Minulý týždeň v dňoch 20. - 24. mája sa sever horného Gemer niesol v znamení Dní mesta Dobšiná. Význam tohto podujatia podčiarkol pre našu stránku primátor Ján Slovák. Najväčší význam, nielen pre obyvateľov tohto banského mesta v minulosti s veľmi bohatou tradíciou, ale najmä pre jeho rodákov žijúcich ďaleko od bývalého domova, malo už IV. Svetové stretnutie Dobšinčanov. Bolo spojené so slávnostným zasadnutím mestského zastupiteľstva a slávnostným galaprogramom v Kultúrnom dome v piatok 22. mája 2015. Na stránke venujeme pozornosť práve týmto dvom bodom Dní prostredníctvom postrehov a zážitkov nášho krajana a rodáka z Dobšinej, žijúceho v súčasnosti v Košiciach, pána Rudolfa Pellionisa. Oslovila ma predovšetkým pozornosť, akú každoročne venuje vedenie mesta svojim obyvateľom i rodákom udelením vzácnych ocenení. Dobšinčania si spomínané podujatie veľmi vážia a doslova vychutnávajú atmosféru plnú očakávaní už niekoľko dní pred jeho vyvrcholením. Stretávajú sa tam nielen priatelia, rodáci a ďalší známi, ale mnohé rodiny, ktoré sa málokedy stretnú v takom počte. Napríklad iba z jednej rodiny Vozárových, ktorej je v Dobšinej niekoľko vetví, sa tu zišlo až 72 rodinných príslušníkov. A to ešte niektorí nemohli prísť v dôsledku pracovného či iného zaneprázdnenia. Dajme však slovo pánovi Pellionisovi:
"Aj touto cestou chcem vyjadriť svoje hlboké poďakovanie predstaviteľom mesta Dobšiná, ako aj všetkým, ktorí sa akýmkoľvek podielom zúčastnili na organizácii IV. Svetového stretnutia Dobšinčanov v dňoch 22.5 a 23.5.2015 a vytvorili pre návštevníkov Dobšinej príjemné prostredie. Napriek tomu, že môj zdravotný stav už nedovoľoval zúčastniť sa všetkých podujatí, čiže nepostrehol som všetko, napriek tomu to chcem rozdeliť do troch tematických celkov.
Ako prvá časť nasleduje SLÁVNOSTNÝ GALAPROGRAM,
ktorý sa uskutočnil dňa 22.5.2015 od 15.00 hod. v priestoroch Kultúrneho domu v Dobšinej, v ktorom účinkovali:
Pedagógovia ZUŠ Dobšiná, FS Gemer, DFS Gemerčatá, Boris Nezbeda, Árpy Farkaš, ktorí účastníkom tohto podujatia priniesli hlboký umelecký zážitok.
Všetko uvedené, sa nieslo v réžii predstavenstva mesta, na ktorom sa podieľali hlavne pán primátor mesta Dobšiná Ján Slovák, Dr. Terézia Balážiková, a všetko to moderoval známy moderátor RTVS Zdeno Zubák.
Pán primátor Dobšinej Ján Slovák privítal účastníkov svetového stretnutia, ako aj delegácie partnerských miest a za tým nasledovalo udelenie cien mesta. Chcem sa týmto poďakovať vedeniu mesta Dobšiná, ktoré mi výslovne dovolilo zverejniť celý podklad priebehu moderácie, najmä čo sa týka udelenie cien mesta, ktorý tu pripájam. Predtým sa však chcem osobne poďakovať a azda aj v mene ocenených za udelenie cien. Osobne si to veľmi vážim a nesmierne cením a ťažko hľadať k tomu všetkému primerané slová. Som preto rád, že môžem s dovolením mesta predstaviť ocenených.
Cena mesta pre kolektívy:
Primátor mesta udeľuje pri príležitosti 30. výročia založenia Cenu mesta Aerobic klubu Dobšiná za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Aerobic klub v tomto roku slávi 30. výročie svojho založenia. Od roku 1985 je zaregistrovaný v Zväze rekreačnej telesnej výchovy a športu v Bratislave. Má stálych 25 členiek vo veku od 16 do 70 rokov. Členky sa stretávajú pravidelne v telocvični gymnázia trikrát v týždni. Precvičujú aerobické cvičenia, posilňovanie bez náradia, tréningové a zdravotné cvičenia. Reprezentujú mesto na aerobických maratónoch na Slovensku i v zahraničí. Vedúcou klubu je v súčasnosti pani Marta Hutníková, ktorá prevzala ocenenie.
