Poďakovanie za činnosť a spoluprácu dostala aj samotná okresná organizácia. Primátorka mesta Eva Cireňová uviedla: “Je to 15 rokov vytrvalosti, ochoty, zápasov, drobných prehier, ale i víťazstiev, ale aj 15 rokov naplnených vydarenými akciami. Korunou zrelého veku je vážnosť, uznanie okolia a zdravý úsudok. Vaše múdre rady, rozvážne usudzovanie sú prínosom, pomocou a príkladom pre život mladšej generácie.“Ďakovné slová zazneli aj od ďalších hostí, predstaviteľov JDS na Slovensku Františka Šušlíka, a Ladislava Dulu a poslanca BBSK Jána Šeševičku. V závere osláv boli odovzdané Vyznamenania III. stupňa, Ďakovné listy a Pamätné listy za aktívnu a dlhoročnú prácu a spoluprácu. Nezabudlo sa ani na tohtoročných jubilantov. Oceneným blahoželáme a všetkým seniorom, želáme v prvom rade to čo najviac potrebujú, pevné zdravie, elán, optimizmus a dôstojné miesto v spoločnosti.
Katarína Kvetková,
šéfredaktorka Revúckych llistov
Príhovor Zuzany Homoliakovej, predsedníčky OO JDS Revúca
Vážené dámy, páni, vážená pani primátorka, pán predseda, pán poslanec, vážení hostia!
Je mi cťou prihovoriť sa k Vám v zastúpení OO JDS pri príležitosti osláv 15. výročia založenia OO JDS a Mesiaca úcty k starším.
Medzinárodný deň starších ľudí – 1. október sa zameriava na postavenie, problémy staršej generácie a ocenenie jej prínosu pre spoločnosť, deň, ktorý vyhlásila Organizácia spojených národov v roku 1990.
Európska komisia rok 2012 vyhlásila za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Cieľom tohto roku je dôstojné a kultúrne starnutie a na zabezpečení tohto cieľa sa mala podieľať štátna správa, všetky spoločenské a ekonomické organizácie.
Vážené dámy, páni. Október – už roky sa nazýva Mesiac úcty k starším, kedy sa my seniori stretávame na oslavách spolu s pozvanými hosťami. Je to čas, kedy sa zamýšľame nad uplynulými rokmi. Spomíname na detstvo, mladosť, aktívny vek. Ani sme sa nestihli zamyslieť a jedného dňa je tu staroba – jednoducho je tu a my sa musíme s tým zmieriť. V jednej básni sa hovorí o staršom veku:
Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok.
Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku.
Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi.
A veľkosť človeka nespočíva v jeho sláve, ale vo výsledkoch jeho práce. Myslime na tieto slová!
Ľudský život predstavuje zložitý jedinečný román, ktorý žije každý sám, ktorý je nezameniteľný. Nebuďme smutní, tešme sa na každé nové ráno, ktoré nám ponúka šancu žiť. Využime túto šancu, tešme sa z každej maličkosti, lebo tie tvoria náš každodenný život. Tešme sa na nasledujúce roky života v kruhu rodiny a priateľov.
Vážené dámy, páni. Dnes si zároveň pripomíname založenie OO JDS. Vznik sa datuje 13.8.1997, kedy na spoločnom zasadnutí členov JDS z Lubeníka, Jelšavy, Ratkovej a novo založenej ZO JDS Revúca vznikla OO JDS. Predsedom sa stal Ján Galovič a členmi výboru: Ján Macko, Eva Križanská, Emília Špilovská, Július Uhrín, Ľudovit Jančík, Milan Žeňuch, Mária Maretiaková, Katarína Kubasková, Irena Štefanková, Ľubica Kizeková, Oĺga Chlebáková, Paulína Adamíkova a členmi revíznej komisie Magda Nemogová, Oľga Bartová, Anna Papcunová. V tomto zložení pracoval výbor do 11. januára 1999, kedy na Valnom zhromaždení bol zvolený nový výbor. Predsedom ostal Ján Galovič a členmi výboru sa stali Vincent Blanár, Július Uhrín, Božena Tóthová, Ružena Pavelková, Vlastimil Pelikán, Euália Lánska a Margita Polláková. V tomto zložení pracoval výbor do roku 2006, kedy na Okresnom sneme za predsedu bola zvolená Zuzana Homoliaková, za podpredsedu Dušan Ivan, Ján Galovič – ako čestný predseda a ostatní členovia zostali v uvedenej zostave. Postupne zo zdravotných a rodinných dôvodov z predsedníctva odišli B. Tóthova, Vincent Blanár, V. Pelikán, Euália Lánska a v tomto roku na 9. Okresnom sneme J. Galovič, J. Uhrín, R. Pavelková, M. Polláková, E. Nemogová. V roku 1999 mala OO JDS 136 členov a dnes je to 1 479 členov s 16 ZO JDS. Najväčšia organizácia - ZO JDS Revúca má 679 členov.
