Komentár: Obec Rejdová a folklór patria nerozlučne k sebe. Každoročne sa tu koná významný festival s prehliadkou ľudových tradícií. Kroje sú jeho samozrejmou súčasťou. Ušiť a vyšiť takúto parádu s obdivuhodným espritom dokáže osemdesiatsedemročná pani Zuzana Dovalovská.

Ako ináč, čakali sme, že televízna obrazovka predstaví našu hlavnú postavu reportáže, pani Zuzanu Dovalovskú, aj keď nie je pri práci. A tak sa obrázky, ktoré si všímala kamera, prelínali s rozprávaním našej pani Dovalovskej. Ako správna Rejdovka, hovorila po rejdovsky.
Zuzana Dovalovská: Sedemdesjat rokov šijem uš. Jak mi bulo šternac rokov, no ta zmo začali šit. Bo boli kamaratki, začali nosit bluski všelijakje, chto - čo si vimisleu... No a pre kamaratki som šila ja. Mi zmo buli tri sestri, taže aj pre nas bulo treba velej šit, mat nestačila šitko, ta ja som za stroj sjadla ket ona skončila. Herďe oblečeňe, no tak... ot
spotku vam povjem – to se nosilo s platna ušiťe, spodnik se volau. Na to išla jedna kamža uska, druha široka. No a na verch išla štofka, lebo zmo to volali takje kruščovje sukne a kašmirovje. ... No a s tim zmo se paradili. Mi sestri zmo si jedna druhej prepožičali. Aj kotra skorej dobehla ku kroju, ta to si obľekla.
Komentár: Dnes si môžeme zo svojho šatníka vybrať oblečenie z pestrej ponuky. Kedysi ale takéto možnosti neboli. Odevy sa vyrábali ručne z toho, čo bolo dostupné a s pokorou.
Dovalovská: Vjete, čo? Mi zmo prešívali ot staršich sesťer, na kratkje zmo prešivali, dačo zmo obratili naopak, čo bulo ešče nevišediveťe, ta to se na lico nosilo. A ťeto oplecka zmo nosili s platna. To se ces zimu prjadlo, tkalo, potom sa bjelilo na jar a na lukach poľevalo, no a potom Čo komu bulo treba z autim našim suborom, bo to uš mamo velej rokou
založeni, ja som šila šitko. Ale šila som aj do Kanady, taki na sobaš kroj. Šila som aj do Anglicka, štiri kroje, no ta na pamjatku maju po mne.
To šijem košeľu, to ma but na pedesjatku, ale roskazala si čistu bjelu. Ta se šije s čipkami. Bes mandžet, po novom uš. Na rukavoch se nosili ťeto zapjastki. Dachto chce zeleňe, dachto chce takjeto pestrejšje. To je sukňa štofova, tu mi dali za persten, tak se to volalo. Ket som se šla vidavat, to jak dar ot buducjeho mandžela. K tomu buu autot šurc a auta salouka, to som mala na sobaš oblečeňe. Takú nemau nichto, lebo bula pacerikami višivana.
V obecnej dielni spolu so starostkou Ing. Slávkou Krišťákovou sme spoznali za šijacími strojmi i ďalšie členky kolektívu, za ktoré doplnila: "Folklór tu existuje od nepamäti a teta Dovalovská, keď som ku nej prišla, sa zakaždým spytovala, že kto to bude robiť, keď ona zomrie."

Starostka: My sme sa tejto myšlienky v obci chytili a spolu s poslancami sme sa dohodli, že čo keby sme založili sociálny podnik s takýmto zameraním. Prišlo nám vhod v tom období tvorenie akčného plánu okresu Rožňava. Všetky výšivky sa snažíme robiť starou technikou a ručne. Nerobíme nič strojovo, pretože v Rejdovej sa nikdy strojovo nevyšívalo. Základná výšivka je krížiková výšivka, plnená a prípadne retiazka. Toto sa snažíme aj dodržiavať. Pokiaľ máme viac objednávok na vyšívané košele, zvykneme osloviť aj naše tety dôchodkyne v obci a ony nám s tými výšivkami veľmi radi pomôžu.

Komentár redaktorky: Hotové kúsky chodia predávať aj na jarmok. Okrem krojov na objednávku pre rôzne folklórne skupiny šijú aj rôzne doplnky. Do budúcnosti plánujú svoju činnosť rozšíriť o ďalšie pôvodné remeslo.

Starostka: Tento rok je takým naším snom spustiť tkanie rejdovských kobercov, pretože u nás sa veľa tkalo. V každej rodine, v každom dvore boli krosná a počas dlhých večerov ženy tkali, strihali si handry z oblečenia. Tie staré ženy už vlastne pomreli a túto tradíciu chceme oživiť. Už na tom aj pracujeme, už sme rozložili krosná a tá pani, ktorá vyšíva, vie aj tkať. Budeme sa snažiť cez zimné mesiace rozbehnúť aj tkanie týchto tradičných rejdovských kobercov.
Nuž aj takto to chodí v niektorých obciach na hornom Gemeri. Najmä tam, kde pohnú rozumom a snažia sa napomôcť svojim občanom v ich nenahraditeľnej činnosti k ich rozvoju a potom i k rozvoju obce.
Podľa vysielania RTVS zaznamenal O. Doboš
Foto: zdroj RTVS - Slovensko v obraoch
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/223/rejdova/12472/pohlad-do-krajcirskej-dielni-v-rejdovej-cez-televiznu-obrazovku#sigProGalleriaf71ce2bc82
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.