Pätnásteho marca 2013 sme si v Slavošovciach, v rodisku nášho známeho rodáka, zberateľa slovenských rozprávok, spisovateľa, pedagóga, prekladateľa, publicistu, redaktora, kritika, folkloristu, básnika, literárneho historika a evanjelického a. v. farára Pavla Emanuela Dobšinského pripomenuli jeho 185. výročie narodenia, ktoré pripadá na 16. marca 2013. Pozvanie Obce Slavošovce, v zastúpení starostom Ing. Štefanom Baštákom, na túto významnú udalosť prijali predstavitelia obcí, Položením spomienkových venčekov k pamätnej tabuli na priečelí rodného domu si slávneho rodáka uctili predstavitelia samosprávy obce a pani farárka zo Slavošoviec, pani starostka a evanjelický kaplán z obce Rožňavské Bystré, pán starosta a pán farár z obce Drienčany, pani primátorka mesta Revúca a pán primátor mesta Jelšava, primátor mesta Dobšiná, ale aj bývalí riaditelia závodu SHP Slavošovce, a. s., Ing. Milan Hadač a Ing. Peter Ondrík. Ďalej zamestnanci Matice slovenskej - Domu MS v Rožňave a všetci, ktorí sme sa na tomto podujatí zúčastnili. Po piesni o vlasti, zaspievanej spevokolom ZPOZ Slavošovce, nasledovala prehliadka rodného domu, pri ktorej, ako vždy, svojím fundovaným výkladom vedúci expozície PaedDr. Milan Sajenko zaujal všetkých návštevníkov a priblížil život a prácu nášho velikána Pavla Dobšinského. Rozsiahly výklad o našom dejateľovi Dobšinskom podal v referáte Dr. Milan Sajenko v kultúrnom dome, kde sa celý zástup pozvaných a návštevníkov presunul, aby si pozrel a vypočul piesne, básne a pásmo rozprávok, ktoré pripravili deti MŠ v Slavošovciach a ZŠ P. E. Dobšinského v Slavošovciach pod vedením ich pedagogičiek. S rozprávkou TRI PRÁČKY vystúpila aj folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty.
Všetci Slavošovčania môžu byť právom hrdí na svojho rodáka a môžu byť šťastní, že prostredníctvom diela Pavla Emanuela Dobšinského je známa aj ich obec. Dobšinského rozprávky kdekoľvek na svete sú v rôznej jazykovej mutácii dostupné, každý ich pozná a rád by navštívil a dozvedel sa kde Pavol Dobšinský uzrel svetlo sveta. Stále máte tú možnosť po vopred dohodnutom termíne s vedúcim expozície. Srdečne ste vítaní.
Verím, že viacerí Slavošovčania sú na duchu potešení z rodáka PAVLA EMANUELA DOBŠINSKÉHO, a dnes si pripomenuli výročie jeho narodenia.
Mgr. Michal Terrai
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.