Občianske združenie Alter Nativa pozýva v nedeľu 2. augusta 2026 do Evanjelického kostola v Brdárke na koncert Jozefa Luptáka a Borisa Lenka, kde atraktívnym a komunikatívnym spôsobom títo dvaja poprední slovenskí umelci predstavia hudbu od klasiky cez improvizáciu a súčasnú tvorbu až po hudbu minorít a tango. Ich hudba nepozná hranice žánrov ani kultúr: v jeden večer sa prirodzene stretnú Johann Sebastian Bach aj Astor Piazzolla, synagogálna melódia aj hymna minorít, vlastná kompozícia aj slovenská súčasná hudba. Okrem Bacha predstavia umelci aj súčasných slovenských autorov – Vladimíra Godára, Ilju Zeljenku a Ladislava Kupkoviča – až po vlastné kompozície samotných interpretov. Netradične zostavený program s názvom Hudobné príbehy bez hraníc bude moderovaný Jozefom Luptákom, takže každá skladba dostane svoj príbeh a priestor. „Duo Lupták & Lenko nehrá len hudbu – rozpráva príbehy. Každý koncert je iný, každý má svoju náladu. Sme radi, že jeden z nich bude práve v Brdárke,“ uviedol v tejto súvislosti Marcel Antal, predseda o. z. Alter Nativa.
Koncert sa koná v rámci projektu „Hudba v čerešňovom raji 2026“ s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja.
Účinkujúci
Jozef Lupták – violončelo, spev, beatbox
Jozef Lupták patrí k umelcom, ktorí formujú hudobný a kultúrny priestor na Slovensku. Je zakladateľom a umeleckým riaditeľom festivalu Konvergencie, ktorý od roku 1999 patrí k najvýznamnejším hudobným podujatiam u nás. Absolvoval Konzervatórium a Vysokú školu múzických umení v Bratislave, Royal Academy of Music v Londýne a Banff Centre for Arts v Kanade.
Ako vyhľadávaný komorný hráč spolupracoval s poprednými svetovými umelcami a ansámblami – okrem iných s R. Cohenom, D. Rowlandom, The Hilliard Ensemble či Fine Arts Quartet – a s významnými dirigentmi ako A. Parrott či J. Bělohlávek. Za svoju prácu získal Cenu ministra kultúry SR a Cenu F. Kafendu, bol nominovaný na Cenu Nadácie Tatra banky aj na ocenenia Český lev a Slnko v sieti. Pôsobí ako pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na Konzervatóriu v Bratislave. Od roku 2017 je predsedom Spoločnosti Milana Vargu.
Z jeho diskografie vynikajú Bachove Suity pre sólové violončelo, Brahmsove sonáty, premiéry diel Vladimíra Godára či album Free in One s vlastnou tvorbou i spoločné crossoverové projekty s Borisom Lenkom a ďalšími umelcami.
Boris Lenko – akordeón, bandoneón
Boris Lenko je všestranný hudobník so záberom od klasiky cez crossoverové projekty až po jazz. Ako profesor akordeónu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a priekopník uvádzania súčasnej hudby pre tento nástroj na Slovensku vniesol do sólového akordeónového repertoáru viaceré novátorské prvky – uvádzaním diel Zorna, Kagela, Lindberga či Beria a premiérovaním nových diel slovenských skladateľov Beneša, Zagara, Zeljenku, Iršaia, Kupkoviča a ďalších.
V roku 2001 mal ako prvý akordeonista v histórii Bratislavských hudobných slávností celovečerný recitál, o rok neskôr sa predstavil na festivale Varšavská jeseň. Je zakladateľom komorného súboru Alea, členom projektov Požoň sentimentál a Polajka, v projekte Triango spolupracuje s Petrom Breinerom. V SR je hlavným propagátorom Piazzollových diel a špeciálnych edícií Tanga Nuevo.
Spoločné projekty a cesty
Jozef Lupták a Boris Lenko majú za sebou mnoho výrazných spoločných projektov. Medzi najvýznamnejšie patrí After Phurikane spolu s rómskymi spevákmi, Chassidic Songs s bratislavským rabínom Baruchom Myersom či špeciálne edície Tanga Nuevo Astora Piazzollu. V ostatných rokoch spolu absolvovali koncerty v USA, Nórsku, po Slovensku aj v Čechách. Ich v roku 2024 vydaný spoločný album Spev vznikol v rámci projektu Building Bridges v spolupráci s poprednými nórskymi umelcami Nilsom Oklandom a Asne Valland Nordli. Práve vyšiel aj nový album Súznenie, nahraný v rámci festivalu Konvergencie spolu s Ivou Bittovou. Z týchto spoločných projektov čerpá aj program dua v Brdárke, ktorý dopĺňajú sólovými skladbami.
