Pod záštitou Centra voľného času prebehli turnaje v šachu, stolnom tenise a na tenisových kurtoch majstrovstvá okresu žiakov v tenise.
Ako som už na začiatku spomenula, koncerty Šimka a Chodúra zaujali opäť veľké množstvo ľudí, ktorí si ich prišli vypočuť a hlavne aj pozrieť naživo. Nášho kolegu Janka najviac zaujala akcia kynologického klubu a tak sa tam vybral, aby Vám trochu priblížil ich činnosť. A takto nám to sprostredkoval...
Členovia kynologického klubu CANIS CLUB 9K, ktorý je registrovaný ako športový klub v meste Revúca, pripravili ukážky pre divákov, kde prezentovali svoju náročnú činnosť pri výcviku a práci so psami. O tieto ukážky sa postarali psovodi Vladimír Králi, Ladislav Ďuriška, Pavol Hýbela a Marcel Maťko.
Skutočne, ukážky čo predviedli stáli za to, a ako sa hovorí „klobúk dole“, ale aj tak najväčšími hviezdami tohto podujatia boli Boris, Nero, Xando a Yasper. Títo nemeckí ovčiaci, ktorí už slúžia v radoch polície, alebo sa do ich radov len chystajú. Takže medzi týmito štyrmi psíkmi, ktoré mali diváci možnosť vidieť je veterán ktorý je už 10 rokov v aktívnej službe a pomaly sa chystá do policajného dôchodku, ale aj mladý pes, ktorý sa ešte na vstup do aktívnej služby len pripravuje.
Na videu si môžete tipnúť, že ktorý je ktorý, ale asi sa Vám to, tak ako mne nepodarí, pretože tieto psíky pod vedením ich psovodov počúvali na každé slovíčko a čo sa zručností a šikovnosti týka, boli jeden lepší ako druhý. Samozrejme hodnota takéhoto psa je nevyčísliteľná a kvalita takéhoto psa veľmi záleží aj od psovoda, ktorý ho vedie. Sú spolu vlastne od začiatku a výcvik sa začína už od šteniatka, aby postupne naberal na intenzite a keď psík zvládne mnohé náročné požiadavky, ktoré sa na neho kladú, je zaradený do výkonu služby u polície a stáva sa členom zboru. Ich prínos pri práci je neoceniteľný, pretože ich vlastnosti jednoducho nie je možné nahradiť a bez ich pomoci by často nebolo možné dosiahnuť také rýchle a efektívne výsledky ako s ich pomocou. Vo svojej práci sú často „nasadzovaní do prvej línie“, či už pri vnikaní do budov, odhaľovaní páchateľa, ale aj pri vyhľadávaní nebezpečných látok a záchrane osôb, takže ich služby sú neoceniteľné.
Na ihrisku nám členovia klubu predstavili rôzne prvky činnosti ako je stopovanie, nájdenie predmetu, donesenie predmetov. Samozrejme najatraktívnejšou časťou boli ukážky, kde psy predvádzali zadržanie páchateľa. A poviem Vám, sú to teda bojovníci, ktorí sa len tak ľahko nedajú odstrašiť ani bitkou a jednoducho splnia svoju úlohu a páchateľa zastavia. Túto disciplínu si mali možnosť vyskúšať aj záujemcovia z radov divákov. Aj keď sa vraví, že pes je najlepším priateľom človeka, a ja s tým plne súhlasím, predsa len, keď sa na vás rúti vycvičený policajný pes, tak tam končí sranda.
Nemal problém ani s likvidáciou odvážlivca, a ten bol o chvíľku na zemi. Po celý čas bolo úžasné sledovať ako títo psy počúvajú na slovo a reagujú na pokyny svojich psovodov. Jednotlivé ukážky si vyslúžili aj potlesk prítomných divákov a samozrejme rozžiarené očká prítomných detí svedčili o tom, že sa im psíky páčia.
Nasledovalo fotenie a malí odvážlivci si mohli psíkov aj pohladkať. Bolo to veľmi pekné a vydarené vystúpenie členov tohto klubu, prítomných určite pobavili, ale aj poučili a dozvedeli sme sa niečo nové o ich práci. Prajeme im, aj ich štvornohým priateľom, veľa úspechov v ďalšej práci, nech jej nemajú veľa a nech nemusia často zasahovať a ak už to bude potrebné, tak nech sa im vždy darí...
Zdroj: revuca24.sk
{gallery}obsah/revuca/dni11{/gallery}
































V sobotu 25.6.2011 pokračovali Dni mesta Revúca množstvom sprievodných akcií a hlavným lákadlom pre návštevníkov boli vystúpenia superstaristov Roba Šimka a Martina Chodúra. Od rána sa postupne ľudia schádzali pri jarmočných stánkoch, ktorých bolo o niečo menej ako minulé roky. Pred budovou SSOŠ prebiehal festival jedál, v rámci ktorého sa dalo kúpiť si všeličo chutné pod zub a ešte aj za rozumnú cenu. Mohli ste si pozrieť ukážky carvingu, čo je laicky povedané ozdobné vyrezávanie do ovocia a zeleniny a pre deti bola pripravená akcia Malí pečú veľkým. V areáli ZŠ I. B. Zocha sa deti mohli povoziť na koníkoch a v areáli ZŠ Hviezdoslavova predviedli ukážky svojej práce so
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-