piatok, 21 november 2014

js 87-remar-Warriors 1aKoniec filmovania. Veľmi nerád som sa lúčil s mojimi priateľmi, ktorých som si našiel na tejto zaujímavej stáži filmovania. Za tú dobu sme si všetci na seba aj trošku zvykli, a tak každý mal smutný pohľad, keď sa všetci rozpŕchli ako kŕdeľ vtákov do nebies. Postupne som ich s Larrym prevážal na letisko. Ak si ešte dobre pamätam, nikdy som ich nemal spoločne, pretože každý šiel niekde inde. Veľmi dobre si pamätám na Jamesa Remara, pretože ten letel späť do New Yorku a bola s ním veľká zábava. Počas celého filmovania sa vyzvedal ako sa čo povie po slovensky a potom si to precvičoval. Čo chcel najviac vedieť boli nadávky a potom ich v neočakávanej chvíli použil a oslovil všetkých takým pozdravom. Tiež chcel vedieť ako sa povie výraz, ktorý je mimoriadne vulgárny, ale nemohol som ho odmietnuť, keď tak prosebne naliehal. Aj som mu ho napísal v slovenčine a foneticky prepísal. Každé ráno ma potom vo dverách zdravil tým jeho typickým „Fuck you John! : ) J-b-m-Ť-, Jano!“ Doslovne sa v tom vyžíval, až to bolo komické. Taktiež pri vstupe do jedálne pri raňajkách všetkých takto

Zverejnené v Literárne práce