[cincopa AEFApmslBit_]
Vo štvrtok 28. mája 2015 o 17:00 hodine sa vo výstavnej sieni MsDK v Revúcej uskutočnila vernisáž výtvarných diel z kože autora Zajácz Tamása, ktorú zorganizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Mesto Revúca.
Výstava nesie názov „DOTKNI SA MA“, pretože umelec si vyslovene praje, aby sa návštevníci a nadšenci umenia jeho priestorových obrazov dotýkali a cítili ich.
Autor Tamás Zajácz sa narodil v roku 1952 v Nyíregyháze, vyrastal v Sárospataku a v Miškolci vyštudoval vysokú školu. Od roku 1980 máva pravidelné výstavy v domácich i zahraničných galériách. Podieľa sa na medzinárodných výstavách umenia a dizajnu. Jeho diela sa nachádzajú v priestoroch verejných budov, hotelov, obchodov a v kancelárskych budovách. Žije a pracuje v Tiszaújvárosi, družobnom meste Rimavskej Soboty. Technika jeho obrazov spočíva v nahrievaní teľacej kože, kým nezmäkne a potom ju autor tvaruje do požadovanej podoby.
Takýmto spôsobom vytvoril aj podobizne Putina, či Einsteina.
Vstup na túto zaujímavú výstavu, ktorá je zároveň aj predajná, je voľný a pre všetkých záujemcov je otvorená až do 15. júna 2015 v čase od 8:00 do 17:00 hod.
[cincopa AEFApmslBit_]
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-