als MDC. Bergwercke durch alle vier Welt-Theile, welche von Entdeckung derselben bis auf gegenwärtige Zeit gebauet worden und noch gebauet werden; in was Stand sie jemahls gewesen und wie sie jetzo beschaffen; was vor Ertze, Steine und Berg-Arten aus solchen jemahls gewonnen und noch zu Tage ausgefördert werden; nebst Anmerckung aller derjenigen Länder und Oerter, wo Edelgesteine zu finden, in geographischer Ordnung und einigen Kupffer-Figuren zu besichtigen dargestellet von Francisco Ernesto Bruckmann, med. doct. acad. caesar nat. curiosor et soc. reg. Prus. Scient. Colleg. et pract.  
Braunschweig MDCCXXVII. "
Vo voľnom preklade:
Mocné skutky božie, alebo podzemná komora pokladov všetkých kráľovstiev a krajín v podrobnom opise všetkých viac ako dobrodružstiev v prírode. Bane vo všetkých štyroch  svetadieloch, ktoré boli otvorené až do súčasnosti, a ktoré ešte budú otvorené; aký bol ich  bývalý stav a ako sú teraz usporiadané; a čo sa z vyťažených rúd a hornín získava; s poznámkami o všetkých krajinách a miestach usporiadaných v zemepisnom slede, kde sa nachádzajú drahé kamene a zobrazenia jednotlivých tvarov výskytu medi.
Text o Dobšinej (poznatky o nej získal autor aj na svojej vedeckej ceste po Slovensku v roku 1724) sa nachádza na stranách 260 – 261 v kapitole Opis všetkých baní v Európe:
„Názov mesta  sa  udáva  v troch  podobách, ako „Topšin, Topšau a Dobšina“ (Topschin,  Topschau, Dobschina), s konštatovaním, že ide o banské mesto, ktoré leží v údolí medzi dvomi vysokými vrchmi, od čoho dostalo aj svoje meno. Ak sa totiž z vrchov pozeráte na dno údolia s mestom, vyzerá, ako by toto ležalo v hrnci (Topff – Topschau). Preto je aj na symbole mesta zobrazený muž ako pozerá do hrnca, čo je tiež možno vidieť na organe v kostole. Sú tu pekné bane, kde sa získava meď a železo. Z mineralogického hľadiska je veľmi pekný drobno ihličkovitý čierny limonit (schwartze Glass-Kopff). Nachádza sa tu aj vysoká  pec, ktorú dal postaviť terajší podžupan Pavol Lányi (Paul Lany). V celom Uhorsku okrem nej nie je žiadna iná.
Nachádzajú sa tu aj „hniezda“ rumelky (Cinnober-Nester), z ktorej sa vyrába ortuť (Mercurium). Nad mestom leží vysoký vrch, kde asi pred dvadsiatimi rokmi vyššie menovaný  pán podžupan dobýval azbest (Asbestum), z ktorého dával vyrábať nehorľavý papier. Dnes sú tieto bane  uzavreté a zavalené.“
Záverom sa žiada dodať, že Dobšiná už v tomto období mala významné postavenie najmä z hľadiska výskytu nerastných surovín. 
Kniha viazaná v koži sa v pomerne dobrom stave uchovala v našej rodinnej knižnici, vďaka môjmu otcovi, o čom svedčí aj jeho podpis na prázdnej stránke knihy.
Spracované ako spomienka k jeho nedožitým narodeninám. 
Košice 8. 4. 2011                  
Ing. Mikuláš Rozložník

{jcomments on}