Fanúšikovia festivalu každého veku sa od stredy môžu tešiť na pestrú ponuku aktivít. Pre deti sú pripravené remeselné činnosti pod názvom Három, három pod košárom. V hrnčiarskej dielni si vyrobia črpáky, v textilnej dielni gubajčiarske klobúky. Pre vysvetlenie, gubajčiari boli vlachovskí koledníci – pastieri, ktorí chodili na Vianoce vinšovať z domu do domu. Okrem toho sa však môžu tešiť aj na tematickú výrobu plstených ovečiek. Muzikantská dielňa ponúkne výrobu pastierskych nástrojov so známym výrobcom ľudových hudobných nástrojov Michalom Smetankom. V tanečnej dielni sa naučia valašské tanečné prvky a pohybové hry pod dohľadom lektora Petra Gecelovského a jeho partnerky.
Vo forme ukážok bude prebiehať s remeselníkom Gabrielom Farkašom odlievanie zvoncov a výroba pastierskych palíc.
V stredu 22. novembra bude sprístupnená obľúbená pútavá výstava veľkoformátových fotografií v životnej veľkosti Gráty a ancúgy, ktorá zachytáva kroje detské, dievocké, mládenecké, ženské, mužské, nosené pri príležitostiach všedných aj sviatočných. Tá bude obohatená o nové umelecké fotografie zimného odevu z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Rožňavského Bystrého a Gemerskej Polomy.
K programovej ponuke počas celého týždňa výraznou mierou prispejú aj klienti Remeselníckeho inkubátora, ktorý podporuje aktivity a tvorbu ľudových remeselníkov Košického kraja. Jednou z nich je aj Gabriela Gembická z Gelnice, pod jej vedením sa o 16.00 uskutoční workshop pre dospelých zameraný na prácu s vlnou a výrobu vlnených palčiakov. Zvláštnosťou tejto dielne je fakt, že lektorka ovčiu vlnu do úžitkovej podoby vlastnoručne spracovala práve pre tento účel a proces spracovania priblíži aj účastníkom.

Na ďalší festivalový deň je pripravená pre verejnosť jedinečná a pôsobivá prezentácia výpalu RAKU keramiky, ktorú povedie hrnčiarka Amália Holíková.
Piatok 24. 11., okrem aktivít pre deti, prinesie Rande s remeslom – celoročný cyklus workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera, kde si účastníci vyrobia vlnené ozdoby technikou mokrého plstenia.
Počet účastníkov je limitovaný, preto je dôležité prihlásiť sa čo najskôr na , prípadne telefonicky na 0917 419 259. Tvorivé dielne sú určené pre žiakov základných škôl, ktorým sú venované dopoludňajšie aktivity v Dome tradičnej kultúry Gemera. Od 17.00 je pre malých aj veľkých divákov pripravená rozprávka z gazdovského prostredia „O čudnom vajíčku“ v podaní Bábkového divadla spod Spišského hradu.

Obľúbený sobotný galaprogram odštartuje o 18.00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave. Program odhalí zaujímavý príbeh mlčiaceho zvonca – spiežovca, ktorý nájde malý chlapec. Prostredníctvom neho divákom priblíži cestu spiežovca z Maďarska až na Gemer.
„Pri koncipovaní programu sme chceli dať priestor aj vplyvu valašskej kultúry na život našich predkov. Spiežovec nebol len funkčnou pomôckou baču a pastierov pri ovládaní stáda, ale aj umeleckým dielom. Ľudia, ktorí s ním pracovali museli mať dobrý hudobný sluch, nehovoriac o tom, že spiežovec, ktorý nemal srdce nemohol zvoniť. Bez srdca bol mŕtvy. My sme pri príprave tohto programu jeden takýto mŕtvy spiežovec našli a pokúsime sa ho oživiť,“ upresnil Ján Lipták, ktorý je režisérom programu galavečera.
Účinkovať budú kolektívy z horného Gemera, a to Bystränky, Genšenky, Lehoťanka, Hôra, Radzim, Stromíš, Dubina, Haviarik, muzikanti FS Háj a hosť Gymnik z Bratislavy. Programom budú sprevádzať folklorista Matej Garčár a moderátorka Diana Semanová.
„S radosťou v rámci galaprogramu uvedieme do života veľkú obrazovú publikáciu Gráty a ancúgy, ľudový odev horného Gemera, ktorá je výstupom viacročného projektu dokumentácie a prezentácie odievania na Hornom Gemeri. Zdokumentované boli tradičné odevy z obcí Gemerská Poloma, Gočovo, Honce, Nižná Slaná, Pača, Rejdová, Rožňavské Bystré, Vlachovo a Vyšná Slaná. V spolupráci s miestnymi folkloristami, pôvodnými obyvateľmi či zberateľmi bolo zaznamenané veľké množstvo unikátnych kompletov, ale aj vzácnych detailov jednotlivých súčastí odevu. Veľká vďaka patrí nositeľom tradícií a majiteľom odevných zbierok, ktorí Gemerskému osvetovému stredisku poskytli cenný materiál a podnetné informácie na dokumentáciu,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Róbert Šimko,
marketingový manažér
Gemerské osvetové stredisko

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-