V regióne horného Gemera sa v 88 obciach prezidentských volieb zúčastnilo 17 811 oprávnených voličov, čo predstavuje 38,29 %.
Spomedzi deviatich kandidátov v tomto regióne sa na kandidátskych listinách najčastejšie krúžkovali štyri mena: Peter Pelegríni, Ivan Korčok, Dezider Forró a Štefan Harabin. Zápisnice z okrskových volebných komisií potvrdzovali, že najviac hlasov získal Peter Pellegrini, a to až 7 010 hlasov, čo tvorilo 39,56 % voličov oprávnených voliť. Druhé mieste obsadil Ivan Korčok, ktorý v tomto regióne presvedčil 5 594 voličov, čo predstavovalo 31,57 zo všetkých voličov. Tretie miesto získal Kristián Forró s 2 122 hlasmi, čo je v percentuálnom vyjadrení 11,97 % z oprávnených voličov horného Gemera. Ako štvrtým najčastejšie voleným kandidátom sa stal Štefan Harabin, s dôverou 1911 voličov, čo predstavuje 10,78 % oprávnených voličov.
V 1. kole Peter Pellegrini (je politik, predseda strany Hlas a predseda parlamentu) najviac hlasov získal v 34 obciach okresu: Brzotín, Čierna Lehota, Dedinky, Dobšiná, Gemerská Poloma, Gemerská Panica, Gočaltovo, Gočovo, Hanková, Henckovce, Honce, Kobeliarovo, Koceľovce, Kunova Teplica, Markuška, Nižná Slaná, Ochtiná, Pača, Petrovo, Plešivec, Rakovnica, Rejdová, Rochovce, Roštár, Rozložná, Rožňavské Bystré, Rudná, Slavec, Slavoška, Slavošovce, Stratená, Štítnik, Vlachovo, Vyšná Slaná.
Ivana Korčoka (slovenský politik a diplomat) pasovali na prezidenta v týchto obciach (10): Ardovo, Betliar, Brdárka, Čučma, Drnava, Jovice, Kováčová, Krásnohorské Podhradie, Lipovník, Lúčka, Rožňava.
Krisztián Forró (podnikateľ a politik maďarskej národnosti) prvenstvo získal v obciach (17): Bohúňovo, Bôrka, Bretka, Čoltovo, Dlhá Ves, Gemerská Hôrka, Hrhov, Hrušov, Jablonov n/T, Kečovo, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Meliata, Pašková, Silica, Silická Brezová, Silická Jablonica.
Aj keď Štefan Harabin (slovenský právnik a sudca na dôchodku) nezískal väčšinu hlasov ani v jednej obci rožňavského okresu, podarilo sa mu aj tak o svojej kandidatúre presvedčiť vyše 10 percent oprávnených voličov horného Gemera.
Najväčšiu percentuálnu účasť z obcí horného Gemera zaznamenali v obci Stratená a to až 77,00 % a v obci Dedinky so 70,92 % zúčastnených voličov.
Najmenšiu účasť zápisnice potvrdili v obciach Pašková 14,75 %, Čoltovo 16,18 %, Kunova Teplica – 19,78 % a Roštár 19,90%.
V troch malých obciach obciach okresu Rožňava presvedčili voličov iba traja kandidáti, aby im dali svoj hlas. V obci Brdárka to boli: Korčok s 13 hlasmi, Pellegrini 6 a Matovič 1 hlas. V Hankovej: Pellegrini 25 hlasov, Harabin 4 a Korčok 3 hlasy. V Slavoške: Pellegrini získal 27 hlasov, Harabin 6 a Korčok 2.
Aj z týchto údajov vyplýva, že nie všade na hornom Gemeri pristupovali k tejto dôležitej udalosti tak, aby využili právo zúčastniť sa volieb takej významnej funkcie, akou je funkcia prezidenta Slovenskej republiky. Ako to preukážu v druhom kole, dozvieme sa 6. apríla 2024.
MG od
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-