Dňa 28. augusta 2012 usporiadala obec Slavošovce a Oblastný výbor SZPB v Rožňave oblastné oslavy 68. výročia Slovenského národného povstania v Slavošovciach. Účastníci ZO SZPB revúckeho a rožňavského okresu sa stretli v sále Kultúrneho domu, kde okrem členov SZPB privítal starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták prednostu obvodného úradu PhDr. Jána Matu a predseda OblV SZPB Ing. Norbert Lacko privítal laureáta ceny ministra obrany Juraja Ondrejšíka. arbitráži, a spojenie sa realizovalo cez maďarské územie na základe peážnych zmlúv o prejazdoch slovenských vlakov. Odborným výkladom poslúžil PaedDr. Mgr. Milan Sajenko, ktorý neskôr sprevádzal účastníkov osláv aj v rodnom dome Pavla Emanuela Dobšinského.
Po zaujímavom a fundovanom výklade už spomenutého nášho čestného predsedu historicko-dokumentačnej komisie nasledoval chutný guláš, ktorým sa naši členovia posilnili na slávnostnú časť osláv 68. výročia SNP. Každý účastník obdržal Spomienkový list a odznak.
Popoludnie začalo o 13.30 hod. pietnou spomienkou na cintoríne obce a pokračovalo pietnou spomienkou pri pomníku padlým počas výbuchu 23. októbra 1944.
O 14.00 hod. bola zahájená pietna spomienka pri pomníku „PRETRHNUTÝ ŽIVOT“. Po štátnej hymne nasledovali básne, ktoré predniesli Ján Debnár a Jozef Kubaško. Pietnu spomienku otvorila pracovníčka ZMOSu, ktorá privítala poslanca NR SR Ing. Jána Babiča. So slávnostným príhovorom vystúpil predseda OblV SZPB v Rožňave Ing. Norbert Lacko.
Vo svojom prejave nielen zhodnotil a vyzdvihol význam Slovenského národného povstania, ale aj apeloval na všetkých, aby sa usilovali odovzdávať odkaz SNP aj prichádzajúcim generáciám, aby jeho význam nebol nikdy zabudnutý. Po ňom nasledovali ďalšie príhovory účastníkov osláv a boli odovzdané ocenenia a vyznamenania za aktívnu prácu v prospech SZPB. Na záver vystúpili súbory Dubina z Rožňavy, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, spevokol ZPOZ z Vyšnej Slanej a domáci spevokol ZPOZu.
Poďakovanie patrí starostovi obce a tajomníčke OblV SZPB a ZO SZPB v Slavošovciach za zorganizovanie spomienkových osláv 68. výročia SNP.
Bc. Petr Mikulecký
{gallery}obsah/slavos/68/foto{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.