Primátor mesta udeľuje pri príležitosti 40. výročia založenia Cenu mesta Folklórnemu súboru Gemer Dobšiná za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Folklórny súbor GEMER bol založený v roku 1975 pri Okresnom osvetovom stredisku v Rožňave, so sídlom v Dobšinej, kde pôsobí dodnes. V roku 1991 sa pretransformoval na občianske združenie FS GEMER. Od svojho vzniku až dodnes členovia súboru rozširujú a uchovávajú tradície ľudu horného Gemera. Najviac námetov čerpajú z rázovitej obce Rejdová. V ich repertoári však sú aj tance a spevy z ostatných regiónov Slovenska – z Horehronia, Zemplína, Šariša, Spiša.
Súbor okrem domácich vystúpení v Dobšinej a blízkom okolí reprezentoval svoje mesto v rôznych kútoch Slovenska, na folklórnych festivaloch, mestských a firemných podujatiach, ale aj v zahraničí - v Českej republike, v Maďarsku, v Nemecku, Čiernej hore a Grécku.
V súčasnosti v súbore pracuje tanečná zložka, ľudová hudba, spevácke skupiny mužov a žien a Detský folklórny súbor Gemerčatá.
Cenu prevzali: vedúca FS Anna Macková a Ing. Ján Krišťák, choreograf súboru.
Cena mesta pre jednotlivcov:
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Dobšiná pánovi Gejzovi Haakovi za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Gejza HAAK – horolezec a horský záchranár.
Ako dieťa veľa počul o horolezectve, pretože v Dobšinej bol horolezecký klub založený pri výstavbe hydrocentrály. Už ako 16 – ročný vstúpil do horolezeckého klubu v Košiciach. Od roku 1969 do roku 2005 bol aktívnym profesionálnym záchranárom Horskej služby až do odchodu na dôchodok. V súčasnosti ešte stále pracuje v informačnej kancelárii Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. V Himalájach bol trikrát, a to v r.:
1971 - expedícia na Nanga Parbat (výstup na Rakhiot Peak 7 070 m a South Chongra Peak 6448 m)
1978 - účastník výpravy na Severný Nanga Parbat
1979 – účastník expedície na Jannu
V rokoch 1980 a 1984 sa zúčastnil výprav v Alpách, zdolal Mont Blanc, zúčastnil sa výpravy do Severnej Ameriky. Práca záchranára a aktívneho horolezca si vyžiadala svoju daň. Pán Gejza Haak absolvoval tri operácie - endoprotézy kĺbov, ktoré mu už neumožňujú náročné výstupy.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Dobšiná pánovi Ľudovítovi Záhoranskému za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Ľudovít ZÁHORANSKÝ – horolezec od roku 1956.
Je rodený Dobšinčan, no od r. 1958 žije v Ostrave a je členom Horolezeckého oddielu Metasport Ostrava dodnes. Zúčastnil sa 7 himalájskych expedícií:
Na Nanga Parbat 2x, Makalu, Kan Čen Čongu, Mont Everest, Nun Peak Nanda Devi. Liezol v Alpách, na Kaukaze, v Pamíre, v Andách, v Patagónii, na Špicbergoch, Kamčatke a v mongolskom Altai. Bol mu udelený titul zaslúžilý majster športu. I v súčasnosti je cvičiteľom a trénerom horolezcov. Pri životnom jubileu 70 rokov bol uvedený do siene slávy Českého horolezeckého zväzu.
Spolu s Gejzom Haakom bol Ľudo Záhoranský členom horolezeckého reprezentačného družstva Československa, keď sa v sedemdesiatych rokoch zúčastnil výpravy na Nanga Parbat. Navzájom však o sebe nevedeli, až pri spoločnom horolezeckom výstupe na 6 500 m vysoký štít Chongra zistili, že dvaja Dobšinčania sa ocitli zoči – voči v ďalekej cudzine, s myšlienkami venovanými rodnej Dobšinej.
V r. 1981 s Jozefom Psotkom vystúpil na vrchol 8598 m vysokej Kan Čen Čongy a v roku 1984 sa zúčastnil expedície na Mont Everest.
Mladšiu generáciu horolezcov zastupujú dvaja bratia, Ing. Anton Krížo a o dva roky mladší Ing. Jaroslav Krížo, tiež rodení Dobšinčania.
Ing. Anton Krížo – horolezec od roku 1972.
