Sprievod sa pohol o 10-tej hodine, do pochodu hrala Dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava. Sprievod tvorili vlajkonosiči s vlajkami DHZ, resp. obcí, zaslúžilí členovia, deti, ženy hasičky, hasiči, hasičská technika historická, ale aj súčasná a autá z Veterán klubu Rožňava.
Pred budovou „Kohúta“ nastúpili hasiči, vystavila sa technika a slávnostná časť začala hymnou, ktorú zahrala „dychovka“, po ktorej predniesla modlitbu hasiča Lucka Melicherová z DHZ Muráň. Tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej Ing. Pavol Zapletal, MBA privítal prítomných hostí – Ing. Igora Škvarlu, prednostu Okresného úradu, podplukovníka Mgr. Jozefa Mikudu, riaditeľa OR HaZZ Revúca, Mgr. Janku Wožniakovú, SMZ, a. s. Jelšava, primátorov a starostov miest a obcí, Ing. Luciu Búšovú, MBA, prednostku MsÚ Revúca a samozrejme hasičov, či už profesionálov alebo dobrovoľníkov a všetkých prítomných. Prítomným sa prihovoril Ing. Július Buchta, primátor mesta Revúca a poslanec BBSK.
Program pokračoval dekorovaním zástav:
- OR HaZZ Revúca – Mgr. Janka Wožniaková, SMZ, a. s. Jelšava,
- SMZ, a. s. Jelšava – major Ing. Stanislava Šuhajová, OR HaZZ Revúca,
- DHZ Držkovce – Mgr. Mária Duszová, starostka obce,
- DHZ Gemer – Zoltán Jankóšik, starosta obce,
- DHZ Gemerská Ves – Ing. Igor Škvarla, prednosta Okresného úradu Revúca,
- DHZ Gemerské Teplice – Mgr. Laura Durančíková, starostka obce,
- DHZ Hucín – Jaroslav Horváth, starosta obce,
- DHZ Chyžné – Peter Medvec, starosta obce,
- DHZ Jelšava – MVDr. Milan Kolesár, primátor mesta, poslanec BBSK,
- DHZ Kameňany – Erik Vranka, starosta obce,
- DHZ Lubeník – Milan Pauka, starosta obce,
- DHZ Magnezitovce – Mgr. Jozef Mikuda, riaditeľ OR HaZZ Revúca,
- DHZ Muráň – Ing. Roman Goldschmidt, starosta obce,
- DHZ Muránska Dlhá Lúka – Mgr. Ján Kvetko, starosta obce,
- DHZ Nandraž – Mgr. Janka Wožniaková, SMZ, a. s. Jelšava,
- DHZ Rákoš – Lýdia Nemogová Gallová, starostka obce,
- DHZ Ratková – Ing. Igor Škvarla, prednosta Okresného úradu Revúca,
- DHZ Revúca/Revúčka – Ing. Július Buchta, primátor mesta, poslanec BBSK,
- DHZ Sirk – Mgr. Jozef Mikuda, riaditeľ OR HaZZ Revúca.
ÚzO DPO SR v Revúcej udelila:
- Pamätnú medailu k 100. výročiu založenia ZHJ na Slovensku SMZ, a. s. Jelšava,
- Medailu za spoluprácu Mestu Jelšava,
- Medailu za spoluprácu Mestu Revúca.
Záver slávnostnej časti patril koncertu dychovej hudby SMZ, a. s. Jelšava.
Po slávnostných chvíľach si prítomní mohli prezrieť vystavenú techniku a prítomní hasiči a hostia si pochutili na guláši, ktorí pripravili dobrovoľní hasiči z Držkoviec. Ďakujeme.
Prítomní si mohli prezrieť aj veterány – autá z Veterán klubu z Rožňavy, ďakujeme, že sa ponúkli a spestrili náš deň.
Finančne prispeli všetky mestá a obce, ktoré boli dekorované stuhami, SMZ, a. s. Jelšava, osobným finančným príspevkom prispeli – MVDr. Milan Kolesár, primátor mesta Jelšava a Ing. Roman Goldschmidt, starosta obce Muráň, Dušana Babiaková FastFood – občerstvenie, Katarína Krštieňová, Gemerka Tornaľa za poskytnutie minerálnej vody. Ďakujeme.
ÚzO DPO SR v Revúcej ďalej ďakuje za pomoc pri organizovaní tohto podujatia:
- Zamestnancom Mestského úradu v Revúcej, osobitne p. Goliašovej,
- Mestskej polícii v Revúcej,
- OR PZ v Revúcej,
- OR HaZZ v Revúcej,
- Záchrannej zdravotnej službe v Revúcej,
- Veterán klub v Rožňave
- a v neposlednej miere všetkým, ktorí pomohli rôznou formou k realizácii tohto krásneho a príjemného predpoludnia.
Gabriela Jakubecová

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-