, ovládali ju už starí Egypťania 2500 rokov pred naším letopočtom. V období napoleonských vojen sa u ranených vojakov amputovali končatiny bezbolestne tak, že sa obložili ľadom. Veľký rozvoj nadobudla kryoterapia v 70. rokoch minulého storočia. Prví, ktorí zostrojili kryokomoru a zamerali sa na liečbu chladom, boli Japonci. V roku 1978 japonský lekár Jama Uši zostrojil kryokomoru a o tri roky v Európe referoval o priaznivých účinkoch chladu, hlavne na reumatické ochorenia. Od tej doby sa datuje rozvoj kryoterapie. Najviac skúseností s touto metódou majú v Európe Poliaci, za tridsať rokov tam vzniklo okolo sto kryokomôr.
- Ako pôsobí kryoterapia na organizmus človeka?
Kryoterapia pôsobí na viacerých úrovniach. Extrémny chlad od -120 do -130 stupňov C pôsobí na organizmus ako stres. Ten sa chráni proti nemu tým, že dochádza k nadmernému vylučovaniu fyziologických dávok adrenalínu a iných katecholamínov. Tieto látky sa používajú i v modernej medicíne ako liečebné prostriedky, ale pri kryoterapii si ich organizmus vytvára vlastnými silami. Do pohybu sa dostáva i hormonálna odpoveď organizmu na chlad. Je to predovšetkým hormón endorfín, ktorý je silné analgetikum, účinne pôsobí proti bolesti a je až štvornásobne silnejší ako morfium. Priaznivo pôsobí aj na imunitu. Druhý hormón testosterón je účinný najmä u športovcov pre pozitívny účinok na svalstvo a vytrvalosť a tento mužský pohlavný hormón zlepšuje aj kvalitu sexuálneho života. Zároveň sa vylučujú i ďalšie látky, ktoré majú pozitívny efekt pri liečbe rán a poúrazových stavov. Extrémne nízky chlad prispieva k biochemickej regenerácii organizmu, dochádza k detoxikácii buniek, a tým k ich omladeniu. Chlad v tejto komore vníma organizmus inak ako chladný vlhký vzduch vonku. V komore je stopercentne suchý vzduch. Ľudia nehovoria, že ich mrazí, ale opisujú to ako mierne bodavé pálenie, odborne tomu hovoríme chladné pálenie. Pocit po opustení komory sa veľmi rýchle stráca a nasleduje pocit celkového uvoľnenia. Pri následnom intenzívnom cvičení na stacionárnom bicykli, steperi, bežiacom páse a simulátore veslovania dochádza k zohriatiu a prekrveniu organizmu. K bunkám sa privádza viac kyslíka, minerálnych a energetických látok, čo urýchľuje celkovú regeneráciu organizmu.
- Záujemca o túto liečbu musí predtým, ako prejaví záujem prísť k vám do centra navštíviť lekára?
Účinky pobytu v kryokomore sú výsledkom zásahu do fyziologických procesov ľudského organizmu, preto pred vstupom do kryokomory je povinná lekárska prehliadka, aby sa predišlo možným komplikáciám v súvislosti s pobytom v kryokomore. Kontraindikácie pobytu v kryokomore sú prísne stanovené. Nie je ich veľa, pri lekárskom vyšetrení ich prediskutujete s lekárom, ktorý povolí, alebo na základe získaných údajov o vašom zdravotnom stave neodporučí vstup do kryokomory. Svojím podpisom potvrdíte, že ste lekára pravdivo informovali o všetkých skutočnostiach o vašom zdravotnom stave a prekonaných ochoreniach.
- V Kryocentre ste teda rátali aj s tým, aby sa záujemca u vás cítil dobre.
V čakárni pred kryokomorou vás privíta zdravotnícky pracovník, ktorý vás oboznámi s činnosťou kryokomory a poskytne vám podrobné informácie ako sa chovať v prostredí extrémne nízkych teplôt. Počas pobytu v kryokomore sa o vašu bezpečnosť stará tento zdravotnícky pracovník, ktorý je s vami v nepretržitom audio – vizuálnom kontakte, komunikuje s vami, oznamuje vám čas, ktorý uplynul a ktorý vám ešte zostáva do ukončenia procedúry. Dĺžka pobytu v kryokomore sa pohybuje v rozpätí 2 – 3 minút. V prípade akejkoľvek nečakanej, alebo nežiaducej reakcie organizmu, môžete pobyt v kryokomore kedykoľvek ukončiť a bezpečnostnými dverami opustiť kryokomoru. Nežiaduce reakcie na nízke teploty sú veľmi ojedinelé a sú skôr psychického charakteru, ako sú strach, klaustrofóbia.
- Aké choroby sa liečia kryoterapiou?
