Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Napísal(a) MG od
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26. 6. 2022) sa uskutočnili Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka, ktoré tohto roku videlo okolo päťtisíc návštevníkov. Tak sa o tom aspoň teraz hovorí od zodpovedných organizátorov v rôznych gemerských médiách. Dramaturgička slávností pani Stanislava Zvarová s potešením v rozhovore prezradila, že na dvoch pódiách počas troch dní sa návštevníkom slávností predstavilo vyše tisícsto účinkujúcich. Všetko z tohto trojdňového programu sa snažil nám obrazom priblížiť aj náš verný fotoreportér pán Peter Poboček z Revúcej. Všetkých sa mu zrejme nepodarilo zvečniť, ale i tak nám jeho zábery verne približujú atmosféru Klenovskej rontouky, ktorá si tohto roku pripísala svoj 43. ročník. Pre Klenovec, obec na dolnom Gemeri, v ktorej momentálne žije 3 026 obyvateľov, je to cenné číslo, a tak už dlhé roky nás presviedča, že Klenovec má nielen výborných organizátorov, ale aj folkloristov každej vekovej kategórie, ku ktorým vedia nájsť rovnako vyspelých z takmer celého Slovenska.
Na Klenovskej rontouke – tradičnom gemersko-malohontskom podujatí sa prvýkrát predstavil Jelšavský dvor na jeho 40. ročníku v roku 2019. Okrem našej tradičnej gastronómie – gemerských guliek, ktoré majú z roka na rok väčší úspech (v tejto oblasti toto jedlo nepoznali), prezentujeme vždy niečo z bohatej jelšavskej minulosti. Predstavili sme naše ,,svetové“ zvonce, gubárskych majstrov s ich výrobkami (gubárstvo spájalo už v minulosti Jelšavu s Klenovcom), naše stredogemerské nárečie, či retro návrat k výrobe gágoríkov. Tohto roku sme čerpali z trochu inej ,,truhlice“ jelšavských remesiel.
Z historických údajov sa dozvedáme, že v roku 1786 boli v Jelšave najpočetnejšie zastúpení obuvníci, druhou najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli gubári a treťou – štyridsať hrnčiarov. Dnes už hrnčiarov v Jelšave nenájdeme. V múzeu máme niekoľko exponátov, pripomínajúcich toto remeslo v našom meste.
Pamätná tabuľa, ktorá je svedectvom dejín rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
V Hucíne oslávili storočnicu existencie Dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 2. júla 2022 bola slávnostným dňom pre Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Hucíne, kde v tomto roku oslavujú 100 rokov od založenia dobrovoľného hasičstva v obci.
Ráno o 8.00 hod sa začali schádzať hasičské zbory z regiónu so svojimi zástavami pred zrekonštruovanou Hasičskou zbrojnicou v Hucíne, kde sa začala slávnosť. Úvod patril dychovej hudbe SMZ, a. s. Jelšava, potom okresný veliteľ Ladislav Üveges podal hlásenie Jánovi Melicherovi, predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej. Prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA. Slávnosť pokračovala príhovorom starostu obce Hucín Jaroslava Horvátha, ktorý dekoroval zástavu DHZ Hucín slávnostnou stuhou k 100. výročiu založenia zboru v obci, ktorú udelil ÚzV DPO SR v Revúcej. Záver slávnosti pred zbrojnicou patril požehnaniu Hasičskej zbrojnice, CAS 15 IVECO DAILY a zástavy, ktoré vykonala pani farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi Zuzana Vargová.
DÁMSKA ŠNUROVAČKA Z ROKU 1770 * Predmet mesiaca júl 2022
Napísal(a) É. Kerényi,
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum dámsku šnurovačku, vystuženú kosticami z obdobia neskorého rokoka (1780 – 1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia časť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónie Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas pôsobenia prvého riaditeľa múzea J. Fábryho. Dámska šnurovačka je vystavená v priestoroch stálej expozície od 1. júla do 31. júla 2022.
Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnúcim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.
Pani učiteľka z Materskej školy v Držkovciach ohlásila požiar na školskom dvore
Napísal(a) G. Jakubecová
Pani učiteľka z Materskej školy v Držkovciach dňa 27. júna 2022 ohlásila požiar na školskom dvore. Deti už čakali na miestnych dobrovoľných hasičov pred budovou škôlky. Veľmi sa potešili, keď počuli sirénu z prichádzajúceho IVECA DAILY. Hasiči dlho neváhali, natiahli vedenie a uhasili požiar. Našťastie, išlo len o ukážku hasebných prác hasičov.
