als MDC. Bergwercke durch alle vier Welt-Theile, welche von Entdeckung derselben bis auf gegenwärtige Zeit gebauet worden und noch gebauet werden;
in was Stand sie jemahls gewesen und wie sie jetzo beschaffen; was vor Ertze, Steine und Berg-Arten aus solchen jemahls gewonnen und noch zu Tage ausgefördert werden; nebst Anmerckung aller derjenigen Länder und Oerter, wo Edelgesteine zu finden, in geographischer Ordnung und einigen Kupffer-Figuren zu besichtigen dargestellet von Francisco Ernesto Bruckmann, med. doct. acad. caesar nat. curiosor et soc. reg. Prus. Scient. Colleg. et pract.
Braunschweig MDCCXXVII. "
Vo voľnom preklade:
Mocné skutky božie, alebo podzemná komora pokladov všetkých kráľovstiev a krajín v podrobnom opise všetkých viac ako dobrodružstiev v prírode. Bane vo všetkých štyroch svetadieloch, ktoré boli otvorené až do súčasnosti, a ktoré ešte budú otvorené; aký bol ich bývalý stav a ako sú teraz usporiadané; a čo sa z vyťažených rúd a hornín získava; s poznámkami o všetkých krajinách a miestach usporiadaných v zemepisnom slede, kde sa nachádzajú drahé kamene a zobrazenia jednotlivých tvarov výskytu medi.
Text o Dobšinej (poznatky o nej získal autor aj na svojej vedeckej ceste po Slovensku v roku 1724) sa nachádza na stranách 260 – 261 v kapitole Opis všetkých baní v Európe:
„Názov mesta sa udáva v troch podobách, ako „Topšin, Topšau a Dobšina“ (Topschin, Topschau, Dobschina), s konštatovaním, že ide o banské mesto, ktoré leží v údolí medzi dvomi vysokými vrchmi, od čoho dostalo aj svoje meno. Ak sa totiž z vrchov pozeráte na dno údolia s mestom, vyzerá, ako by toto ležalo v hrnci (Topff – Topschau). Preto je aj na symbole mesta zobrazený muž ako pozerá do hrnca, čo je tiež možno vidieť na organe v kostole. Sú tu pekné bane, kde sa získava meď a železo. Z mineralogického hľadiska je veľmi pekný drobno ihličkovitý čierny limonit (schwartze Glass-Kopff). Nachádza sa tu aj vysoká pec, ktorú dal postaviť terajší podžupan Pavol Lányi (Paul Lany). V celom Uhorsku okrem nej nie je žiadna iná.
Nachádzajú sa tu aj „hniezda“ rumelky (Cinnober-Nester), z ktorej sa vyrába ortuť (Mercurium). Nad mestom leží vysoký vrch, kde asi pred dvadsiatimi rokmi vyššie menovaný pán podžupan dobýval azbest (Asbestum), z ktorého dával vyrábať nehorľavý papier. Dnes sú tieto bane uzavreté a zavalené.“
Záverom sa žiada dodať, že Dobšiná už v tomto období mala významné postavenie najmä z hľadiska výskytu nerastných surovín.
Kniha viazaná v koži sa v pomerne dobrom stave uchovala v našej rodinnej knižnici, vďaka môjmu otcovi, o čom svedčí aj jeho podpis na prázdnej stránke knihy.
Spracované ako spomienka k jeho nedožitým narodeninám.
Košice 8. 4. 2011
Ing. Mikuláš Rozložník
{jcomments on}
Čo napísal Franz Ernst Brückmann v knihe o Dobšinej v roku 1727? Doporučený
Napísal(a) M. Rozložník
V meste Braunschweig, ktoré leží v Dolnom Sasku (Nemecko), bola v roku 1727 vydaná kniha nemeckého polyhistora Franza Ernsta Brückmanna (27.9.1697 – 21.3.1753). Jej autor získal v roku 1721 kvalifikáciu lekára, ale bol aj mineralógom a zaoberal sa tiež históriou prírodných vied so zameraním na mineralógiu a botaniku. Kniha, s peknou grafickou úpravou úvodnej stránky, je v nemčine a čiastočne v latinčine, písaná starým ozdobným písmom (švabachom). Úvodná stránka obsiahlo informuje o obsahu knihy a jej prepis je nasledovný:
"Magnalia Dei in locis subterraneis oder Unterirdische Schatz-Cammer aller Königreiche und Länder, in ausführlicher Beschreibung aller, mehr
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.




















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.