Prechádzku Rimavskou Sobotou pripravilo Gemersko-malohontské múzeum
Historické miesta v zrkadle príbehov! Príbehy Rimavskej Soboty aj s návštevou historickej knižnice vo veži evanjelického kostola, krypty sochára Istvána Ferenczyho, či zvonice reformovaného kostola s panoramatickým pohľadom na mesto. 21. septembra 2025 o 14:00 hodine sa v uliciach historického centra Rimavskej Soboty uskutoční podujatie Gemersko-malohontského múzea s názvom „Prechádzka Rimavskou Sobotou“, v rámci ktorého môžu účastníci spoznať zaujímavé príbehy, miesta, mýty a fakty viažuce sa k mestu a k jeho obyvateľom. Prechádzka je sprievodným podujatím k dočasnej výstave múzea: „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból“ a uskutoční sa ako súčasť programu Európskeho týždňa mobility, v rámci ktorého môžete získať 50% zľavu zo vstupného, ak na podujatie prídete bez auta.
Gemerský pohár 2025 v hasičskom športe získal okres Revúca
Veľký Blh – Gemer je jeden z najkrajších turistických regiónov Slovenska. Do regiónu Gemer patria okresy: Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemer medzi najchudobnejší región Slovenska.
V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne, sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu.
Rožňavský jarmok v znamení futbalistov Rudnian
Druhý septembrový víkend bol skrášlený Majstrovstvami sveta v ľahkej atletike v Tokiu, aj keď naše zastúpenie nepotešilo žiadnou z medailí. Potešenie neprinieslo IV. lige MR Východ dospelých ani nášmu zástupcovi MFK Rožňava. Jeho futbalové výsledky zaradili toto mužstvo až na 10. priečku tabuľky. Aj preto, že od majstráku v Pavlovciach nad Uhom získalo toto gemerské mužstvo iba bod. Zápas na domácej pôde počas Rožňavského jarmoku tiež nepriniesol pre klub i fanúšikov Rožňavy nič pozitívneho. Pozornosť sa v tomto kole upierala do Čane, kde hral vedúci Bardejov a ten si nedal ujsť, aby vydržal na 1. mieste tabuľky aj po 7. kole, hoci tesne zvíťazil nad domácimi 2:1. Posledná priečka tabuľky aj tentoraz pripadla Pavlovciam n/Uhom, ktoré doma tesne prehrali so Sobrancami 1:2. Malým prekvapením je vysoké víťazstvo Medzilaboriec so súperom z Veľkého Šariša 5:2, keď vlani sa ledva udržalo v súťaži.
Hudobné leto v Brdárke uzatvorí skvelé duo Dominika Gurbaľová a Peter Tóth
(Brdárka, 11. septembra 2025) - Tohtoročnú sériu letných hudobných podujatí v malebnej gemerskej Brdárke zavŕši v nadchádzajúcu sobotu 13. septembra 2025 interaktívna hudobná dielňa Dominiky Gurbaľovej o kreatívnej tvorbe piesní. Hudobná dielňa vyvrcholí večerným koncertom pre verejnosť v brdárskom kostole, na ktorom sa popri tejto talentovanej slovenskej worshipovej a gospelovej speváčke, skladateľke a multiinštrumentalistke predstaví aj skvelý slovenský gitarista, skladateľ a pedagóg Peter Tóth. Toto úžasné hudobné spojenie nesie v sebe potenciál vzniku unikátnej syntézy improvizácie a autorského prejavu, ktorý sa určite oplatí zažiť naživo.
Brdárka je malebná obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj" vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. V tejto malebnej obci v lone nádherných ovocných sadov a okolitej prírody sídli aj občianske združenie Alter Nativa, ktoré sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života.
Paličkovaná čipka z Gemera – tradícia, ktorá pretrváva
Z jemných nití, prepletených rukami trpezlivých čipkárok, vzniká kultúrny klenot, ktorý prežil stáročia – a stále žije.
Výstava Klubu paličkovanej čipky je od 9. do 30. septembra 2025 sprístupnená v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorá túto jedinečnú krásu sprostredkuje každému záujemcovi. Výstava je súčasťou sprievodných aktivít Rožňavského jarmoku 2025, ktorý organizuje Mesto Rožňava. Celý program si môžete pozrieť tu: https://roznavskenoviny.sk/roznavsky-jarmok-2025/
Medzi východoslovenskými regiónmi, kde paličkovaná čipka nadobudla svoj jedinečný charakter, vyniká oblasť Gemera. Práve tu sa vytvorili osobité typy čipky, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Gemerská paličkovaná čipka nie je len remeselným výtvorom – je to umelecký prejav, nositeľ histórie a dôkaz majstrovstva generácií žien, ktoré sa jej venovali.