Po tejto ukážke členovia DHZ Držkovce ukázali svoju výstroj, deti si vyskúšali prilbu, popozerali si IVECO DAILY. Mohli si vyskúšať, ako sa pracuje s hadicami. Na záver boli deti obdarené sladkosťami.
Bolo to vydarené predpoludnie, kde sa deti potešili inej forme vzdelávania, ako sú zvyknuté.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Rožňava organizuje od 1.7.2022 do 31.8.2022 sprievodné podujatie k 120. výročiu založenia múzea letné podujatie pod názvom Leto s Baníckym múzeom. Podujatie je určené pre rodiny s deťmi a pre žiakov 1. stupňa ZŠ v rámci letných škôl.
V rámci tohto prázdninového podujatia pripravili múzejníci aj Múzejné stredy pre rodiny s deťmi v dňoch 6. júla, 20. júla, 17. augusta a 24. augusta 2022.
Účastníci sa môžu tešiť na komentovanú prehliadku výstavy 12 dekád Baníckeho múzea, ale aj na interaktívne hry, ako napríklad na hru s puzzle, dominom, pexesom. Každý účastník si môže vyhotoviť svoj vlastný pamätný list a opečiatkovať to s voskovou pečaťou. Okrem toho sú pre nich pripravené kvízy a ďalšie aktivity k výstave, ktorá prezentuje 120 rokov múzea formou vzácnych predmetov a dobových fotografií.
Akvizícia výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a šivetickej keramiky
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 27. 06. 2022 – Významnou zložkou kultúry Gemera-Malohontu je aj tradičná ľudová kultúra, ktorá sa formovala pod vplyvom hospodárskych, sociálnych a spoločenských podmienok. Jej pozoruhodným reprezentantom je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 151 kusov predmetov. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo fond rozšíriť zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a šivetickej keramiky.
Na základe koncepcie nadobúdania zbierkových predmetov, akvizičného plánu múzea a v súvislosti s mapovaním regionálnej produkcie bol zámerom projektu nákup deväť kusov výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a dvoch kusov šivetickej keramiky. „Fond etnológie sme tak doplnili o ukážku výrobkov rožňavskej kameniny (6 kusov tanierov, 1 ks podnos, 2 kusy kuľač), ktorá v ňom absentovala,“ informovala Ľudmila Pulišová.
Nemiluj knihy, aby si si nimi ozdobil svoj príbytok, ale preto, aby si nimi vyzdobil srdce i ducha
Napísal(a) mama čitateľka
„Nemiluj knihy, aby si si nimi ozdobil svoj príbytok, ale preto, aby si nimi vyzdobil srdce i ducha.“
Jan Patočka, český filozof 1907 – 1977
„Som za vypožičiavanie kníh. Keď človek knihu vlastní, povie si: Prečítaš si to inokedy.“
Theodor Gottlieb von Hippe, nemecký spisovateľ 1741 – 1796
Množstvo krásnych výrokov významných ľudí poukazuje na múdrosť a potrebnosť kníh. Hoc si to v dnešnej unáhlenej dobe ani neuvedomujeme aké benefity nám ponúka dobrá kniha.
Počas leta pozývame žiakov, študentov, rodiny a ďalších záujemcov do geologickej bádateľne s názvom ,,Geo – piatky v múzeu
Napísal(a) G. Badin
Kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pre všetkých záujemcov voľnočasovú aktivitu, ktorá sa bude konať v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave.
Aktivity, ktoré múzejníci pripravili budú v exteriérovej časti múzea, kde poukážeme na rozmanitosť vzniku hornín a minerálov a návštevníci budú mať možnosť skúmať rôznorodé horniny z regiónu Gemer. Okrem geologickej ukážky čaká návštevníkov aj ukážka z paleontológie a následné hľadanie fosílií v piesku.
Ďalším lákadlom je rozpojovanie hornín s geologickým kladivom a ryžovanie zlata, kde každý, kto nájde zlatinku získa aj diplom zlatokopa.
Viac...
