Brdársky čerešňový raj rozoznie charizmatický hudobník svojimi autorskými piesňami, ktoré budú pretkané spontánnou improvizáciou na violončele v podaní skvelého slovenského hudobníka, skladateľa a pedagóga Mateja Tkáča.
„Jan Smolík je spevák a skladateľ z Karlových Varov, ‘ktorého piesne vychádzajú z podstaty bytia a otvárajú srdce a brány k vlastnej duši.‘ Radosť a inšpirácia v hudbe vznikla už počas autorových mládeneckých rokov a sprevádza ho celý život. Svoje piesne zdieľal na rôznych seminároch i koncertoch, ktoré vznikli v spolupráci s inými umelcami,“ priblížil umelca Marcel Antal, predseda občianskeho združenia Alter Nativa, ktoré pripravilo spomínaný koncert.
Jan Smolík má okrem iného na svojom autorskom konte aj debutový album Srdceráj, ktorý bol vytvorený k audio verzii pozoruhodnej knihy Rozhovory v tichu od psychologičky Ady Becker.
Hosťom českého pesničkára bude Matej Tkáč. „Tešíme sa, že na Gemeri privítame zároveň po prvýkrát aj violončelistu, basgitaristu, skladateľa, speváka a pedagóga Mateja Tkáča. Tento talentovaný hudobník z Prievidze nedávno vydal svoj debutový album Škovránok. Dlhodobo hráva v zostave Nany Hudák a SHZ, ale jeho umelecké podanie ste mohli uzrieť aj na koncertoch Longital suita, Katky Koščovej, Miriam Kaiser, na mnohých koncertoch klasickej hudby, či už ako sólistu, alebo v sláčikových kvartetách alebo iných zostavách. Jeho meno nájdete aj v kreditoch albumov Pesničky pre Jonatána Jany Kirschner alebo Breviár magických rastlín od Chill on the Sun, hral tiež v sláčikovej sekcii nahrávky skupiny Para – To okolo nás,“ uviedol M. Antal a zároveň srdečne pozval širokú verejnosť do Brdárky na tento jedinečný koncert.
Spoločný koncert sa bude konať v sobotu 19. októbra 2024 od 18:00 v Brdárke. Vstupné je vo výške 15 eur. Miesto konania bude vyznačené priamo v obci miestnym značením. Rezervovať si miesta môžete online na: https://services.bookio.com/alter-nativa-oz/widget alebo telefonicky či prostredníctvom sms na tel. č. 0908 766 008.
Ochutnávku zo spoločného septembrového koncertu umelcov v Devíne nájdete na:
https://www.facebook.com/events/1026350402284292/permalink/1058356695750329/
Koncertom Československé súznenie sa Alter Nativa rozlúči s tohtoročnou bohatou hudobnou sezónou, v rámci ktorej sa na hornom Gemeri predstavili multiinštrumentalisti Peter Tomko a Peter Tóth počas interaktívneho hudobného workshopu s etnickými hudobnými nástrojmi; bravúrny multiinštrumentalista, výrobca ľudových hudobných nástrojov, hudobník a pedagóg Michal Smetanka; známy slovenský pesničkár Janko Svetlan Majerčík v spojení s brdárskou výtvarníčkou a poetkou Jaroslavou Antalovou; či skúsený choralista a lektor Marek Klein s vokálnym súborom Gregoriana. Aj v tento rok sa v brdárskom Evanjelickom a. v. kostole rozozvučal unikátny 260-ročný barokový organ. Excelentný program zostavený nielen z diel barokovej hudby interpretoval vynikajúci poľský koncertný organista, akademický pedagóg a organizátor hudobného života, aktuálne pôsobiaci vo Švajčiarsku, Łukasz Mosur.
„Aj keď sa naše občianske združenie prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života, organizujeme aj hudobné podujatia. Spomínané koncerty boli súčasťou našej iniciatívy Hudba na Brdárke, pretože si myslíme, že hudba by v (čerešňovom) raji nemala chýbať,“ dodal M. Antal.
Jeseň v duchu tradičných remesiel
„Hudobné predstavenia a workshopy sú našou doplnkovou aktivitou. Okrem nich pripravilo občianske združenie Alter Nativa na jeseň už tradične aj kurzy zamerané na jednu z našich ústredných tém – popri nosnej téme permakultúry – a tou sú tradičné remeslá. V túto jeseň sa môžete ešte tešiť na praktické témy v podaní vynikajúcich lektorov, naslovovzatých odborníkov z praxe, a to kurzy ručne modelovanej keramiky a ručnej knižnej väzby,“ doplnil predseda združenia M. Antal.
- 26. – 27. 10. 2024 (sobota – nedeľa), Brdárka
Kurz: Modelovaná keramika, zdobenie engobami
Dvojdňový intenzívny kurz ručného modelovania rôznych úžitkových a dekoračných predmetov a ich krášlenia farebnými engobami, pod vedením poprednej slovenskej keramikárky a skúsenej lektorky Amálie Holíkovej / Hájske hrnčiarstvo.
Viac na: https://alter-nativa.sk/kurz-modelovana-keramika/
- 9. – 10. 11. 2024 (sobota – nedeľa), Brdárka
Kurz: Ručná knižná väzba
Dvojdňový kurz ponúka možnosť zoznámiť sa s princípmi šitia knižného bloku na teoretickej i praktickej úrovni a oboznámiť sa s historickými aj alternatívnymi postupmi tohto ušľachtilého povolania. Kurz povedie výtvarník, reštaurátor, fotograf, pedagóg a cestovateľ Milan Špak.
Viac na: https://alter-nativa.sk/rucna-knizna-vazba/
Bližšie informácie o pripravovaných podujatiach v Brdárke a možnostiach rezervácie účasti na nich nájdete na: www.alter-nativa.sk a www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka.
Lucia Grznár Kormošová, Ing.,

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-