Zakladajúcim členom i členom druhého výboru treba poďakovať za snahu pracovať so seniormi a napĺňať ciele JDS, nezištne a zodpovedne vykonávať svoje funkcie. Nech si spolu s nami spomenú na všetko prežité pri činnosti v JDS a najmä na chvíle pohody. Pretože šťastie človeka nespočíva v jeho spokojnosti, ale v tom, koľko ľudí urobil šťastnými.
Mesiac úcty k starším je vhodný čas, aby sme sa poďakovali primátorom, starostom, mestám, obciam, MÚ Revúca, obci Muránska Dlhá Lúka, sponzorom: VÚC BB, Brantner Gemer s.r.o., SMZ a.s. Jelšava, Mokrá Lúka, Revúca, BH Revúca, ZŠ Komenského, Agrodružstvo – S Revúca, Gajarotour Revúca, MVDr. Jánovi Šeševičkovi, primátorke E. Cireňovej, Adriane Ružiakovej, Kamile Drobčovej, ktorí majú pre nás seniorov pochopenie a pomáhajú realizovať aktivity v kultúrnej, rekreačnej i vzdelávacej oblasti, ktoré sú organizované OO JDS a ZO JDS.
Chceme sa poďakovať i členom jednotlivých ZO JDS, ktorí dobrovoľnícku prácu vykonávajú nezištne, organizujú, alebo pomáhajú pri organizovaní rôznych akcií. Vďaka nim mnohí seniori nezostávajú opustení a našli novú radosť i zmysel života. Na dnešných oslavách budú ocenení vyznamenaním 3. stupňa, Pamätnými a Ďakovnými listami. Pre týchto členov platí „Nie je bohatý a dobrý ten, kto viac dáva, ale ten, čo dáva všetko, čo dať môže“.
Chcem sa osobitne poďakovať touto cestou europoslancovi a predsedovi BBSK V. Maňkovi, ktorí umožnil 16 seniorom BBSK zúčastniť sa zájazdu do Štrasburgu, spojeného s návštevou parlamentu, s možnosťou zúčastniť sa na rokovaní parlamentu a pohovoriť si s ním o činnosti v europarlamente. Tohto zájazdu z našej organizácie sme sa zúčastnili dvaja, ja a Dušan Ivan. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Ďakujeme, že sme sa mohli zúčastniť.
Vrelá vďaka Vám všetkým za Vašu prácu, snahu, ochotu a pomoc nám seniorom. Želám oceneným i Vám všetkým do ďalších rokov pevné zdravie, šťastie a radosť zo života.
Zuzana Homoliaková,
predsedníčka OO JDS v Revúcej
FOTOREPORTÁŽ Dr. JÁNA BENDA
![]() |
| Mesiac úcty k starším-Revúca |
{jcomments on}

































Týchto pár slov reprezentovalo stretnutie seniorov pri príležitosti Mesiaca úcty k starším a zároveň 15. výročia založenia Okresnej organizácie JDS v Revúcej. Oslavy zorganizovala Okresná organizácia JDS v Revúcej v spolupráci s Mestom Revúca a MsKS Revúca v stredu 24. októbra 2012 v kaviarni Alfa v mestskom dome kultúry. V kultúrnom programe vystúpili deti materskej školy na Sládkovičovej ulici, žiaci Základnej umeleckej školy Revúca a študenti Prvého slovenského literárneho 
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-