Že kedy, keď nie teraz, prišiel ten správny čas skúsiť spoznať to NAŠE SLOVENSKO a pritom nájsť v prítomnosti a slobodne odpovede ohľadne svojej budúcnosti.
Tak som sa rozhodol urobiť rozhodnutie neovplyvnené strachom a vydať sa na svoju ŽIVOTNÚ CESTU, pre ktorú som si vybral Cestu hrdinov SNP.
Pre ozrejmenie. Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku, ktorá začína v Duklianskom priesmyku, kde je vedená dôležitá cestná spojnica medzi Slovenskom a Poľskom a končí na západe Slovenska, pri Devínskom hrade. Cesta prechádza horstvami, ale na určitých úsekoch zachádza aj do obývaných kotlín a tamojších sídel, do miest, kde sa odohrali významné udalosti počas Slovenského národného povstania alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945.
Plánovanie som veľmi neriešil. Nakúpil som potrebnú výbavu a už som len čakal, kedy mi to kuriér prinesie. Večer pred odchodom batoh vážil 25 kg, tak muselo začať znižovanie váhy odstraňovaním možno nepotrebných vecí. Vo výbave batohu nakoniec skončili: stan pre dve osoby, spacák, karimatka, lekárnička, 2 krátke tričká, 1 dlhé a 1 krátke nohavice, spodné prádlo a ponožky, funkčné prádlo, trekingové palice, horák, ešus, príbor, čelovka, nožík, kresadlo, solárna nabíjačka, vak na vodu a jedlo na 2-4 dni.
Cestu som sa rozhodol absolvoval sám, a to bez nejakých predošlých skúseností. Čo ovplvynilo aj moju prvú noc v stane, ktorá v prostredí lesa nebola jednoduchá. Zo strachu čo to vonku prasklo a z rannej zimy, keď som mal oblečené všetky veci, som aj tak nespal ani minútu.
No východ slnka ma vždy upokojil, a tak som sa stále mohol zbaliť a vyraziť na cestu.
Každé ráno som plánoval, lebo som sa musel spoliehať iba na seba a na obsah batoha, ktorý som celú cestu niesol na chrbte. Zamýšľal som sa, kde si doplním zásoby jedla či vody a kde si nájdem miesto a postavím stan, keďže kvôli opatreniam boli zatvorené všetky ubytovne a reštaurácie.
Večera bola hlavný prísun živín. Na raňajky som mal oriešky, müsli, kávu. Obed nebol každý deň, ale chlebík alebo rýchla polievka pomohla. Večera bola najlepšia. Hotová polievka, ktorú som si ohrial po postavení stanu, založení ohňa a celého rituálu.
Prvý týždeň mi počasie prialo. No keď som sa dostal do Nízkych Tatier, tak vtedy som zistil svoje limity a sily. Ale ani dážď, hmla, krúpy, blesky, ba ani sneh a neskutočná zima, ma nepresvedčili o tom, aby som to vzdal a išiel domov. Už ma veľa ľudí sledovalo a držalo mi palce. Bol deň, keď mi zmokol spacák a všetky veci v batohu, pončo sa roztrhlo a chlieb čo som mal mať na večeru bol ako špongia. Ani to ma nezlomilo a išiel som ďalej.
Postupne ako sa začali zmierňovať opatrenia, mohol som si dopriať teplú posteľ, sprchu či výdatný obed. Boli dni ťažké, ale veľa dní bolo fantastických. Mnohé z nich sa mi hlboko zaryli do pamäte a vynárajú sa mi ako nevšedné okamihy spojené s krásami prírody, ktorá nás obklopuje, ale aj s ľuďmi, ktorí sú jej súčasťou a ktorých som cestou stretol. Lebo práve oni ma ubytovali aj keď nemuseli. Nabalili jedlom na cestu. Rozospievali pri gitare a dobrom jedle. Ukázali správny smer, kúpili obed alebo sa so mnou iba rozprozprávali. Aj keď iba nie je iba. -:)
Celá cesta mi trvala 27 dní so vzdialenosťou 750 km. Ale nebolo to o zdolaní cieľa, ale o samotnej ceste.
Priniesla mi pokoj na duši. Ale odnášam si z nej aj väčší rešpekt k slobode a pocit, že budem takým človekom, akým chcem byť. Lebo ŽIVOT JE CESTA a treba ho prežívať každým dňom v prítomnosti.
Je to nádherný pocit večer zaspávať a povedať si že „dnešný deň stál za to“.
Život nie je ľahký, tak isto ako táto cesta. Ale dá sa zvládnuť! Chce to najmä silu a podporu rodiny a kamarátov.
Pre mňa určite nebola posledná. Budúci rok sa určite vrátim a zopakujem si to. No tentoraz už nepôjdem sám, vďaka VÁM. :)
P. Š.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-