Jozefa Meriača. O 13:00 vystúpil fujarista Tomáš Vaculčiak, potom folklórna skupina „Revúška“ a folklórna spevácka skupina „Spod Kohúta“ Revúčka - Muránska Zdychava. V popoludňajších hodinách nám zahrali a zaspievali rómske tanečné a spevácke skupiny. O 16:00 divákom svoj talent predviedla Lenka Slamčíková. Večer na námestí prebiehal hlavný program - koncerty slovenských populárnych hudobných skupín Komajota, Hrdza a hlavná hviezda večera Adam Ďurica.
Dni mesta nám v nedeľu uzavreli ekumenické služby Božie, ktoré sa uskutočnili v MsDK v Revúcej.
Tieto mestské oslavy boli bohaté nielen na kultúrny program a jarmočné stánky, ale aj na sprievodné akcie. V piatok sa v areáli ZŠ na Hviezdoslavovej ulici konala Atletická olympiáda Kalokagatia (súťaž v ľahkej atletike), prezentácia ukážok práce policajných psov a psovodov, žiaci a učitelia Súkromnej strednej odbornej školy ponúkali pred svojou budovou gemerské a iné krajové špeciality a v Dome športu sa uskutočnila súťaž v silovom viacboji pre kategóriu juniori a dorastenci.
V sobotu prebiehala v areáli ZŠ na Hviezdoslavovej ulici prezentácia práce Hasičského a záchranného zboru a požiarnej techniky. Na tenisový areál pri futbalovom štadióne ste mohli prísť v sobotu aj v nedeľu povzbudiť žiakov a dorastencov, ktorí sa zúčastnili tenisového turnaja v dvojhre a v štvorhre.
Počas Dní mesta nechýbali ani výstavy výtvarných prác umeleckých škôl a do 10. júla sa môžete prísť do výstavnej siene Mestského Domu kultúry pokochať aj výstavou členov výtvarného klubu Plánka – Revúcky salón.
Ďakujeme všetkým sponzorom, ktorí nám na toto podujatie finančne prispeli, ďalej účinkujúcim, vďaka ktorým boli tieto Dni mesta bohaté a pestré a v neposlednom rade aj všetkým návštevníkom, ktorí vytvorili naozaj úžasnú a skvelú atmosféru!
Už teraz sa tešíme na ďalší ročník Dní mesta Revúca.
Martina Urbanová, fotografie Peter Poboček
[cincopa AALAXqcf-TXz]
































Počas troch letných dní, 19. až 21. júna 2015 sa na námestí pred budovou „Kohút“ v Revúcej uskutočnil 19. ročník Dní mesta Revúca, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.