Podľa úradných dokladov teraz v Dobšinej sú:

Okrem toho sú v meste 11 obchodníci so 14 učňami a 4 pomocníkmi, ako aj 600 baníkov.
Dobšinskí priemyselníci, na základe nového zákona z augusta 1885, sa združili do priemyselného združenia a výsledkom reorganizácie bolo ustanovenie spolku:
Predstavenstvo priemyselného spolku (korporácie):
Predseda: Ballás Jakab
Podpredseda: Szoyka József
Zapisovateľ: Mega Endre
Pokladník: Stempel András
Členovia predstavenstva:
| Adriáni György | Jex Mihály | |
| Ballás András | Kasch András | |
| Ballás Károly | Kaiser Mihály | |
| Burger János | Klein Miksa | |
| Chovan András | Koschik Mihály | |
| Danielisz Károly | Kovács András | |
| Fischer Károly | Lelko József | |
| Fischer Sámuel | Mikulik Mihály | |
| Gál József | Szoyka Sámuel | |
| Gömöry András | Szikora József | |
| Haag Lajos | Wagner Theofil | |
| Jex András |
To je stručný náčrt o Dobšinej a vývoji priemyslu do dnešných dní. Čo vyrieši a donesie budúcnosť – nevieme, ale tento pohľad do minulosti, by ako skromný príspevok mohol poslúžiť k ďalšiemu plánovaniu, ako a akým smerom, z hľadiska miestnych pomerov, je treba rozvíjať priemysel – čo si želám z celého srdca. Nech sa, s láskou a oduševnením, spolčia všetci, ktorým je priemysel povolaním, vrátane toho, aké stanovisko k záležitostiam priemyselnej školy zastávať, ktorej súčasný stav predkladám a budem šťastný, ak tak urobím aj v nastávajúcej dobe.
Klein Samu
II.
Č l e n o v i a v ý b o r u p r i e m y s e l n e j š k o l y
Predseda: Lang Gustáv
Podpredseda: Sárkány Miksa
Zapisovateľ a riaditeľ školy: Klein Samu
| Ballás András | Kühn Ferencz | |
| Ballás Jakab | Lischka Jakab | |
| Fábry Károly | Mega András | |
| Gömöry Samu | Melczer Ede, učiteľ, poslanec | |
| Kasch András | Rozlosnik Mihály | |
| Kaiser József | Stempel András | |
| Klein Miksa | Szontagh Márton | |
| Szoyka József |
III.
U č i t e ľ s k ý z b o r
| Porad. číslo | Trieda | Meno | Učebný predmet | Počet hodín týždenne |
| 1. | prípravná | Wiesinger Károly | písanie, čítanie | 2 |
| 2. | prípravná | Pomikala Mihály | počítanie | 2 |
| 3. | I. trieda | Spangl Mihály | čítanie a slohovanie | 2 |
| 4. | I. trieda | Kubiczek Károly | počítanie a geometria | 2 |
| 5. | II. trieda | Ulreich János | čítanie a slohovanie | 2 |
| 6. | II. trieda | Nemes Géza | počítanie a geometria | 2 |
| 7. | III. trieda | Melczer Ede | čítanie a slohovanie | 2 |
| 8. | III. trieda | Klein Samu | počítanie a geometria | 2 |
| 9. | I. skupina | Kasch András | rysovanie | 3 |
| 10. | II. skupina | Mayr Péter | rysovanie | 3 |
Poznámka: III. trieda bude otvorená iba nasledujúceho školského roku
IV.
U č e b n ý p l á n
Učebný plán predmetov čítanie a slohovanie, ako aj počty a geometria pre I. a II. triedu, v plnej miere zohľadňuje ministerstvom danú štruktúru. Pre prípravnú triedu a výučbu rysovania slúžil ako pravidlo uplynulý školský rok:
a) do prípravnej triedy boli prijímaní učni priemyselného oboru slovenskej národnosti z okolitých obcí
Učebná látka, vo všeobecnosti, pozostávala z:
a) písanie, b) čítanie, c) počty, a to 4 základné úlohy naspamäť a písomne, d) rozhovory v maďarčine, ktoré sú zamerané na voliteľné predmety prírodopis, zdravoveda a dejiny vlasti.
Učebnicami týchto tried boli: Szirmai József. Maďarská mluvnica pre školy I. zošit, a pre žiakov I. a II. triedy dr. Emericzy – Gelléri Mór – Péterffy József: Čítanka
b) Žiaci priemyselnej školy boli pri výučbe rysovania zaradení do dvoch tried a každá trieda bola rozdelené na dve skupiny.
1. Učebný plán pre prvú triedu rysovania
Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa všetkého, v tejto triede priemyselnej školy budú väčšinou takí chovanci, ktorí ešte nikdy nemali výučbu rysovania, učiteľský zbor považoval, ako potrebné, zaradiť základy rysovania a cvičenia podľa jednotlivých bodov.
Učebná látka pre prvú skupinu: priame čiary v rôznom smere, rysovanie voľnou rukou; precvičovanie kreslenia zvislých, vodorovných, šikmých, oblúkovitých, ohnutých a vlnitých čiar a ich spájania použitím rôznych ozdôb v zošitoch na rysovanie; oboznámenie sa s merítkom.
Učebná látka pre druhú skupinu: rysovacia tabuľa, rysovacie pravítko, rysovacie perá, trojuholník, uhlomer, používanie ďalších pomôcok na rysovanie a ich udržiavanie. Rysovanie čiar, uhlov, kruhov a ich delenie, ich použitie a rôzne prispôsobenie; rysovanie voľnou rukou podľa vzoru na nástennú tabuľu. Kružnica, krivky, vlnovky a priamky a ich spájanie, ich prostredníctvom vytváranie jednoduchých a zložitejších ozdôb za súčasného dodržiavania znakov štýlu.
Tieto dve skupiny žiakov sa vyučujú v jednej triede každú nedeľu poobede od jednej do štvrtej.
2. Učebný plán pre druhú triedu rysovania
Prvá skupina
Základné pojmy geometrického rysovania, ktoré sú základom vytvárania najdôležitejších zostáv. Z rovinného geometrického nákresu: druhy uhlov, ich meranie, delenie a prenášanie, bočný nákres, vrchol, tetiva, a uhly v danej mierke, používanie menšej a väčšej mierky. Základné vlastnosti kruhu, kružnica, priemer, polomer, struna, dotyčnica, koncentrické kruhy, objem, ovoid a závitnica. Odkresľovanie zložitejších tvarov zo vzoru, ich zmenšovanie a zväčšovanie.
Presný geometrický nákres: kreslenie hranatých a oblých telies podľa vzoru. Hranol, pyramída, valec, kužeľ, guľa a kreslenie rôznych zložitých telies. Pohľady: základný pôdorys, bokorys, prierez a priečelie.
Druhá skupina:
Odborný nákres pre stolárov, zámočníkov, tesárov, murárov, kováčov, mlynárov a iných. Tvorba, spájanie kameňa, tehál, dreva a železa. Prezeranie najlepších nákresov, ich kolorovanie a tieňovanie tušom. Oboznámenie s najvýznamnejšími štýlmi a ich porovnávanie.
Dve skupiny II. triedy majú výučbu spolu v nedeľu poobede od jednej do štvrtej v dobre vybavenej rysovni.
Vyučovací jazyk: maďarský a nemecký.
(POKRAČOVANIE)
Košice – Rožňava december 2020
Zostavili: Ing. Mikuláš Rozložník a RNDr. Ondrej Rozložník

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-