Takto stoja tieto múry už stovky rokov. Ich údržbe a ochrane bola venovaná v minulosti i náležitá pozornosť i z dôvodu nielen ochrany domov, ale že na nich boli umiestnené i vodné kašne slúžiace pre potreby obyvateľov ako pitná i úžitková voda (vodovod v tom čase v meste nebol). Žiaľ, súčasne ešte existujúce kašne sú neudržiavané a podliehajú korózii. Najhoršie je to s opornými múrmi, ktoré sú v ohrození a začínajú sa miestami rozpadávať.
Ulice medzi múrom a domami boli udržiavané, mali na tú dobu estetický udržiavaný vzhľad a samotní obyvatelia sa v rámci svojich možností o to i starali. Bez výzvy si v nevyhnutnej časti preddomia ulicu upratali, v zime sneh odhrnuli.
Považujem za nutné upozorniť, že značný podiel na tento súčasný stav majú i samotní obyvatelia Zimnej ulice, ktorých domy sa nachádzajú len cca 10 - 15 m od hrany múra. Verejné priestranstvo využívajú i na ukladanie rôznych potrieb, parkovanie áut (i nákladných), ale hlavne palivového dreva. Drevo je ukladané až na hranu múra vo veľkých objemoch. Pri evanjelickom kostole, kde je výška múru najvyššia cca 4-5 m, sú to napr. siahy surového bukového dreva v dvoch radoch v dĺžke cca 10 m a výške cca 3 m. Je to obrovská váha, ktorá tlačí na rizikovú okrajovú časť múra. Orientačne je to tlak o váhe cca 25 - 30 ton. Na múre sa zachytávajú a rastú i rastliny, ktoré svojimi koreňmi narušujú kamene, a tiež spojovací materiál múra. Udržovanie domov a verejného priestranstva pred domami by si mali uvedomiť i majitelia domov cigánskych rodín, ktorí sa na Zimnú ulicu prisťahovali, pokiaľ chcú na tejto ulici bývať. Je nutné ich k tomu prinútiť.
Možno bude odpoveď zainteresovaných takáto: „Však to takto ukladáme už roky a nič sa nestalo.“ Zatiaľ sa nestalo, ale raz sa to môže stať a ohrozí nielen budovy v okolí, ale môže dôjsť i k zosuvu na verejnú cestu a k ohrozeniu ľudí.
Tí, ktorí tam materiál ukladajú by si mali uvedomiť, že ohrozujú v prvom rade sami seba, a tiež svoje domy, ktoré následne môžu byť tiež poškodené. Nehovoriac o tom, že to takto, na verejnom priestranstve a majetku mesta, napr. pred evanjelickým kostolom vyzerá veľmi zle (mierne povedané). Nemohol by to byť malý parčík, s kvetinovou úpravou, lavičkami a i pár parkovacími miestami pre autá? Je to tak nepredstaviteľné a náročné na zhotovenie? V iných mestách to vedia urobiť.
Pri návšteve kostola prechádzajú tam i turisti, pri oslavách na bohoslužby, napr. počas Turíc veľa účastníkov z iných miest, cudzincov a podobne. Čo si asi myslia o tomto stave??. - pozrite si to na fotografiách ako to vyzerá.

Foto z 29.05.2013

Foto z 05/2013

Foto 05/2013

Foto z roku 2002 – časť Zimnej ulice v smere od katolíckeho kostola

Foto z roku 2012, pri dome č. 197

Takto to vyzeralo - v 19. storočí pred evanjelickým kostolom.
Je pochopiteľné, že s uložením palivového dreva majú obyvatelia domov problémy, ale tento mali i obyvatelia v minulosti a neriešili to takto. Všetko bolo usporiadané a udržiavané. Dotknutí majitelia by tu v tomto článku uvedené nemali prijať negatívne, priestranstvo pred domom je aj ich životný priestor, ale tiež mesta Dobšiná. Je to i žiadosť na nich, aby si to uvedomili. Preddomie na uliciach by malo byť tak upravené. Mali by to pochopiť. Určite sa to dá vyriešiť.
Verím, že zainteresovaní to prijmú ako podnet na zlepšenie tohto stavu. Je to jedinečný ochranný múr s pekným zábradlím a treba ho zachovať. Musí dôjsť k vzájomnej dohode o prijateľné riešenie medzi samosprávou mesta a dotknutými obyvateľmi Zimnej ulice.
Samospráva mesta Dobšiná by sa mala týmto problémom zaoberať, v rámci svojich možností múr opravovať a tým predísť budúcim problémom a škodám, ktoré nebudú ekonomicky malé.
Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník
3.06.2013




























__________________________________________________
Banské mesto Dobšiná má i svoju historickú hodnotu, ktorá je vyjadrená i stavbami na známej Zimnej ulici, na ktorej sa nachádzajú i obidva kostoly. Bola ulicou, na ktorej v minulosti žili zo svojimi rodinami prevažne baníci a remeselníci. Neskoršie tu sídlili i majetnejší Dobšinčania so svojimi prevádzkami, reštauráciami a rôznymi službami.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-