V sobotu 28. mája 2011 sa Štítnickou dolinou na hornom Gemeri po roku opäť rozliehalo trúbenie prichádzajúcej M 131.1125 (MAGDY). V tento deň Klub historických koľajových vozidiel pre deti pri príležitosti ich sviatku, pre ich rodičov, ale aj ostatných pripravil jazdu nostalgického vláčiku až z Košíc. Vyrazili sme v skoré sobotňajšie ráno. Vo vlaku panovala výborná nálada. Deťúrence boli spokojné a cestu im navyše osladili cukríky, ktoré ako malé prekvapenie do vlaku poslal primátor Košíc Richard Raši. V plne obsadenom vlaku sa miešala slovenčina s češtinou, poľštinou, angličtinou a maďarčinou, ale aj unikátnymi detskými ,jazykmi“ tých najmenších, ktorí ozajstné rozprávanie ešte ibanapodobňujú. V tejto zmeske cestujúcich však o lingvistiku nešlo – každý sa s každým dohovoril, všetci sa usmievali a družne debatili, fotonadšenci prevísali z otvorených okien vagónov ponad trať a fotili si tú svoju nostalgiu, kvôli ktorej prišli na tento výlet. Zo začiatku sa na nás usmievalo i slniečko, ktoré neskôr vystriedali tmavé mraky. Tie neveštili nič dobré a popoludní na nás spustili príval vody. Dovtedy sme však stihli absolvovať takmer celý program, ktorý bol prichystaný pre najmenších. Po príchode do Slavošoviec nasledovalo vrelé privítanie s krátkymi príhovormi zástupcu miestnej samosprávy a riaditeľa papierne v Slavošovciach. Pre miestnych obyvateľov boli pripravené kyvadlové jazdy medzi Slavošovcami a Štítnikom. Nechýbala ani návšteva v rodnom dome Pavla Dobšinského, súťaže v hode toaletným papierom, skákanie v papierovom vreci, či preťahovanie sa lanom. Zaujímavá bola i exkurzia v papierenskom závode, či tajomná výprava do tunela, ktorým ešte nikdy neprešiel vlak. Pre tých, ktorí po náročnom programe vyhladli, bol navarený výborný guláš. Zmorení celodenným výletom, ale aj premočení od prietrže mračien sme sa v podvečer vrátili do Košíc.
Text i foto: Ing. Igor Molnár
{gallery}obsah/slavos/vlacik{/gallery}
{jcomments on}
Video vyhotovil Ing. Stanislav Levrinc - starosta obce Rochovce
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.