streda, 09 marec 2011 17:24
Dakoďi naší prastarí otcove pódali: V chotáru musí mat šitko svojo meno Doporučený
Napísal(a) Ľudovít Barančok
Múdri luďe z „Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici“ vo velké a záslužné roboťe vydali knižku „Terénne názvy z Muránskej doliny, autor Jaromír Krško. Dobre urobili, bo stárnemo a koď nás nebuďe, zanikli by aj staria mená lúk, dolín, potokó, vrchó, hvarí medzi luďmi, aj koď na Správe katastra v Revúci je šitko poznašeno. Tak, ak pódali dakoďi naší prastarí a starí otcove, že v chotáru musí mať šitko svojo meno. Ťich mian je velé podle katastra, kartotéky zo SAV v Bratislave, Nárečového slovníka Orlovského a hlavne podle pameťi luďí. Dakotria si spomínamo, aby zmo na ne nezabudli:
Antalíška (lúka), Árvaiška (lúka), Bachťeren (strážená cesta cez železničnú trať), Balcärka (lúka), Banská (vrch), Bány (hvara), Bartová, Friše (hámor), Benková (lúka), Blatnia dolinky (dolina), Bodnárka (lúka), Cérov, Sérov prialoh (rovinka vo hvare), Cicmoška (pri nižné hati), Šiarný kút (hvara), Dánieliska (lúka), Dolina, Dolinský järok (dolina, potok), Druhý hon (polo), Ďunärová (dolina), Farská lúka (lúka), Fébrová, Pod Tašinberg (lúka, hvara), Ganajka (lúka, polo), Gubärová ďiara (jeskyna), Hanková (lúka), Hembríber (lúka, kopec), Hiag (lúka, hvara), Hlaviny (vrch, sedlo), Hliniská (lúka), Hódošov les (kopec, hvara), Horáren (horáreň), Hozáciška (záhrada), Hracká (cesta), Chotárná (lúka, dolina), Janíková (lúka), Jermošisko (lúka na jermoky), Jókušová (lúka), Kapusnica (polo), Kasperka (lúka), Katrianka (lúka, záhraďi), Károliška (záhrada), Käre, Krížnia, Rudnia cesťi (cesta), Kesel (lúka), Kiašková (dolina), Kochärka (lúka), Končková (zarosnúta lúka), Konopiskom (polo), Kopánka (záhrada), Králová lúka (lúka), Za Krížom (lúka, hvara), Kušnärka (lúka), Kúpele (kúpele), Gichta (lúka, hvara), Léchärtová (dolina), Lúšky (lúka, hvara), Markovickín kút (lúka), Maša (maša, hámor), Mázaif (lúka), Michlová (dolina), hvara), Mišová (dolina), Mokränka (lúka), Motúzová (dolina), Mrhovisko (jema), Muránka (riaka), Na Vyšnú Mašu (lúka), Nižnia polo (polo), Otrokovice (lúka, polo, zastavenia), Papučková dolinka (dolina), Pavlusovia báne (vrch), Piškátorka (hvara), Plac, Pred trakťírom (plac), Pod Šervenó (lúka), Poza humná (polo), Profantka (lúka), Promenáda (gaštanová alej do Kúpeló, len bula), Rajsová (dolina), V Róni (lúka, polo), Sádok (záhrada), Sihliny (lúky), Skalka (kopec), Smolärka (hvara), Starý cinťerím (cinterím), Stuďená voda (studniška), Suchian stráne (lúky), Šébišťok (lúky, záhraďi), Šegúlová rovianka (lúka), Šendovo (lúka, záhraďi), Šestáška (lúka), Šmickär (hvara), Štefanšoška (lúka), Šťengerauš (hvara, dolina), Šturmánová hvara (vrch), Šústrová (záhraďi, dolina), Tabaška (lúka), Tašinberg (sedlo, svah), Trubaška (lúka, kopec), Úkorová (lúka, hvara), Váradiška (lúka), Velká lúka (lúka), Viastovia dolinka (dolina), Viargová (dolina), Viniška (lúka, polo), Vyšnia polo (polo), Za Hŕbok (hvara), Za farskó stodoló (lúka, dnes zastavená), Za Královó záhradó (lúka, hvara), Za Štrekó (lúky), Zubová (vrch), Žläbok (studniška), Žobráška (studniška), Zdichavka (riaka).
Že kde se tia lúky, záhraďi, hvary, polá, doliny, potoky, vrchy nachádzajú, to už nahmám na vás.
Ľudovít Barančok
{jcomments on}
Zverejnené v
Revúca
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.