V prvom rade sa ňou liečia ochorenia pohybového aparátu, a to akútne chronické poranenia, stavy po rôznych zlomeninách, po natrhnutí svalstva, šliach, zakrvácanie do svalstva. Sú to bolestivé stavy a pôsobením enormného chladu sa darí eliminovať bolesť a dosiahnuť rýchlejšiu regeneráciu a uzdravenie pacienta. Kryoterapia priaznivo pôsobí aj na reumatické ochorenia, akútne i chronické, ktoré trápia ľudí aj desaťročia a po celé tie roky sú odkázaní na prísun liekov. Ďalej je to osteoporóza, rôzne degeneratívne ochorenia, ochorenia chrbtice, platničiek, ako aj celá škála neurologických ochorení, ako skleróza multiplex, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba. Chlad priaznivo pôsobí i na kožné ochorenia, napr. na psoriázu, ale je zaujímavé, že priaznivé účinky boli popísané i pri liečbe celulitídy. Kryoterapia sa doporučuje aj u žien v menopauze pri liečbe migrény. Chlad prináša človeku upokojenie a relax.
- Kto nemôže ísť do kryokomory?
Pred vstupom do kryokomory musí byť každý vyšetrený lekárom, lebo určité ochorenia sú pre pacienta rizikové. V prvom rade sú to ochorenia srdca a chlopňového aparátu, stavy po infarktoch, po embóliách. Človek s vysokým krvným tlakom, ak ho má stabilizovaný, môže ísť do kryokomory. Určite však tam nepôjde alergik na chlad, či pacient trpiaci na klaustrofóbiu. Vekové ohraničenie vstupu do kryokomory je individuálne, vždy po porade s lekárom. Ak ľudia z rôznych dôvodov nemôžu ísť do komory, tak sa môžu podrobiť lokálnej kryoterapii.
- Koľkokrát je potrebné navštíviť kryokomoru, aby sa dostavili účinky?
Jednorazový vstup je na oboznámenie. Aby sme niečo pre seba urobili, tak by sme mali do nej vojsť aspoň sedemkrát a keď sa chceme liečiť, tak ideálne je 15-krát po sebe. Potom si dať 2 až 3 mesiace pauzu a odporúča sa kúru opakovať.
- Čo nasleduje po pobyte v kryokomore?
Po absolvovaní pobytu v kryokomore nasleduje 2. fáza, neoddeliteľná časť kryoterapie, kinezioterapia, alebo liečba pohybom. V priebehu kinezioterapie dochádza k zahriatiu organizmu, niekoľkonásobnému rozšíreniu krvného riečišťa, čo umožňuje zvýšený prísun kyslíka, minerálnych a energetických látok k bunkám a na druhej strane vyplavenie škodlivých substancií, ktoré bránia metabolizmu bunky. Uvedené mechanizmy majú priaznivý vplyv na regeneráciu a biochemickú očistu organizmu. Dĺžka trvania pohybovej aktivity je cca 20 – 30 minút. Kinezioterapiu absolvujeme na špeciálnych strojoch - ako stacionárny bicykel, steper, veslá, stroj na behanie s eliptickým prevodom, žinenky. Samozrejmosťou je starostlivosť o pitný režim.
Po absolvovaní pobytu v kryokomore s následnou kinezioterapiou dostavujú sa prejavy zníženého napätia, relaxu, upokojenia, návštevníci veľmi často popisujú prejav psychickej i fyzickej sviežosti, ktorý pretrváva niekoľko hodín a po opakovaných pobytoch v kryokomore i dlhšie. Denne možno absolvovať 1- 2 vstupy. V záujme dlhodobého efektu sa odporúča absolvovať 7 - 10 i viac pobytov. Pozitívne účinky sa prejavia už po 5. pobyte. V prípade liečby rôznych ochorení sa odporúča tento „balík“ vstupov opakovať 2 – 3x ročne.
S MUDr. Jánom Potockým sa zhováral
Ondrej Doboš
Kontakt:
{gallery}skola/stredna/jss{/gallery}
{jcomments on}

































Milý Janko, musím sa Ti priznať, že mi je tak trochu divné, že Ťa takto oficiálne oslovujem. Zrejme by si odo mňa očakával iné, pre mňa samozrejmé meno, ktorým sme Ťa oslovovali kedysi, žiaľ, už veľmi dávno, ešte ako Tvoji spolužiaci z Jedenásťročnej strednej školy slovenskej v Rožňave. Raz si mi v telefonickom rozhovore povedal, že už Ťa málokto tak oslovuje a dávno si ho od nikoho z blízkych nepočul, tak som sa rozhodol aj ja vrátiť sa do reality. Akosi ťažko sa verí tomu, že už ako sedemdesiatnici sme sa mali stretnúť na pomaturitnom stretnutí v polovici júna v Rožňave. Čo sa mňa týka, musím si v tejto súvislosti pripomenúť starú múdrosť, že človek mieni a príroda mení.
Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-