{youtube}
{/youtube}Pred rokmi vznikla myšlienka pozvať na MFSF Jánošíkov dukát chlapov, ktorí majú rovnaké priezvisko ako slávny zbojnícky kapitán Jánošík. A tak každoročne sa na tomto folklórnom festivale schádzajú Jánošíkovci z rôznych kútov Slovenska, Moravy, Čiech ale i Jánošíkovci zo sveta. Návštevník tak má možnosť stretnúť sa s Jánošíkom – maliarom, s Jánošíkom – rušňovodičom alebo s Jiřím Jánošíkom – podnikateľom. A pretože Slovania sú odjakživa súťaživí ľudia, tak i pri stretnutí Jánošíkovcov si nositelia tohoto mena radi zasúťažia, aby dokázali svojou šikovnosťou, silou či obratnosťou, že v ničom nezaostávajú za zbojníckym kapitánom a nerobia hanbu svojmu slávnemu menovcovi.
Program XXIV. ročníku MFSF Jánošíkov dukát 2023
16.00 hod. Živá pozvánka
Masarykovo námestie
Autori programu: Peter Krescanko a Tomáš Gross
Účinkujú: FS KOS JEDNOTA, Hložany, Srbsko, Citarový súbor STRAPCE, Békešská Čaba, Maďarsko
19.00 hod. VMP – Výstavná sála v Sušáku
Slávnostná vernisáž výstavy
TERCHOVÁ – KLENOTNICA FOLKLÓRU
Kurátor výstavy: Pavol Čepček
Moderuje: Vladimír Skalský
Účinkuje: Drahoš Daloš
19.30 hod. Komorný amfiteáter – Drevené mestečko
Otvorenie XXIV. ročníka MFSF Jánošíkov dukát 2023
Moderuje: Tomáš Gross
Účinkujú: FK FOGÁŠ, Ostrava; FS KRTÍŠAN, Veľký Krtíš, Slovensko
20.00 hod. ŠIŠA PIŠTA
Autorský program Folklórneho súboru KRTÍŠAN, Veľký Krtíš, Slovensko
Autor a réžia programu: Filip Takáč
Program uvedie: Tomáš Gross
21.30 hod. Areál Dreveného mestečka
PRI HUDÁKOCH
Stretnutie folkloristov a milovníkov ľudového umenia pri ľudových hudbách
Autor programu: Peter Krescanko
Moderuje: Martin Kopor
Spolupráca: Michal Jurko, Dominik Rabatin
Účinkujú: ľudové hudby zúčastnených súborov
09.30 hod. Masarykovo nám.
PRE DOBRÚ NÁLADU
Dobrú náladu rozdáva dychová hudba VALAŠKA, Valašské Klobouky
10.00 hod. Masarykovo nám.
ROZTANCOVANÝ ROŽNOV – FOLKLÓR V ULICIACH MESTA
Živá pozvánka na festivalové programy
Autor: Peter Krescanko
Spolupráca: vedúci súborov, technický team
Účinkujú: Všetky zúčastnené súbory, hudby a sólisti
10.30 hod. RIEKA RADOSTI
Sprievod zúčastnených folklórnych súborov, hudieb a sólistov
z Masarykovho nám. do Dreveného mestečka VMP
Autor: Peter Krescanko
Spolupráca: vedúci súborov, technický team
Moderuje: Ivana Fabišiková
11.30 hod. Janíkova stodola – Drevené mestečko
FUJARÔČKA MOJA
Malá škola hry na pastierske hudobné nástroje
Vyučuje: výrobca pastierskych hudobných nástrojov a pedagóg Drahomír Daloš
z Lehoty pri Nitre, SR
11.30 hod. Pódium Na pasienku – Drevené mestečko
ŽIVÁ KLENOTNICA
Malá škola tancov z regiónu Hont
Vyučuje: Filip Takáč, FS Krtíšan, Veľký Krtíš, Slovensko
Sprevádza: ĽH pod vedením Milana Berkyho, Slovensko
13.00 – 17.00 Košiarik pri Janíkovej stodole – Drevené mestečko
DETSKÝ DVOR
Tvorivé dielne a hry pre deti
Autor Detského dvora: Anna Urbaničová
Spolupráca: Alexandra Bobrová, Lenka Šoková, Markéta Uchočová, Tereza Krchňavá,
Anna Říhová
14.00 hod. Komorný amfiteáter – Drevené mestečko
ZAHRAJME SA...
