pondelok, 09 november 2026 18:53
Móda a inovácie v tradícii - Zimný festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri Doporučený
Napísal(a) M. Hlaváčová
18. – 21. novembra 2026 - Dom tradičnej kultúry Gemera a Obchodno-kultúrne centrum v Rožňave, Chiška u Kriški v Rejdovej
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje od 18. do 21. novembra 2026 už 31. ročník zimného festivalu zvykov a obyčají Rok na Gemeri (RNG). „Podujatie, ktoré dlhodobo prostredníctvom svojej dramaturgie mapuje každodenný život na dedine, sa tento rok zameria na módu ako jeden z prejavov kultúrnych inovácií,“ informuje riaditeľka GOS Anežka Kleinová a pokračuje: „Festival priblíži, ako módne vplyvy v priebehu času formovali dedinské prostredie – od odevu a remesiel až po gastronómiu, hudbu a tanec. Cieľom tohto ročníka je predstaviť tradičnú ľudovú kultúru v širších súvislostiach a poukázať na možnosti jej prepájania so súčasným umením, tvorivosťou a princípmi udržateľnosti.“
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje od 18. do 21. novembra 2026 už 31. ročník zimného festivalu zvykov a obyčají Rok na Gemeri (RNG). „Podujatie, ktoré dlhodobo prostredníctvom svojej dramaturgie mapuje každodenný život na dedine, sa tento rok zameria na módu ako jeden z prejavov kultúrnych inovácií,“ informuje riaditeľka GOS Anežka Kleinová a pokračuje: „Festival priblíži, ako módne vplyvy v priebehu času formovali dedinské prostredie – od odevu a remesiel až po gastronómiu, hudbu a tanec. Cieľom tohto ročníka je predstaviť tradičnú ľudovú kultúru v širších súvislostiach a poukázať na možnosti jej prepájania so súčasným umením, tvorivosťou a princípmi udržateľnosti.“
Výstava Mišeny Juhász a tajomstvá modrotlače
Festivalový program otvorí v stredu 18. 11. vernisáž výstavy Tradícia v dizajne, ktorej autorkou je módna návrhárka Mišena Juhász. Výstava v Dome tradičnej kultúry Gemera predstaví tvorbu dizajnérky, ktorá prepája kultúrne dedičstvo s modernými odevnými formami. S technikou modrotlač experimentuje, vytvára vlastné látky a posúva hranice tradičného remesla. Za svoju tvorbu bola ocenená titulom Osobnosť Košického samosprávneho kraja a jej diela nesú značku Regionálny produkt Košického kraja.
Na vernisáž nadviaže odborná prednáška venovaná technikám modrotlače a praktický tvorivý workshop pre verejnosť.
Počas festivalu budú pre žiakov škôl pripravené remeselné dielne zamerané na prácu s modrotlačou, výrobu šperkovníc, drevených ozdôb, ako aj ekologických voskových obrúskov. Deti sa zároveň budú môcť s folkloristkami z Rejdovej zoznámiť s miestnymi odevnými tradíciami – vyskúšať si tradičné obliekanie a úpravu účesu, zatancovať si a zaspievať ľudové piesne.
Gastronómia gemerských domácnostíProgram v gastrodielni Domu tradičnej kultúry Gemera vo štvrtok 19. 11. priblíži kulinárske tradície regiónu a chute, ktoré neodmysliteľne patria k životu v gemerských domácnostiach. Detskí návštevníci si počas dňa vyskúšajú tradičné tlačenie kapusty a spolu s členkami folklórnej skupiny Bučina z Pače ochutnajú kapustníky. Podvečerný program pre verejnosť ponúkne prednášku a praktický workshop zameraný na prípravu pečiva - lineckých koláčikov, ktoré sa z panského stola dostali do bežných gemerských domácností.
Krajčírske osobnosti regiónu
Piatkový program sa po tvorivých dielňach presunie do rejdovskej Chiški u Kriški. Večer bude patriť významným krajčírskym osobnostiam regiónu, ktoré vo svojej dobe udávali módne trendy a prinášali nové tvorivé postupy, pričom rešpektovali pravidlá tradičného odievania.
Pozornosť sa sústredí na dve generácie tvorivých osobností, ktoré spája vzťah k regionálnej kultúre a odevnej tradícii. Deväťdesiatročná krajčírka Zuzana Dovalovská z Rejdovej, významná osobnosť tradičnej kultúry horného Gemera, predstavuje živé spojenie s krajčírskym umením a odkazom minulých generácií. V kontraste s jej celoživotnými skúsenosťami zaznie aj tvorivý pohľad mladej rožňavskej folkloristky a garderobierky Barbory Krasnovskej, ktorá prináša do regionálnej kultúry nové inšpirácie a zároveň je pokračovateľkou tradície. Stretnutie dvoch generácií ukáže, ako sa v odeve prirodzene prepájajú tradícia, remeselná zručnosť a súčasná tvorivosť.
Do Ščiknika na jarmok
Festival vyvrcholí galaprogramom v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave. Tematický scénický program, v réžii etnologičky Márie Hlaváčovej, prostredníctvom troch múdrych žien – folklórnych osobností, predstaví pestrosť, osobitosti a kultúrne bohatstvo Slanskej a Štítnickej doliny. Na javisku sa predstavia folklórne kolektívy a jednotlivci z horného Gemera. Diváci sa môžu tešiť na program, ktorý približuje jedinečnosť regionálnych tradícií a ich živé miesto v súčasnosti.
Festival sa koná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom podujatia.
Aktuálne informácie o programe nájdete na profile festivalu @RoknaGemeri na stránke www.gos.sk a na sociálnych sieťach @gos.roznava.
Vstupné: 8 € / vstupenky dostupné na https://actores.sk/predpredaj/
Mária Hlaváčová
Zverejnené v
Festivaly
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a