Preto som veľmi rád, že spoločne s poslancami zastupiteľstva a zamestnancami mesta sa nám v uplynulom roku podarilo zrealizovať projekty, ktoré prispeli k vytváraniu lepších životných podmienok a spokojnejšieho života pre každého z nás. Zrekonštruovali sme malý letný bazén, zmodernizovali sme učebne na základnej škole I. B. Zocha, revitalizovali sme bežeckú dráhu na Hviezdoslavovej ulici, obnovili sme detské dopravné ihrisko. Etapovite opravujeme oporné múry na prítoku Zdychava a podľa finančných možností postupne opravujeme chodníky a cesty. Samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na úplne novú cestu cez mesto, ktorú sme v spolupráci s VÚC BBSK a vládou SR už úspešne zrealizovali.
Počas roka sme získali množstvo ocenení, z ktorých spomeniem napríklad pre mňa osobne asi najvýznamnejšie – ihrisko Žihadielko, cez ktoré sme sa ako občania dokázali spojiť pre dobrú vec a neverím, že náš počet hlasovaní niekto ešte niekedy na Slovensku prekoná. Ďalej to bolo prestížne ocenenie pre mesto Revúca otvorená samospráva 2019, Najkrajší kalendár Slovenska 2019 – 2. miesto nástenný kalendár Revúca v tvorbe Vincenta Blanára, zvláštna cena A.T.I.C. ČR v kategórii Turistická informácia roku 2019. Máme novú a veľmi peknú mobilnú aplikáciu – Turistický sprievodca mestom Revúca a v súťaži NAJ mesto a obec Slovenska sme sa umiestnili na 25. mieste.
Rok 2019 bol aj v Revúcej rokom bohatým na mnohé udalosti, na spoločenské a kultúrne podujatia, bol rokom, v ktorom sa darilo našim športovcom aj našim školám. Máme juniorskú majsterku Európy a tretiu vicemajsterku sveta v body fitnes. Naši volejbalisti s ich postupom do extraligy, či zatiaľ tretia priečka futbalistov v piatej lige, množstvo medailí z biatlonu, kickboxu, nohejbalu, úspechy našich atlétov a rôzne menšie či väčšie ocenenia nám dodávajú energiu a vedomie, že sa nám darí a sme na nich hrdí.
Rozvojové aktivity realizujeme s cieľom pomôcť mestu v jeho napredovaní, zvyšovaní jeho príťažlivosti pre návštevníkov, ale aj s cieľom spríjemniť Vám život v ňom. A preto ma veľmi teší, že na sklonku roka môžeme vítať ďalšie mimoriadne pozitívne správy v podobe prípravy architektonickej štúdie hokejovej a športovej haly, ako aj znovuoživenia projektu revitalizácie vnútrobloku sídlisko Stred.
V závere by som sa chcel poďakovať občanom, organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, zamestnancom štátnej správy, zdravotníckym zariadeniam, podnikateľským subjektom, športovým klubom a všetkým tým, ktorí sa svojou prácou a spoločnými silami podieľajú na zveľaďovaní nášho mesta a prispievajú tak k jeho rozvoju. Osobitne ďakujem poslancom, ktorí podporili dobré myšlienky a nápady a kolegom na úrade, ktorí aktívne prispievajú k pozitívnym zmenám v našom meste.
Nový rok nie je len o zozname novoročných predsavzatí, ale aj začiatkom nových rozvojových plánov, ktoré, pevne verím, spravia z nášho mesta modernejšie, bezpečnejšie i krajšie miesto pre život. Sme síce malé mesto, ale máme naštartované veľké projekty, ktoré nám budú slúžiť pri rôznych kultúrno-spoločenských a športových aktivitách.
Milí Revúčania, do nového roka Vám prajem hlavne úspešný vstup a pevné zdravie, ktoré je potrebné na Vašej ceste vpred. Verím, že nie všetko je také čierne ako to na sociálnych sieťach vyzerá a že stále sú medzi nami ľudia, ktorí v našom meste Revúca chcú žiť a pomáhať pri rozvoji, a preto prajem nášmu mestu rozkvet a prosperitu. Želám Vám dobré medziľudské vzťahy, ale aj veľa odvahy a nových nádejí, nech novoročná radosť a pohoda vládnu vo Vašich rodinách po celý rok. Nech je nový rok pre Vás štedrý aj na lásku, úspechy, nech pominú nedorozumenia a zavládne dobro v každom z Vás.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-