Od roku 1982 do roku 1990 bol členom reprezentačného družstva Československa. V rokoch 1975 – 1992 sa zúčastnil horolezeckých expedícií a výprav na Kaukaze, Pamíre, Dolomitoch, Špicbergoch, Alpách, Himalájach, Andách, Aljaške, Sajanských horách na Sibíri. Popri horolezectve sa s bratom Jarom venovali pretekársky skialpinizmu. V roku 1985 obsadili 2. miesto na majstrovstvách Československa a dvakrát sa zúčastnili pretekov Európskeho pohára.
Ing. Jaroslav Krížo – horolezec od roku 1973.
Od roku 1983 do roku 1990 bol členom reprezentačného družstva Československa. V rokoch 1977 – 1992 sa zúčastnil exepedícií a výprav v Alpách, Pamíre, Himalájach, Andách, Dolomitoch a Verdone vo Francúzsku.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Dobšiná pánovi Ing. Antonovi Krížovi a pánovi Ing. Jaroslavovi Krížovi za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Ing. Jaroslav Krížo sa osobne tohto podujatia nemohol zúčastniť, pretože je v zahraničí, jeho ocenenie prevzal jeho brat Ing. Anton Krížo.
Primátor mesta udeľuje pani Kláre Zubákovej Cenu mesta za celoživotnú aktívnu prácu v Športovom klube aerobic Dobšiná a za propagáciu mesta na Slovensku.
Klára Zubáková – žije v Dobšinej od r. 1969.
Pracovala ako učiteľka v miestnej materskej škole 36 rokov. Jej celoživotnou záľubou je pohyb a športovanie, a to prenášala aj na „svoje“ deti v materskej škole. Jej najobľúbenejším športom je aerobic. Celých 30 rokov je členkou Aerobic klubu v Dobšinej. Pôsobila a pôsobí ako precvičovateľka, zúčastňovala sa všetkých hromadných cvičení – maratónov po celom Slovensku.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Jozefovi Duckovi za mimoriadne zásluhy pri zveľaďovaní mesta Dobšiná.
Jozef DUCK – je rodený Dobšinčan.
Narodil sa v roku 1932. V Dobšinej vyrastal aj vyštudoval. V závode Azbest Dobšiná odpracoval 40 rokov, a to od svojich 18 rokov. Vo funkcii vedúceho výrobne odpracoval 26 rokov až do odchodu na dôchodok. Významnou mierou sa zaslúžil o zveľadenie Ľudovej záhrady a ďalších oddychových zón v meste, výstavbu rybníkov v Dobšinej a výstavbu vysielača na 2. program Slovenskej televízie. Jeho koníčkami sú najmä rybárčenie a spevokol.
Verejné uznanie
Ďalšou ocenenou je MUDr. Janka Liptáková, rodáčka z Dobšinej.
Lekársku fakultu na UPJŠ v Košiciach ukončila v roku 1978. Po skončení štúdia si urobila atestáciu z pediatrie a získala certifikát pre dorast. Od roku 1981 pôsobí ako lekárka pre deti a dorast v Dobšinej, od roku 1996 ako súkromná praktická lekárka. V súčasnosti zabezpečuje lekársku starostlivosť o cca 1000 malých pacientov, slúži pohotovostné služby aj na Detskej poliklinike v Rožňave.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje verejné uznanie pani MUDr. Janke Liptákovej za mimoriadnu obetavosť a dlhodobú príkladnú zdravotnú starostlivosť o deti a dorast.
Čestný občan mesta 
Primátor mesta Dobšiná udeľuje titul Čestný občan mesta Dobšiná pánovi Mgr. Rudolfovi Pellionisovi za kultúrne a spoločenské zviditeľnenie mesta Dobšiná
Mgr. Rudolf PELLIONIS – narodil sa v Dobšinej, kde aj vyrastal a študoval. V r. 1961 zmaturoval na miestnej SVŠ. Od r. 1971 žije v Košiciach, kde sa odsťahoval za prácou. Popri zamestnaní absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Do Dobšinej chodieval pravidelne, pokiaľ žili jeho rodičia a dovoľoval to jeho zdravotný stav. Ako rodák z nášho mesta má vrúcny vzťah k Dobšinej a jej okoliu, čo vyjadril aj v niekoľkých vlastných poviedkach a najmä básni Dobšiná moja rodná, ktorú si vypočuli v úvode v podaní pani Márie Gazdíkovej. Jeho koníčkom je aj fotografovanie rodného mesta. Jeho fotografie sa dostali aj na mapu sveta a možno ich nájsť aj na internete.
Rudolf Pellionis v Dobšinej dňa 22.5.2015
Fotografie Vladimír Václavík
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).