|
P. č. |
Príjem |
Suma |
P. č. |
Výdaje |
Suma |
||
|
frt |
kr. |
frt |
kr. |
||||
|
1. 2. 3. 4. |
Od mest. kapitanátu: a) pokuty.................... b) za preukazy........... Školné Štátna dotácia Dotácia mesta |
91 13 108 150 265 |
66 - 50 - 97 |
1. 2. 3. |
Platy učiteľov – týždenne 18 hodín á 30 frt.............. Zariadenie, vestník............. Školník, obsluha............... |
540 79 10 |
- 13 - |
|
Spolu |
629 |
13 |
Spolu |
629 |
13 |
||
IX.
Z á v e r e č n é s k ú š k y, v ý s t a v a r y s o v
a r u č n ý ch p r á c
Záverečné skúšky boli v dopoludňajších hodinách dňa 27. júna. Pri tejto príležitosti boli vo vedľajšej miestnosti vystavované písomky, výkresy – rysy a ručné práce učňov.
Nevyhnutné vybavovania vo veci výstavy ručných prác bolo realizované neskoro, čo spôsobilo v tomto smere malú účasť. Nakoľko praktické vzdelávanie učňov má dobročinný vplyv a možno povedať, že ide o dobrú myšlienku, pričom na základe všeobecnej mienky sa dá predpokladať do budúcnosti ešte oduševnenejšie konanie.
Na odmeňovanie, najlepších vystavovaných prác štedro prispeli: mesto Dobšiná 2 forinty (frt), sporiteľňa 1 frt, Lang Gusztáv 1 frt, Klein Samu 1 frt, Nikl Gyula 50 grajciarov (kr), Mega Endre 40 kr, Sárkány Sándor 50 kr, Tirscher Szilárd 1 frt, Sárkány Adolf, Sárkány Pál, Sárkány Boldozsár, Sárkány Kálmán po 1 frt, Ballás Jakab 40 kr, Gömöry Samu 40 kr, Szontagh Márton 50 kr, Szontagh Boldizsár 40 kr, Soyka András 40 kr, Kühn Ferencz 50 kr, Kaiser József 40 kr, Stempel András 40 kr, Kasch András 40 kr, Adriány György 30 kr, Ballas András 30 kr, Szomp Béla 50 kr, Szoyka József 30 kr, Lelko József 30 kr, Sárkány Miksa 1 frt, Klein Miksa 1 frt, Mesko Amália 50 kr, Nikl Alália 20 kr, spolu 19 frt a 60 kr.
Prijmite, ctení darcovia, srdečnú vďaku od našej inštitúcie!
Záverom uvádzam, že so šťastím môžem k výsledkom výstavy konštatovať, že jednotlivé odmeny boli komisionálne stanovené a rozdelené na základe výsledkov skúšok.

Okrem toho za vynikajúce výkresy získali po 1 forinte učni Kaiser János, Rusznák Mátyás, Markovics Józesf, Krausz Károly, Rozlosnik Jakab, Jex Samu, Buger Károly, Gömöry József, Kaiser Samu a Wolfrám Kálmán.
Počet vystavovaných výkresov bol vyšší ako 200, z ktorých vzhľadom k podmienkam každý dostal pochvalu.

X.
P r í s p e v k y
V uplynulom školskom roku naša inštitúcia dostala nasledovné príspevky:
1. Uhorské ministerstvo na prevádzku učňovskej školy láskavo prispelo sumou 150 forintov.
2. Ministerský komisár veľkomožný Jágócsy Péterffy daroval kresliarske zošity autorov Vidéky a Suppan, knihy návodov, ako aj zošity o ľudovom nábytku a zámočníckej práci.
3. Mesto Dobšiná uhradilo chýbajúce výdavky vo výške 265 forintov a 97 grajciarov a zabezpečila pre osvetlenie pri večernom vyučovaní petrolej a v zimnom období palivo na vykurovanie.
4. Vedenie miestnej obecnej školy poskytlo pre vyučovanie potrebné miestnosti, ako aj umožnila používať rysovacie a vyučovacie pomôcky.
Prijmite preto, veľkodušní dobrodinci, za poskytnuté príspevky pre učňovskú školu, našu srdečnú vďaku!
XI.
N a v e d o m i e
1. Nasledujúci školský rok sa začne 12. septembra bežného roku
2. Nastupujúci noví učni, okrem školného, platia aj zápisné vo výške 50 kr
3. Ročné školné predstavuje 2 forinty, ktoré je potrebné vyplatiť u riaditeľa
V prílohe uvádzame ako ukážku reprodukcie vybraných častí pôvodnej publikácie vestníka

![]() |
![]() |
|
![]() |
![]() |
KONIEC!
Zostavili:
Ing. Mikuláš Rozložník, RNDr. Ondrej Rozložník
Košice – Rožňava december 2020





































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-