Prvú októbrovú sobotu dňa 2.10.2015 sa revúcke námestie zaplnilo rodičmi, starými rodičmi, detičkami, poľovníkmi, rybármi, včelármi, lesníkmi, koníčkarmi, ale aj vôňou poľovníckych a rybárskych špecialít, pretože sa konal XVI. ročník Jazdy svätého Huberta a 3. ročník jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov, ktorý zorganizovalo Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej, Lesy Slovenskej republiky odštepný závod Revúca, Mestské lesy Revúca, Občianske združenie Príroda-láska moja, Obvodná poľovnícka komora v Revúcej, Miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Revúca a Jelšava a Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov v Revúcej.Szitka a jeho asistent Peter Sztupák.
ZÁVER PATRIL ALLANOVI MIKUŠEKOVI
Po poďakovaní sa sponzorom a po príhovore primátorky prebiehalo dekorovanie jazdcov, ktorého sa ujala primátorka Revúcej spolu s hosťami. Potom už nasledoval veľkolepý sprievod mestom. Ako prví šli sokoliari, za nimi alegorický voz s trofejou a vyzdobený čečinou, za ním šli poľovné psíky a potom jazdci na koňoch, za ktorých sa už postupne zoraďovali návštevníci tejto akcie. Po príchode sprievodu sa detičky mohli povoziť na voze, ale aj si zajazdiť na koníkovi. Jazdci na koňoch z OZ Príroda – láska moja sa presunuli do Muráňa, kde prebiehal dostih. O 11:00 hodine sa udeľovali pasovacie listy novým poľovníkom a po nich prebiehali ukážky plemien poľovných psov a ukážky sokoliarstva zo sokoliarskeho krúžku pri SOŠ lesníckej z Banskej Štiavnice. Kultúrny program nám otvorili materské a základné školy, po ktorých vystúpil DFS Lykovček. O 14:00 sa vyhodnotili všetky súťaže - najlepší domáci koláč z jesennej úrody upiekla Natália Hižnayová, najlepšou karnevalovou maskou jesene sa stal kominár, najkrajšiu jesennú ikebanu vyrobilo Komunitné centrum Revúca, víťazkou v súťaži o najkrajšiu vyrezávanú tekvicu sa stala Karin Halajová zo ZŠ I.B. Zocha. Ľubomír Gallo zvíťazil v súťaži Mestských lesov, ktorá pozostávala z lovu jeleňa, zo sekania sekerou a skladania klátika. Po vyhodnotení nám zaspieval spevokol Úsvit pri ZO JDS. O 15:00 hodine podpredseda OZ Príroda-láska moja vyhlásil výsledky dostihu a jazdeckej súťaže.
Záver tohto jesenného festu patril koncertu slovenského country speváka ALLANA MIKUŠEKA. Okrem kultúrneho programu boli na námestí pripravené rôzne prezentácie, výstavy, ukážky, detské atrakcie i súťaže..
Bodku za XVI. ročníkom Jazdy sv. Huberta urobil „Posledný súd“ – celkové zhodnotenie akcie a zábava koníčkarov v Mestskom dome kultúry.
Mgr. Martina Urbanová
Fotografie Peter Poboček
[cincopa AcPAY88dhRBh]
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.