„Rok na Gemeri je dôkazom, že naše tradície majú budúcnosť. Aj po tridsiatich rokoch prináša festival radosť, hrdosť a spolupatričnosť – hodnoty, ktoré sú pre Košický kraj mimoriadne dôležité. Zachovávanie zvykov a obyčají má zmysel len vtedy, ak sa stávajú súčasťou života mladých. Preto si vážim, že festival vytvára priestor, kde sa deti a mládež môžu dotknúť tradície vlastnými rukami – cez tanec, spev či remeslo. V tom je jeho skutočná sila a prínos pre budúcnosť nášho regiónu,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Týždeň plný rozprávok, remesiel a fantázie
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ako organizátor ponúkne pestrý festivalový program pre deti, dospelých i celé rodiny.
Rozprávkový deň (18. 11.) otvorí podujatie interaktívnou hrou Svetlo na Martina, tematickými tvorivými dielňami pre školy a bábkovým predstavením Najväčšie bohatstvo na motívy rozprávky Pavla Dobšinského v podaní Divadla FÍ z Bratislavy. Nasledovať budú Čarovný deň a Deň fantázie (19. a 20. 11.), ktoré predstavia tvorivé dielne, workshopy a tradičné remeslá Gemera – od výroby šperkov, cez rôzne textilné techniky, paličkovanie, keramiku, drôtovanie, až po výrobu prírodnej kozmetiky.
Rodinný deň (piatok 21. novembra)
Dom tradičnej kultúry Gemera (DTKG) ponúkne otvorené dvere do sveta remesiel a vôňu blížiacich sa Vianoc – s ihličím, vanilkou a škoricou, remeselníkmi pri práci a atmosférou, ktorá spája rodiny. Organizátori pozývajú širokú verejnosť na návštevu remeselníckych dielní s ukážkami remesiel – točenie na hrnčiarskom kruhu, pletenie z prírodných materiálov, tkanie na krosnách a ďalšie textilné techniky, ale chýbať nebude ani ukážka zdobenia perníkov všetko v réžii najlepších majstrov vo svojom odbore.
Zároveň 21. a 22. 11. bude možnosť nahliadnuť do tajov paličkovanej čipky na Medzinárodnom festivale, ktorý bude prebiehať v priestoroch DTKG. Čipkárky z celého Slovenska i zahraničia budú vyrábať a prezentovať na výstave jemnú krásu čipky, ktorá spája generácie a regióny a jej uchovávanie na Gemeri bolo v roku 2025 ocenené zápisom do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
GEMER NÁŠ I VÁŠ – príbehy, ktoré zostali v pamäti
Záver festivalového týždňa bude v sobotu 22. novembra od 16:00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave patriť galaprogramu s názvom GEMER NÁŠ I VÁŠ venovanému generáciám, ktoré uchovávajú príbehy našich zvykov a obyčají.
V réžii Jána Liptáka ožijú scény z každodenného života našich predkov – pranie na potoku a bielenie plátna, starý banícky zvyk zvaný Vo felescimre s vernostným, aj zvyky pri krstinách v Slanej. Program priblíži aj chorovody a zavíjanku, rukovačku, veselú Nocmeranku, zvončekový tanec, verbunk a čardáš a samozrejme nebudú chýbať ani veštice – s typickým humorom a múdrosťou Gemera.
Vstupné: 8 €
Večer v znamení vďaky
Po galaprograme sa festival symbolicky uzavrie stretnutím, pri ktorom sa účinkujúci stanú divákmi. Po dni plnom emócií a spoločného úsilia si vyše dvesto folkloristov, spevákov, hudobníkov a remeselníkov vychutná vystúpenie známeho rozkazovača Vladimíra Homolu s Ľudovou hudbou Juraja Pecníka a spevákmi z Gemera. Tento večer nie je len formálnym poďakovaním, ale najmä gestom uznania a spolupatričnosti – darom festivalu tým, ktorí ho svojou prácou a oddanosťou celé roky tvoria.
Vstup len na pozvánky
Zimný festival zvykov a obyčají Gemera už tri desaťročia spája minulosť s prítomnosťou a odovzdáva tradíciu ďalším generáciám. Pripomína, že v jednoduchosti, pracovitosti a tvorivosti našich predkov je ukrytá trvalá hodnota, ktorú má zmysel uchovávať a zdieľať.
Hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
_____________________________________________________________________________________________________
Sprievodné programy
Festival doplnia odborné a výstavné podujatia v Dome tradičnej kultúry Gemera:
• Medzinárodná výstava paličkovanej čipky, 21. – 22. 11.
• Nitky času – výstava k 25. výročiu Klubu paličkovanej čipky pri GOS, 21. – 30. 11.
• Knižnica textilných materiálov, prednáška Daniely Danielis, 22. 11. o 10:00
v Obchodno-kultúrnom centre:
• Gemerské tradície v obrazoch, výstava fotografií z archívu Roku na Gemeri, 22. 11.
• Škola tanca a spevu, 22. 11. o 20:00
_______________________________________________________________________________________________________
Informácie:
Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
www.gos.sk | FB: Rok na Gemeri
Predaj vstupeniek v pokladni Divadla Actores, Šafárikova 20, Rožňava
online rezervácie na www.actores.sk/predpredaj
online predaj na https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/rok-na-gemeri-2025-11-22/
Mgr. Anežka Kleinová, poverená riadením

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-