Fanúšikovia festivalu každého veku sa od stredy môžu tešiť na pestrú ponuku aktivít. Pre deti sú pripravené remeselné činnosti pod názvom Három, három pod košárom. V hrnčiarskej dielni si vyrobia črpáky, v textilnej dielni gubajčiarske klobúky. Pre vysvetlenie, gubajčiari boli vlachovskí koledníci – pastieri, ktorí chodili na Vianoce vinšovať z domu do domu. Okrem toho sa však môžu tešiť aj na tematickú výrobu plstených ovečiek. Muzikantská dielňa ponúkne výrobu pastierskych nástrojov so známym výrobcom ľudových hudobných nástrojov Michalom Smetankom. V tanečnej dielni sa naučia valašské tanečné prvky a pohybové hry pod dohľadom lektora Petra Gecelovského a jeho partnerky.
Vo forme ukážok bude prebiehať s remeselníkom Gabrielom Farkašom odlievanie zvoncov a výroba pastierskych palíc.
V stredu 22. novembra bude sprístupnená obľúbená pútavá výstava veľkoformátových fotografií v životnej veľkosti Gráty a ancúgy, ktorá zachytáva kroje detské, dievocké, mládenecké, ženské, mužské, nosené pri príležitostiach všedných aj sviatočných. Tá bude obohatená o nové umelecké fotografie zimného odevu z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Rožňavského Bystrého a Gemerskej Polomy.
K programovej ponuke počas celého týždňa výraznou mierou prispejú aj klienti Remeselníckeho inkubátora, ktorý podporuje aktivity a tvorbu ľudových remeselníkov Košického kraja. Jednou z nich je aj Gabriela Gembická z Gelnice, pod jej vedením sa o 16.00 uskutoční workshop pre dospelých zameraný na prácu s vlnou a výrobu vlnených palčiakov. Zvláštnosťou tejto dielne je fakt, že lektorka ovčiu vlnu do úžitkovej podoby vlastnoručne spracovala práve pre tento účel a proces spracovania priblíži aj účastníkom.

Na ďalší festivalový deň je pripravená pre verejnosť jedinečná a pôsobivá prezentácia výpalu RAKU keramiky, ktorú povedie hrnčiarka Amália Holíková.
Piatok 24. 11., okrem aktivít pre deti, prinesie Rande s remeslom – celoročný cyklus workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera, kde si účastníci vyrobia vlnené ozdoby technikou mokrého plstenia.
Počet účastníkov je limitovaný, preto je dôležité prihlásiť sa čo najskôr na , prípadne telefonicky na 0917 419 259. Tvorivé dielne sú určené pre žiakov základných škôl, ktorým sú venované dopoludňajšie aktivity v Dome tradičnej kultúry Gemera. Od 17.00 je pre malých aj veľkých divákov pripravená rozprávka z gazdovského prostredia „O čudnom vajíčku“ v podaní Bábkového divadla spod Spišského hradu.

Obľúbený sobotný galaprogram odštartuje o 18.00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave. Program odhalí zaujímavý príbeh mlčiaceho zvonca – spiežovca, ktorý nájde malý chlapec. Prostredníctvom neho divákom priblíži cestu spiežovca z Maďarska až na Gemer.
„Pri koncipovaní programu sme chceli dať priestor aj vplyvu valašskej kultúry na život našich predkov. Spiežovec nebol len funkčnou pomôckou baču a pastierov pri ovládaní stáda, ale aj umeleckým dielom. Ľudia, ktorí s ním pracovali museli mať dobrý hudobný sluch, nehovoriac o tom, že spiežovec, ktorý nemal srdce nemohol zvoniť. Bez srdca bol mŕtvy. My sme pri príprave tohto programu jeden takýto mŕtvy spiežovec našli a pokúsime sa ho oživiť,“ upresnil Ján Lipták, ktorý je režisérom programu galavečera.
Účinkovať budú kolektívy z horného Gemera, a to Bystränky, Genšenky, Lehoťanka, Hôra, Radzim, Stromíš, Dubina, Haviarik, muzikanti FS Háj a hosť Gymnik z Bratislavy. Programom budú sprevádzať folklorista Matej Garčár a moderátorka Diana Semanová.
„S radosťou v rámci galaprogramu uvedieme do života veľkú obrazovú publikáciu Gráty a ancúgy, ľudový odev horného Gemera, ktorá je výstupom viacročného projektu dokumentácie a prezentácie odievania na Hornom Gemeri. Zdokumentované boli tradičné odevy z obcí Gemerská Poloma, Gočovo, Honce, Nižná Slaná, Pača, Rejdová, Rožňavské Bystré, Vlachovo a Vyšná Slaná. V spolupráci s miestnymi folkloristami, pôvodnými obyvateľmi či zberateľmi bolo zaznamenané veľké množstvo unikátnych kompletov, ale aj vzácnych detailov jednotlivých súčastí odevu. Veľká vďaka patrí nositeľom tradícií a majiteľom odevných zbierok, ktorí Gemerskému osvetovému stredisku poskytli cenný materiál a podnetné informácie na dokumentáciu,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Róbert Šimko,
marketingový manažér
Gemerské osvetové stredisko






























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-