prihovoril generál major Ing. František Blanárik z Klubu generálov SR, ktorý zároveň aj uskutočnil akt udeľovania pamätných medailí. V závere odznela hymnická pieseň, počas ktorej členky DFS Lykovček vypustili balóny vo farbe trikolóry a zároveň odniesli venček k rodnému domu Rudolfa Viesta.
PRÍSPEVKY OD ODBORNÍKOV Z VHÚ
O 11:00 hod. sa hostia a nadšenci histórie presunuli z námestia do Mestského domu kultúry, kde sa v spoločenskej miestnosti Alfa uskutočnila odborná konferencia na tému: „GENERÁL RUDOLF VIEST ZNÁMY – NEZNÁMY“, ktorú otvoril spevácky zbor Quirin pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. V úvode sa prihovoril podpredseda Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a zároveň predseda oblastného výboru SZPB v Rožňave Ing. Norbert Lacko.
Následne na to primátorka mesta odovzdala ďakovné listy za spoluprácu pri organizovaní slávnosti spojenej s konferenciou a ceny pre víťazov výtvarnej súťaže základných škôl a odborná konferencia sa mohla začať. Prvý príspevok pod názvom „Vojenská služba Rudolfa Viesta do roku 1920“ odprezentoval riaditeľ Vojenského historického ústavu plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD. So svojím príspevkom „Rudolf Viest - dôstojník československej armády (1920 - 1939)“ sa predstavil Mgr. Peter Chorvát, PhD. z VHÚ. A plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc. odprednášal príspevok na tému „Vojenská služba Rudolfa Viesta v období druhej svetovej vojny (1939 - 1945)“.
Po prínosných a zaujímavých príspevkoch predniesol svoj diskusný príspevok predseda Základnej organizácie SZPB generála Viesta Revúca JUDr. Ján Kochan a potom sa všetci pozvaní hostia presunuli do zasadačky na slávnostný obed.
SÚČASŤOU JE AJ VÝSTAVA
Súčasťou spomienkovej slávnosti je aj výstava Múzea Prvého slovenského gymnázia venovaná 125. výročiu narodenia armádneho generála Rudolfa Viesta, ktorá poukazuje na pestrý život osobnosti dejín československého a slovenského národa a mapuje jeho životné peripetie, vojenský život, zásluhy, hodnosti a vyznamenania, ktoré dosiahol. Môžete si ju pozrieť vo výstavnej miestnosti MsDK do 23. októbra.
Mesto Revúca veľmi pekne ďakuje čestnej stráži a vojenskej hudbe Ozbrojených síl SR za účasť a hudobné vstupy, historikom za odborné prednášky na konferencii a spoluorganizátorom za prípravu tejto slávnosti.
Mgr. Martina URBANOVÁ
Fotografie Peter Poboček
[cincopa A4MAx68Em3zi]
































Vo štvrtok 24. septembra 2015 o 10:00 hodine sa na námestí pred „Kohútom“ pri krásnom slnečnom počasí uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 125. výročia narodenia armádneho generála Rudolfa Viesta, rodáka z Revúcej, ktorú zorganizovalo Mesto Revúca pod záštitou ministra obrany SR Martina Glváča, v spolupráci s Vojenským historickým ústavom Bratislava, Oblastnou organizáciou SZPB Rožňava, Základnou organizáciou SZPB generála Viesta Revúca a Klubom generálov SR.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.