Fanúšikovia festivalu každého veku sa od stredy môžu tešiť na pestrú ponuku aktivít. Pre deti sú pripravené remeselné činnosti pod názvom Három, három pod košárom. V hrnčiarskej dielni si vyrobia črpáky, v textilnej dielni gubajčiarske klobúky. Pre vysvetlenie, gubajčiari boli vlachovskí koledníci – pastieri, ktorí chodili na Vianoce vinšovať z domu do domu. Okrem toho sa však môžu tešiť aj na tematickú výrobu plstených ovečiek. Muzikantská dielňa ponúkne výrobu pastierskych nástrojov so známym výrobcom ľudových hudobných nástrojov Michalom Smetankom. V tanečnej dielni sa naučia valašské tanečné prvky a pohybové hry pod dohľadom lektora Petra Gecelovského a jeho partnerky.
Vo forme ukážok bude prebiehať s remeselníkom Gabrielom Farkašom odlievanie zvoncov a výroba pastierskych palíc.
V stredu 22. novembra bude sprístupnená obľúbená pútavá výstava veľkoformátových fotografií v životnej veľkosti Gráty a ancúgy, ktorá zachytáva kroje detské, dievocké, mládenecké, ženské, mužské, nosené pri príležitostiach všedných aj sviatočných. Tá bude obohatená o nové umelecké fotografie zimného odevu z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Rožňavského Bystrého a Gemerskej Polomy.
K programovej ponuke počas celého týždňa výraznou mierou prispejú aj klienti Remeselníckeho inkubátora, ktorý podporuje aktivity a tvorbu ľudových remeselníkov Košického kraja. Jednou z nich je aj Gabriela Gembická z Gelnice, pod jej vedením sa o 16.00 uskutoční workshop pre dospelých zameraný na prácu s vlnou a výrobu vlnených palčiakov. Zvláštnosťou tejto dielne je fakt, že lektorka ovčiu vlnu do úžitkovej podoby vlastnoručne spracovala práve pre tento účel a proces spracovania priblíži aj účastníkom.

Na ďalší festivalový deň je pripravená pre verejnosť jedinečná a pôsobivá prezentácia výpalu RAKU keramiky, ktorú povedie hrnčiarka Amália Holíková.
Piatok 24. 11., okrem aktivít pre deti, prinesie Rande s remeslom – celoročný cyklus workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera, kde si účastníci vyrobia vlnené ozdoby technikou mokrého plstenia.
Počet účastníkov je limitovaný, preto je dôležité prihlásiť sa čo najskôr na , prípadne telefonicky na 0917 419 259. Tvorivé dielne sú určené pre žiakov základných škôl, ktorým sú venované dopoludňajšie aktivity v Dome tradičnej kultúry Gemera. Od 17.00 je pre malých aj veľkých divákov pripravená rozprávka z gazdovského prostredia „O čudnom vajíčku“ v podaní Bábkového divadla spod Spišského hradu.

Obľúbený sobotný galaprogram odštartuje o 18.00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave. Program odhalí zaujímavý príbeh mlčiaceho zvonca – spiežovca, ktorý nájde malý chlapec. Prostredníctvom neho divákom priblíži cestu spiežovca z Maďarska až na Gemer.
„Pri koncipovaní programu sme chceli dať priestor aj vplyvu valašskej kultúry na život našich predkov. Spiežovec nebol len funkčnou pomôckou baču a pastierov pri ovládaní stáda, ale aj umeleckým dielom. Ľudia, ktorí s ním pracovali museli mať dobrý hudobný sluch, nehovoriac o tom, že spiežovec, ktorý nemal srdce nemohol zvoniť. Bez srdca bol mŕtvy. My sme pri príprave tohto programu jeden takýto mŕtvy spiežovec našli a pokúsime sa ho oživiť,“ upresnil Ján Lipták, ktorý je režisérom programu galavečera.
Účinkovať budú kolektívy z horného Gemera, a to Bystränky, Genšenky, Lehoťanka, Hôra, Radzim, Stromíš, Dubina, Haviarik, muzikanti FS Háj a hosť Gymnik z Bratislavy. Programom budú sprevádzať folklorista Matej Garčár a moderátorka Diana Semanová.
„S radosťou v rámci galaprogramu uvedieme do života veľkú obrazovú publikáciu Gráty a ancúgy, ľudový odev horného Gemera, ktorá je výstupom viacročného projektu dokumentácie a prezentácie odievania na Hornom Gemeri. Zdokumentované boli tradičné odevy z obcí Gemerská Poloma, Gočovo, Honce, Nižná Slaná, Pača, Rejdová, Rožňavské Bystré, Vlachovo a Vyšná Slaná. V spolupráci s miestnymi folkloristami, pôvodnými obyvateľmi či zberateľmi bolo zaznamenané veľké množstvo unikátnych kompletov, ale aj vzácnych detailov jednotlivých súčastí odevu. Veľká vďaka patrí nositeľom tradícií a majiteľom odevných zbierok, ktorí Gemerskému osvetovému stredisku poskytli cenný materiál a podnetné informácie na dokumentáciu,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Róbert Šimko,
marketingový manažér
Gemerské osvetové stredisko


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-