Revúca sa vyľudňuje, ale svet je stále ľudnatejší - čoskoro nás bude sedem miliárd Doporučený
Napísal(a) Ľudovít Barančok
Kdesi som sa dozvedel, že do konca tohto roka má svetová populácia dosiahnuť 7 miliárd obyvateľov, čo oproti roku 1999 nás má byť o miliardu viac. Štatistiky na Slovensku, napríklad o Revúcej, jednom gemerskom meste prezrádzajú práve opačnú tendenciu. Kým napríklad v roku 1991 v Revúcej žilo 14 232 obyvateľov, v roku 2001 to bolo 13 466 a v roku 2009 už len 12 902. Na príčinu znižovania tohto stavu nám poslal pán Ľudovít Barančok z Revúcej svoj názor a zamýšľa sa, prečo tomu je tak. Napísal:
„Revúca sa nám akosi vyľudňuje. Ako keby zo dňa na deň nás bolo v meste menej. Dôvodom
Ja chcem ale poukázať na jav a dôvod iný. Revúca sa vyludňuje aj následkom páchania trestnej činnosti ľudí starších, a čo je najsmutnejšie, aj ľudí mladistvých, u ktorých o nezamestnanosti sa ešte hovoriť nedá. Televízia, i keď skromne, Slovensku a nám Revúčanom oznámila, že v minulom roku bolo zaistených u nás niekoľko ľudí podozrivých z drogovej činnosti a už v tomto roku ešte viac previnilcov za ten istý čin, ďalších za falšovanie peňazí a za inú trestnú činnosť. A tak ľudia odchádzajú z Revúcej „po svojich“ za prácou a živobytím a druhí sú odvážaní políciou „na štátne trovy“ do príslušných výchovných zariadení a na výkon trestu. Týchto ľudí ubúda, ale stále zostáva akosi veľa vykrádačov budov, záhrad, pivníc a čoho všetkého, ničiteľov poštových schránok a zariadení v činžiakoch, kde bývame a po celom meste. Ako otec, starý otec sa pýtam, kde ste otcovia „hlavy rodín“, keď nevidíte v akom stave a kedy prichádzajú vaše deti a mlaď domov a keď vás nezaujíma skadiaľ majú peniaze na drahé cigarety, alkohol a drogy? Alebo sa vám ich výchova vymkla z rúk a za ich činy váľate vinu na školy, zlých kamarátov, na mesto, celé okolie a na nás všetkých?
Revúca sa akosi vyludňuje. Nielen pre nezamestnanosť, ale aj pre páchanie priestupkov a trestných činov i mladistvými. A to je skutočnosť najsmutnejšia a pre Revúcu aj hanbou.“ Revúca sa akosi yľudňuje.
Ľudovít Barančok
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.