als MDC. Bergwercke durch alle vier Welt-Theile, welche von Entdeckung derselben bis auf gegenwärtige Zeit gebauet worden und noch gebauet werden;
in was Stand sie jemahls gewesen und wie sie jetzo beschaffen; was vor Ertze, Steine und Berg-Arten aus solchen jemahls gewonnen und noch zu Tage ausgefördert werden; nebst Anmerckung aller derjenigen Länder und Oerter, wo Edelgesteine zu finden, in geographischer Ordnung und einigen Kupffer-Figuren zu besichtigen dargestellet von Francisco Ernesto Bruckmann, med. doct. acad. caesar nat. curiosor et soc. reg. Prus. Scient. Colleg. et pract.
Braunschweig MDCCXXVII. "
Vo voľnom preklade:
Mocné skutky božie, alebo podzemná komora pokladov všetkých kráľovstiev a krajín v podrobnom opise všetkých viac ako dobrodružstiev v prírode. Bane vo všetkých štyroch svetadieloch, ktoré boli otvorené až do súčasnosti, a ktoré ešte budú otvorené; aký bol ich bývalý stav a ako sú teraz usporiadané; a čo sa z vyťažených rúd a hornín získava; s poznámkami o všetkých krajinách a miestach usporiadaných v zemepisnom slede, kde sa nachádzajú drahé kamene a zobrazenia jednotlivých tvarov výskytu medi.
Text o Dobšinej (poznatky o nej získal autor aj na svojej vedeckej ceste po Slovensku v roku 1724) sa nachádza na stranách 260 – 261 v kapitole Opis všetkých baní v Európe:
„Názov mesta sa udáva v troch podobách, ako „Topšin, Topšau a Dobšina“ (Topschin, Topschau, Dobschina), s konštatovaním, že ide o banské mesto, ktoré leží v údolí medzi dvomi vysokými vrchmi, od čoho dostalo aj svoje meno. Ak sa totiž z vrchov pozeráte na dno údolia s mestom, vyzerá, ako by toto ležalo v hrnci (Topff – Topschau). Preto je aj na symbole mesta zobrazený muž ako pozerá do hrnca, čo je tiež možno vidieť na organe v kostole. Sú tu pekné bane, kde sa získava meď a železo. Z mineralogického hľadiska je veľmi pekný drobno ihličkovitý čierny limonit (schwartze Glass-Kopff). Nachádza sa tu aj vysoká pec, ktorú dal postaviť terajší podžupan Pavol Lányi (Paul Lany). V celom Uhorsku okrem nej nie je žiadna iná.
Nachádzajú sa tu aj „hniezda“ rumelky (Cinnober-Nester), z ktorej sa vyrába ortuť (Mercurium). Nad mestom leží vysoký vrch, kde asi pred dvadsiatimi rokmi vyššie menovaný pán podžupan dobýval azbest (Asbestum), z ktorého dával vyrábať nehorľavý papier. Dnes sú tieto bane uzavreté a zavalené.“
Záverom sa žiada dodať, že Dobšiná už v tomto období mala významné postavenie najmä z hľadiska výskytu nerastných surovín.
Kniha viazaná v koži sa v pomerne dobrom stave uchovala v našej rodinnej knižnici, vďaka môjmu otcovi, o čom svedčí aj jeho podpis na prázdnej stránke knihy.
Spracované ako spomienka k jeho nedožitým narodeninám.
Košice 8. 4. 2011
Ing. Mikuláš Rozložník
{jcomments on}
Čo napísal Franz Ernst Brückmann v knihe o Dobšinej v roku 1727? Doporučený
Napísal(a) M. Rozložník
V meste Braunschweig, ktoré leží v Dolnom Sasku (Nemecko), bola v roku 1727 vydaná kniha nemeckého polyhistora Franza Ernsta Brückmanna (27.9.1697 – 21.3.1753). Jej autor získal v roku 1721 kvalifikáciu lekára, ale bol aj mineralógom a zaoberal sa tiež históriou prírodných vied so zameraním na mineralógiu a botaniku. Kniha, s peknou grafickou úpravou úvodnej stránky, je v nemčine a čiastočne v latinčine, písaná starým ozdobným písmom (švabachom). Úvodná stránka obsiahlo informuje o obsahu knihy a jej prepis je nasledovný:
"Magnalia Dei in locis subterraneis oder Unterirdische Schatz-Cammer aller Königreiche und Länder, in ausführlicher Beschreibung aller, mehr
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-