
Tým, ktorí padli v oslobodzovacích bojoch, ale aj tým, ktorí sa vrátili z vojny s podlomeným zdravím a ďalej sa podieľali na živote boli v meste Dobšiná odhalené dva pamätníky (Pamätník padlých hrdinov na Ul. SNP a pamätník na Nám. troch ruží) a štyri pamätné tabule (budova železničnej stanice, budova SOŠT – bývalé gymnázium, budova radnice mesta a budova pošty). Vydesila ma však správa z tohto mestečka, ktorá odznela v televízii JOJ v relácii Krimi noviny dňa 20. októbra 2023 vo večerných hodinách. Priniesla z Dobšinej smutnú informáciu a hanebný pohľad na jeden zo zničených pamätníkov hrdinov SNP. Spomínam si na podobnú situáciu, ktorá sa stala v inej obci na hornom Gemeri, kde pomník venovaný hrdinom SNP neznámy páchatelia zneuctili poliatím čiernou farbou. Zistilo sa, že tento čin mali na svedomí neplnoleté deti, ktoré takýmto spôsobom mali splniť úlohu, aby boli prijaté do „overenej skupiny“.

O čo teda v Krimi novinách išlo? Moderátor relácie hneď na úvod pripomenul: „Viac ako 50 rokov stál v meste Dobšiná pamätník venovaný padlým hrdinom 2. svetovej vojny. Sochou z bronzu ho skrášlil známy sochár Vojtech Löffler. Dnes už známa socha na pamätníku chýba. Strhli ju vandali, po ktorých pátra polícia." Obrazovka televízora sa naplnila smutnými pohľadmi na spomínaný pamätník a dostalo slovo aj niekoľko obyvateľov mesta.
„Je to hanebné, že si nedokážeme vážiť ani odkaz histórie, ktorý nám bol daný,“ povedal do mikrofónu jeden z obyvateľov Dobšinej a dej tejto udalosti pokračoval ďalšími komentármi.
„Vzdaj úctu každý, kto ideš okolo tých, ktorí umreli, aby si ty žil,“ pripomenula slová z pamätníka redaktorka spravodajstva TV JOJ Martina Róžaiová.
"Tento nápis na pamätníku zrejme vandali, ktorí ho zničili, prečítať nestihli," pokračovala ďalej v komentovaní M. Rožaiová a dodala: "Vzácnu sochu z bronzu, ktorá bola symbolom tejto pamiatky niekto strhol a z miesta činu ušiel. Socha v tvare ženy váži niekoľko desiatok kilogramov. Páchateľ teda na zničenie pamätníka musel použiť značnú silu."
Ján Slovák, primátor Dobšinej: „Socha je historickým aj umeleckým dielom. Bola tu oddávna a neviem, či sa dá nazvať človekom osoba, ktorá dokáže niečo také spraviť. Sochu daroval sochár V. Löffler v roku 1969. Napriek tomu, že priestor je monitorovaný kamerovým systémom na zázname nie je poškodenie vzácnej pamiatky zaznamenané. Sochu priamo nevidno, nakoľko pamätník je medzi stromami a nikto nekalkuloval, že by niekto bol schopný niečo takéto spraviť."
Hovorkyňa KR PZ Košice: “ V podstate hanobil národnú a kultúrnu pamiatku tak, že poškodil pamätník hrdinov II. svetovej vojny.“
Obyvateľka Dobšinej: „To je už asi to posledné, keď si také niečo dovolia.“
Pamätník sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Mestského úradu v centre mesta. Ľudia prechádzajúci okolo si na jeho čestné miesto zvykli a ťažko sa im hľadali slová, keď videli, že ho niekto hrubo poškodil.
Mladý obyvateľ mesta: „To, čo robia doma, robia aj vonku. To je vandalizmus, podľa mňa."
Hovorkyňa KR PZ Košice: „Po zdokumentovaní začala Polícia trestné stíhanie pre prečin výtržníctva v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci. Páchateľovi, alebo páchateľoch v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody až na 3 roky.“
Ján Slovák: „Je zarážajúce pre každého normálneho človeka, že sa nájde osoba, ktorá dokáže znehodnotiť to, čo by sme si mali ctiť.“

Celé Slovensko je posiate podobnými pamätníkmi, ktoré sú svedkami najväčšej tragédie v dejinách ľudstva. Ale tiež výkričníkom, aby sa už história II. svetovej vojny nikdy neopakovala. Veď v nej zahynulo vyše 70 miliónov ľudí. Pomníky stoja aj v mnohých obciach a mestách na Gemeri – i na hornom Gemeri, kde je pochovaných taktiež mnoho z tých, ktorí v boji za slobodu položili svoje životy. Môžeme sa na takéto vandalské počiny, ako sa stalo v týchto dňoch v Dobšinej, nevšímavo pozerať? Hanbím sa, že sa toto v mojom rodnom kraji stalo a odsudzujem podobné prejavy hyenizmu všade, kdekoľvek inde.
Zdroj: Krimi TV JOJ, mestoDobsina.sk
Ondrej Doboš
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-