„Rok na Gemeri je dôkazom, že naše tradície majú budúcnosť. Aj po tridsiatich rokoch prináša festival radosť, hrdosť a spolupatričnosť – hodnoty, ktoré sú pre Košický kraj mimoriadne dôležité. Zachovávanie zvykov a obyčají má zmysel len vtedy, ak sa stávajú súčasťou života mladých. Preto si vážim, že festival vytvára priestor, kde sa deti a mládež môžu dotknúť tradície vlastnými rukami – cez tanec, spev či remeslo. V tom je jeho skutočná sila a prínos pre budúcnosť nášho regiónu,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Týždeň plný rozprávok, remesiel a fantázie
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ako organizátor ponúkne pestrý festivalový program pre deti, dospelých i celé rodiny.
Rozprávkový deň (18. 11.) otvorí podujatie interaktívnou hrou Svetlo na Martina, tematickými tvorivými dielňami pre školy a bábkovým predstavením Najväčšie bohatstvo na motívy rozprávky Pavla Dobšinského v podaní Divadla FÍ z Bratislavy. Nasledovať budú Čarovný deň a Deň fantázie (19. a 20. 11.), ktoré predstavia tvorivé dielne, workshopy a tradičné remeslá Gemera – od výroby šperkov, cez rôzne textilné techniky, paličkovanie, keramiku, drôtovanie, až po výrobu prírodnej kozmetiky.
Rodinný deň (piatok 21. novembra)
Dom tradičnej kultúry Gemera (DTKG) ponúkne otvorené dvere do sveta remesiel a vôňu blížiacich sa Vianoc – s ihličím, vanilkou a škoricou, remeselníkmi pri práci a atmosférou, ktorá spája rodiny. Organizátori pozývajú širokú verejnosť na návštevu remeselníckych dielní s ukážkami remesiel – točenie na hrnčiarskom kruhu, pletenie z prírodných materiálov, tkanie na krosnách a ďalšie textilné techniky, ale chýbať nebude ani ukážka zdobenia perníkov všetko v réžii najlepších majstrov vo svojom odbore.
Zároveň 21. a 22. 11. bude možnosť nahliadnuť do tajov paličkovanej čipky na Medzinárodnom festivale, ktorý bude prebiehať v priestoroch DTKG. Čipkárky z celého Slovenska i zahraničia budú vyrábať a prezentovať na výstave jemnú krásu čipky, ktorá spája generácie a regióny a jej uchovávanie na Gemeri bolo v roku 2025 ocenené zápisom do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
GEMER NÁŠ I VÁŠ – príbehy, ktoré zostali v pamäti
Záver festivalového týždňa bude v sobotu 22. novembra od 16:00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave patriť galaprogramu s názvom GEMER NÁŠ I VÁŠ venovanému generáciám, ktoré uchovávajú príbehy našich zvykov a obyčají.
V réžii Jána Liptáka ožijú scény z každodenného života našich predkov – pranie na potoku a bielenie plátna, starý banícky zvyk zvaný Vo felescimre s vernostným, aj zvyky pri krstinách v Slanej. Program priblíži aj chorovody a zavíjanku, rukovačku, veselú Nocmeranku, zvončekový tanec, verbunk a čardáš a samozrejme nebudú chýbať ani veštice – s typickým humorom a múdrosťou Gemera.
Vstupné: 8 €
Večer v znamení vďaky
Po galaprograme sa festival symbolicky uzavrie stretnutím, pri ktorom sa účinkujúci stanú divákmi. Po dni plnom emócií a spoločného úsilia si vyše dvesto folkloristov, spevákov, hudobníkov a remeselníkov vychutná vystúpenie známeho rozkazovača Vladimíra Homolu s Ľudovou hudbou Juraja Pecníka a spevákmi z Gemera. Tento večer nie je len formálnym poďakovaním, ale najmä gestom uznania a spolupatričnosti – darom festivalu tým, ktorí ho svojou prácou a oddanosťou celé roky tvoria.
Vstup len na pozvánky
Zimný festival zvykov a obyčají Gemera už tri desaťročia spája minulosť s prítomnosťou a odovzdáva tradíciu ďalším generáciám. Pripomína, že v jednoduchosti, pracovitosti a tvorivosti našich predkov je ukrytá trvalá hodnota, ktorú má zmysel uchovávať a zdieľať.
Hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
_____________________________________________________________________________________________________
Sprievodné programy
Festival doplnia odborné a výstavné podujatia v Dome tradičnej kultúry Gemera:
• Medzinárodná výstava paličkovanej čipky, 21. – 22. 11.
• Nitky času – výstava k 25. výročiu Klubu paličkovanej čipky pri GOS, 21. – 30. 11.
• Knižnica textilných materiálov, prednáška Daniely Danielis, 22. 11. o 10:00
v Obchodno-kultúrnom centre:
• Gemerské tradície v obrazoch, výstava fotografií z archívu Roku na Gemeri, 22. 11.
• Škola tanca a spevu, 22. 11. o 20:00
_______________________________________________________________________________________________________
Informácie:
Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
www.gos.sk | FB: Rok na Gemeri
Predaj vstupeniek v pokladni Divadla Actores, Šafárikova 20, Rožňava
online rezervácie na www.actores.sk/predpredaj
online predaj na https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/rok-na-gemeri-2025-11-22/
Mgr. Anežka Kleinová, poverená riadením
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.