Sobota 25. 06. 2022 - Jelšavskí dobrovoľní hasiči znova zavítali medzi deti. V obci Magnezitovce na miestnom futbalovom ihrisku pripravili miestni dobrovoľní hasiči v spolupráci s Obecným úradom deň venovaný deťom. Mali pripravené rôzne súťaže.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči prispeli k súťažiam striekaním na „horiaci hotel“ a penovou show, z ktorej mali deti veľkú radosť. Popoludní sa presunuli do obce Gočaltovo. Na úvod menším deťom sme rozdali omaľovánky s hasičskou tematikou, ktoré s radosťou vymaľovali. Pani učiteľky potom pripravili štafetu súťaží, ktorá začala pumpovaním na „horiaci hotel“, pokračovala slalomom s fúrikom, hodom lopty do basketbalového koša a na záver museli poskladať puzzle, na ktorom boli postavy vystrojených hasičov. Po absolvovaní štafety sa deti vyšantili v hasičskej pene.
Rimavská Sobota, 27. 06. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2022 (t. j. štvrtok) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení.
Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00. Aktuálne si môžu návštevníci pozrieť tri tematicky pestré výstavy - Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, MEYKE: Tradícia v móde - Hagyomány a divatban a 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina.
MOTÝLIKY Z MATERSKEJ ŠKOLY A KNIHY Z NAŠEJ KNIŽNIČKY, alebo ako si čítame v Gemerskej Polome
Napísal(a) R. Farkašová
Prišiel ten krásny čas, keď konečne mohli motýliky z materskej školy navštíviť našu knižnicu v obci v jej nových priestoroch. Dočkali sa dňa, kedy mohli pocítiť vôňu kníh a prelistovať v nich. Bol to prekrásny pocit. Nenechali sme si ujsť aj možnosť vypožičať si prekrásne knihy do našej materskej školy. Najradšej by sme si zobrali všetky knihy, ale vypožičali sme si len tie, ktoré nás zaujali obrázkami, kedže čítať ešte naši predškoláci nevedia. Vypožičali sme si nielen rozprávkové, ale aj poučné. Po vypožičaní sme rýchlo utekali do škôlky, aby sme mohli čím skôr prelistovať naše krásne, pestrofarebné knihy plné obrázkov. Ale načo sme nesmeli zabudnúť? No predsa na čisté ruky, bez ktorých by sme nemohli v knihách listovať.
Múzeum ako ho (ne)poznáš * Detské letné aktivity
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 25. 06. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo 2. ročník detských letných aktivít pod názvom „MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ“. Aktivity sú určené deťom vo veku od 8 do 12 rokov. Realizovať sa budú v termíne od 11. do 15. júla 2022 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Maximálny počet účastníkov je 15. Poplatok za jedno dieťa je 100 eur. Pre deti je pripravený bohatý program, ktorý bude každý deň zameraný na inú tému. Rodičia môžu deti prihlásiť do 30. júna 2022.
Programová skladba detských letných aktivít korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Počas každého dňa deti nahliadnu do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeu. Zoznámi sa nielen s nimi osobne, ale aj s ich múzejnou prácou.
V J Ú N I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Peter Glocko - 80. výročie narodenia
2. jún - Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Gustáv Lojko – 155. výročie úmrtia
2. jún - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagog, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Július Gustáv Reuss – 210. výročie narodenia

7. jún - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na prízemnú novšiu budovu prvého slovenského gymnázia (nerealizované) a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a
harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. - MM-
Gustáv Eisele - 165. výročie narodenia
9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Ján Kalinčiak – 155. výročie úmrtia
16. jún - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg.
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
revolučno-romantických básní, neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky..., Bratova ruka). - MM-
Ján Vansa – 180. výročie narodenia
21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
František Hajný – 125. výročie narodenia
25. jún - František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, úradník.
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Pavol Jozef Šafárik – 165. výročie úmrtia
26. jún - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
Matúš Dula – 180. výročie narodenia – 100. výročie úmrtia
28. jún - Matúš Dula (28.6.1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok) – advokát, politik, publicista.
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
František Szarka – 90. výročie narodenia
31. jún - František Szarka (31.6.1936 v Rožňave – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár.
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-