Jubileum kostola
Renesančno-barokový Evanjelický kostol v Brdárke bol postavený a vysvätený v roku 1696. V tomto roku si pripomína okrúhle 330. výročie vzniku – a práve tu, v tomto unikátnom komornom priestore, zaznejú 2. augusta tóny, ktoré mu plne pristanú. Podujatie má teda slávnostný charakter.
Benefičné vstupné
Koncert sa koná bez pevne stanoveného vstupného. Po skončení koncertu môžu diváci podľa svojho uváženia dobrovoľným príspevkom podporiť pamiatkovú obnovu kostola a čiastočne aj organizačné zabezpečenie podujatia. Každý príspevok pomáha zachovávať tento výnimočný priestor a prinášať doň ďalšie podujatia.
Nakoľko je kapacita miest v kostole obmedzená, odporúčame si rezervovať vopred vyhradené miesto.
Odkazy
Program koncertu a rezervácia vyhradených miest: https://www.brdarka.sk/Hudba-na-Brdarke-2026
Projekt „Hudba v čerešňovom raji 2026“: https://alter-nativa.sk/projekt-hudba-v-ceresnovom-raji-2026/
Článok a fotogaléria z Letného organového koncertu Tomasza Zeburu v Brdárke (5. 7. 2026):
https://alter-nativa.sk/den-ktory-spojil-vdacnost-slovo-i-hudbu/
Pripravované podujatia o. z. Alter Nativa v Brdárke a rezervácia účasti:
https://alter-nativa.sk/ • https://www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka
Alter Nativa, o. z., Brdárka
Združenie nadšencov permakultúry, tradičných remesiel a slovenskej kultúry, ktorí už vyše 20 rokov žijú a tvoria v malebnej hornogemerskej obci Brdárka. V rámci Slovenska a Česka, ale i za ich hranicami, približujú širokej verejnosti tému permakultúry, udržateľného a prírode blízkeho hospodárenia a žitia, ekologického bývania či sebestačnosti v rámci organizovania rôznych kurzov a workshopov Školy permakultúry (kurzy Úvod do permakultúry, Permakultúrny dizajn, Mikrobiota pôdy v rukách roľníka, Deti a mládež v permakultúre a pod.) či obhospodarovania prvých ukážkových prírodných záhrad na Gemeri (tzv. Brdárske dvojičky).
Okrem iných ocenení Alter Nativa získala:
- cenu Karola Končka „Roh hojnosti“ (2019) za dlhoročný výrazný prínos k šíreniu a realizácii permakultúrnych ideí a princípov,
- ocenenie „Srdce na dlani“ (2020).
Združenie sa venuje zachovaniu a propagácii tradičných remesiel (aj prostredníctvom kurzov a workshopov pre verejnosť, napr. v témach: ručne šitá knižná väzba, keramika, hlinené omietky, prírodná kozmetika a iné), organizuje rôzne osvetové aktivity a kultúrne podujatia (napr. príležitostné koncerty a workshopy s hudobníkmi a inými umelcami či obľúbené komentované prehliadky obce, brdárskych čerešňových sadov a miestneho kostola).
Filozofiu udržateľnosti svojich aktivít členovia v združení aplikujú aj činnosťami slúžiacimi na samofinancovanie svojich neziskových aktivít – venujú sa vlastnej vydavateľskej činnosti (program Čitateľský klub Alter Nativa) či prevádzkujú vlastný e-shop Darceky.sk – darčeky s myšlienkou. Aj vďaka týmto aktivitám môžu svojpomocne rekonštruovať brdárske pôvodné domy s cieľom ich využívania pre komunitné verejnoprospešné účely alebo vyvíjať snahy na záchranu známych brdárskych ovocných sadov.
Viac o činnosti združenia na:
https://alter-nativa.sk/ • https://www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka
https://www.darceky.sk/ • https://www.facebook.com/darceky.sk
https://www.brdarka.sk/ • https://www.facebook.com/BrdarkaSlovakia
Ing. Lucia Kormošová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.