dohodnú ako v dedinskej krčme, že? Účasť bola až žalostne malá, v podstate všetci len boli zvedaví, čo to je za čudo a kto do toho pôjde, ale nikto sa veľmi nepredháňal. Zvolili sme preto metódu donucovaciu.... Zostavili sme zoznam postáv, v hre ich je presne sedem, a ku každej sme pridali jedného človeka, ktorý by sa na danú postavu teoreticky hodil a jednoducho sme to každému predložili ako hotovú vec. Napodiv, skoro všetci súhlasili, jediný problém bol v hlavnej postave Miša Maleckého, mladého šuhaja, na ktorú sme dlho hľadali vhodného kandidáta, ale predsa sa to len podarilo.

V pôvodnom rozdelení postáv sme určili na rolu Zuzy Javorovej chlapa... Niežeby sme nemali dosť vhodných žien na túto rolu, ale tento chlap by sa na postavu Zuzy veľmi hodil a pripadalo nám to aj komické, predpokladám, že by to ocenili aj diváci. Bohužiaľ, kvôli zdravotným problémom vybraného herca sme od tohto plánu museli odstúpiť a hľadať „novú Zuzu“, čo sa podarilo celkom rýchlo a mohli sme začať.

Herecké obsadenie teda vyzerá nasledovne:

• Mara Malecká – Dominika Pelleová (23 r., Revúčka): tvrdohlavá, chamtivá, priebojná matka, ktorej nejde o šťastie jediného syna, ale o peniaze a majetok
• Jano Malecký – Pavel Šepík (34 r., Revúca): Marin manžel, rozvážny, rozumný, obraňuje šťastie syna, nemá rád rodinné hádky a štvanice
• Miško Malecký – Ján Johan (24 r., Revúčka): syn Mary a Jana, slušný, dobrý a verný mládenec, ľúbi Aničku, ale musí odísť na vojnu
• Zuza Javorová – Anna Bombová (18 r., Revúčka): vdova, hrdá, tvrdohlavá, neústupčivá
• Anička Javorová – Nikola Kederová (15 r., Revúčka): Zuzina dcéra, skromné, poslušné, dobre vychované dievča, ľúbi Miška a je mu verná
• Števko – Milan Kubej (31 r., Revúčka): paholok u Javorov, mladý a veselý mládenec s podrezaným jazykom, rád sa zabáva
• Dora – Martina Rusnáková (26 r., Revúca): stará miestna klebetnica, dohadzovačka, príživníčka, všade kradne, vyrába rozbroje medzi rodinami Javorovou a Maleckou.

Schádzali sme sa viac – menej pravidelne v miestnej „kultúre“, začali sme čítaním textov, aby si každý zvykol na svoju postavu. Popravde, už len čítať tento scenár v nárečí bolo náročné, nieto si ho ešte aj natisnúť do hlavy, ale pomaly to šlo a rozbiehali sme sa. Postupne sme k čítaniu dopĺňali aj pohyb po scéne. Aby sme sa vedeli lepšie vžiť do svojej postavy a presnejšie si predstavili, ako to má celé vyzerať, každý si povinne musel pozrieť inscenáciu Ženského zákona a priznávam, že potom to šlo už oveľa lepšie.
Spočiatku sme trénovali len v klubovni, až neskôr sme šli na pódium – dosky, ktoré znamenajú svet J Všetci sme totálni amatéri, len naša „režisérka“ a herečka v jednom sa tejto činnosti venuje v rámci štúdia, inak nik nemá o divadle ani šajnu. Spočiatku to vyzeralo jednoducho, veď čo? Naučíme sa texty, kto má kde stáť, čo robiť, ktorým smerom sa dívať... Ha, no to sa povie, ale keď už stojí človek na javisku, je to úplne o niečom inom. Zrazu všetko zabudne, čo povedať, kam ísť, čo chytiť do ruky, je to nové prostredie, na ktoré si treba tiež zvyknúť.
Na to však bolo potrebné vytvoriť aj kulisy. Dali sme sa teda do roboty, veď ruky máme zdravé, všetko sme si vyrobili a postavili sami. Chlapi pozháňali materiál a náradie, z ktorého pozbíjali základné kulisy. Vyrobili drevenú konštrukciu, na ktorú ženy pribíjali kartóny, následne ich natreli na bielo a oblepili bielym papierom. Ponatierali dvere a okná, ktoré sa dozdobili záclonkami a kvetmi. Scéna sa bude opakovať vo všetkých dejstvách, akurát že dôjde k malým úpravám, nakoľko dej sa odohráva raz u Maleckých, raz u Javorov. Jednoducho sa izba zrkadlovo obráti, zmenia sa malé detaily a hrá sa ďalej. Ešte je potrebné pozháňať niekoľko vecí na dekoráciu a zariadenie izby, ale to už zvládneme hravo, to najťažšie zo stavby máme za sebou.

Pred sebou však máme najvážnejšiu vec – vyskúšať si hranie s hotovými kulisami a bez textov v ruke. Čas do premiéry sa kráti a práce ešte máme vyše hlavy, aby bolo všetko tak, ako má byť, aby každý ovládal svoju postavu a texty, aby vedel, kedy sa kam pohnúť, komunikovať navzájom a vnímať aj diváka. Termín premiéry je zatiaľ aj nám tajomstvom, ale s končiacim sa letom určite príde aj prvé predstavenie. O tom budeme samozrejme všetkých informovať a budeme veľmi radi, keď nás prídete podporiť aj osobne. Ak bude mať predstavenie úspech a bude o neho záujem, nebránime sa ani „kočovaniu“ a radi zahráme aj v okolitých obciach, nie len na Revúčke. Tak nám držte palce.
12.8.2010

Martina Rusnáková, Revúca

FOTOGRAFIE Z PRÍPRAVY

{gallery}kultura/revuca/revucka{/gallery}
{jcomments on}