Prvý septembrový futbalový týždeň na hornom Gemeri
Tohtoročné futbalové kolo 1. septembrového týždňa bude pripomínať aj fanúšikom neuveriteľné medzištátne stretnutie v súboji o účasť na Majstrovstvá sveta 2026 Slovensko – Nemecko 2:0. Pre Slovákov je to nebývalý úspech, pre Nemecko štvrtá krutá prehra v histórii vyše 90 ročného futbalu tejto krajiny so 4 víťazstvami na svetovom turnaji. V druhom stretnutí s futbalistami Luxemburska to bol súboj na nervy. Realita na hornom Gemeri je však veľmi odlišná. Vo vyšších ligách dospelých súťaží 13 kolektívov v 7. lige, v 4. lige iba MFK Rožňava. Dorastenecké kolektívy poznáme doteraz tri a u žiakov iba dve. Z nich náš vidiek zastupujú iba dorastenci ŠK Polom Gemerská Poloma. V porovnaní s inými regiónmi okolo nás je to veľmi malé zastúpenie. Ale o tom už roky vieme... Futbalový klub MFK Rožňava v tomto kole zachraňovala iba rezerva dospelých a žiacke družstvá starších a mladších žiakov, ktorí získali po 3 body a zaznamenali vysoké skóre. Šancu na zisk čo len bodu nevyužili v tomto kole dospelí hráči MFK Rožňava, ktorí v súboji v Kendiciach prehrali tesne 0:1.
Výstavu rómskej umelkyne Šarloty Bottovej Tváre, ktoré zanechali stopu otvoria v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu talentovanej rómskej umelkyne Šarloty Bottovej pod názvom Tváre, ktoré zanechali stopu, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. septembra 2025 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Cez tridsiatku portrétov bude mať návštevník výstavy možnosť vnímať nielen realistické zobrazenie ale dokonca i samotnú emóciu.
V tvorbe tejto neprofesionálnej výtvarníčky dominujú portréty, aj keď v minulosti stvárňovala i krajinárske motívy. Jej diela často zobrazujú bežných ľudí, ale tiež známe osobnosti zo spoločenského, kultúrneho a politického života z domáceho či zahraničného prostredia. Tvorí pomocou grafitových ceruziek, pastelom, v poslednej dobe začala využívať akryl a dokonca aj kombináciu týchto techník. V procese tvorby sa sústreďuje na detail.
Komentujeme futbalovú históriu klubov ObFZ Rožňava – 24. časť – sezóna 2020/2021
V dvadsiatej štvrtej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2020/2021. V regionálnych súťažiach pôsobili FK Krásnohorské Podhradie a MFK Rožňava. Komentár uvádza informácie aj o 6. a 7. lige, niektorých prestupoch a hosťovaniach a zaujímavých výsledkoch.
Komentár
Krásnohorskému Podhradiu sa ako-tak darilo len do polovice jesene, potom prišli napríklad vysoké prehry s Rudňanmi a Sokoľanmi. Na druhej strane mužstvo vyhralo vo Veľkých Kapušanoch. V jarnej časti sa dohrali zvyšné tri kolá z jesene.
Posledný denník vojnového zajatca, Gézu Haynika z roku 1918 * Predmet mesiaca – september 2025
Bolo to len nedávno, keď v roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie unikátneho vojenského denníka vojnového zajatca z Rimavskej Soboty v Rusku, publicistu Gézu Haynika. Dvojjazyčná slovensko-maďarská publikácia s názvom „Poznámky – Jegyzetek. Denník vojnového zajatca – Egy hadifogoly naplója 1916-1917” zo zajateckého tábora v Rusku je autentickým dokladom života vojaka-dôstojníka z Rimavskej Soboty na východnom fronte vo vojnových rokoch 1916-1917. Poskytuje pohľad na každodenný život vojaka rakúsko-uhorskej armády v zajateckom tábore v Nižnom Novgorode "zvnútra". Autorom záznamov je žurnalista miestnych novín Gömör-Kishont a niekdajší pracovník Gemerského múzea z medzivojnového obdobia, Géza Haynik, ktorý svoje myšlienky zaznamenal ceruzkou v troch zošitoch.
Čaká vás výstava obrazov Kataríny Višňovskej Oheň v duši a výstava kníh rôznych žánrov Kniha roka
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sa aj v tomto roku zapája do sprievodného programu Rožňavského jarmoku. Hneď na úvod týždňa, v pondelok 8.9.2025 sa uskutoční otvorenie výstavy obrazov Kataríny Višňovskej Oheň v duši a putovná výstava kníh autorov rôznych žánrov Kniha roka Košického kraja.
Maľovanie je zábavná a kreatívna aktivita, ktorá umožňuje vyjadriť svoje myšlienky, pocity a predstavy pomocou farieb a štetcov. Naučiť sa maľovať by mohol zvládnuť asi každý, stačí len trpezlivosť a usilovnosť. Pokiaľ má daná osoba vrodený talent, bude maľovanie hračka. Pokiaľ ale talent nemá, je možné, že sa pri maľovaní svojho prvého obrazu natrápi.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.