Program detských folklórnych súborov
Autori programu: Anna Urbaničová a Ivana Fabišiková
Moderuje: Ivana Fabišiková
Spolupráca: vedúci detských súborov
Účinkujú: DFSk RAGAČINKA, Hrušov, Slovensko, DFS STAVBÁRIK, Žilina, Slovensko,
DVS MALÁ RUSAVA, Bystřice pod Hostýnem
15.00 hod. Pódium Na pasienku – Drevené mestečko
MÚTENIE MASLA
Ako sa múti maslo si mȏžu vyskúšať záujemcovia – návštevníci festivalu
Autor programu: Drahoš Daloš
Moderuje: Martin Kopor
15.30 hod. Komorný amfiteáter – Drevené mestečko
AKÝ KRAJ, TAKÝ MRAV
Program súborov národnostných menšín žijúcich v ČR a slovenských krajanských folklórnych súborov
Autor programu: Martin Krajňák
Moderuje: Tomáš Gross
Spolupráca: vedúci súborov
Účinkujú: TRIO KANTAR, Praha, UFS KUPAVA, Brno, Citarový súbor STRAPCE, Békešská Čaba, Maďarsko, FS KOS JEDNOTA, Hložany, Srbsko, FS MORENA, Londýn, Veľká Británia
17.30 hod. Komorný amfiteáter – Drevené mestečko
OD TATIER K ŠUMAVE...
Program folklórnych súborov z Českej republiky, spracovávajúcich slovenský folklór
Autor programu: Ivan Capulič
Moderuje: Martin Kopor
Spolupráca: vedúci súborov
Účinkujú: FS DUNAJEC, Olomouc, FS PÚČIK, Brno, FS ŠARVANCI, Praha, FS ŠMYKŇA, Ostrava, FK FOGÁŠ, Ostrava
19.30 hod. Komorný amfiteáter – Drevené mestečko
U NÁS NA HONTE
Program venovaný regiónu Hont
Autor programu: Filip Takáč
Moderujú: Juraj Matiaš a Mária Kropáčová
Účinkujú: FS KRTÍŠAN, Veľký Krtíš, Slovensko, Ženská spevácka skupina z Hrušova, Hrušov, Slovensko, DFSk RAGAČINKA, Hrušov, Slovensko, FSk BAŽALIČKA, Plachtince-Príbelce, Slovensko, Juraj Matiaš, Mária Kropáčová, Filip Takáč, Anna Brlošová, Anna Petrovkinová, ĽH pod vedením Milana Berkyho, ĽH Hruška a ĽH Horička, Hrušov, Slovensko
21.30 hod. Komorný amfiteáter – Drevené mestečko
KOLOBEHY
Tanečno-hudobná koláž o ľudskom bytí k 30. výročiu Folklórneho súboru Púčik
Námet a réžia: Lucie Fabišiková
Produkcia: Vlastimil Fabišik
Scenár: Lucie a Vlastimil Fabišikovi
Svetlá: Roman Jajčík
Zvuk: Jaromír Rajchman
Videoprojekcia: Jan Vrbka
Moderuje: Martin Kopor
Účinkujú: Tanečná skupina FS Púčik, Pěvecké uskupení Kočičí jazýčci, Cimbalová muzika Púčik, hostia: Vojtěch Konečný, Lubomír Graffe, Lukáš Fidrich, Anna Fidrichová, Adam Estefányi, Vladimír Vavrek, Bedřich Heinzl, Anna Urbaničová
23.30 hod. Areál Dreveného mestečka
NA DUKÁTE PRI MUZIKE
Zábava pri ľudových hudbách
Nedeľa 6. 8. 2023
10.00 – 14.30 Košiarik pri Janíkovej stodole – Drevené mestečko
DETSKÝ DVOR
Tvorivé dielne pre deti
Autor Detského dvora: Anna Urbaničová
Spolupráca: Alexandra Bobrová, Lenka Šoková, Markéta Uchočová, Tereza Krchňavá,
Anna Říhová
11.00 hod. Košiarik pri Janíkovej stodole
Školička tancov z Hontu
Vyučuje: Anna Brlošová a DFSk Ragačinka, Hrušov, Slovensko
Sprevádza: ĽH Horička, Hrušov, Slovensko
13.00 hod. Komorný amfiteáter – Drevené mestečko
NALADENÔ?
Hudobný program
Autor programu a moderuje: Tomáš Koláček-Kolda
Účinkujú: ĽH HRUŠKA, Hrušov, Slovensko, ĽH HORIČKA, Hrušov, Slovensko,
CM PÚČIK, Brno, CM ŠMYKŇA, Ostrava, Ženská spevácka skupina Hrušov, Slovensko
15.00 hod. Komorný amfiteáter – Drevené mestečko
Z RODNÉHO KRAJA
Slávnostný galaprogram
Autor programu: Čestmír Komárek
Moderujú: Martin Kopor a Tomáš Gross
Spolupráca: Martin Krajňák, Ivana Fabišiková, Ondřej Drahotský, Kristýna Mlčúchová
Účinkujú: Všetky folklórne súbory, skupiny, ľudové hudby a sólisti, účastníci XXIV. ročníka
MFSF Jánošíkov dukát 2023
TERCHOVÁ – KLENOTNICA FOLKLÓRU – výstava v Sušáku VMP 4. 8. — 31. 8. 2023
prijatie účastnikov festivalu na ranici mesta Rožnov pod Radhoštěm 5. 8. 2023
tradičná ľudovo - umelecká výroba,
jarmok remesiel ľudových výrobcov zo Slovenska a Českej republiky 5. 8. — 6. 8. 2023
predaj suvenírov, kníh, CD a DVD 5. 8. — 6. 8. 2023





























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-