15 mládencov pod vedením cigánskej muziky. Spoločné páry predviedli rejdovský čardáš a v slávnostnom sprievode predstavili rejdovský svadobný sprievod.
Zachovali sa 2 fotografie.
Dňa 7. októbra 1934 bola za prítomnosti Dr. Jozefa Škultétyho a biskupa Čobrdu odhalená v Gemerskej Polome pamätná doska štúrovca Petra Kellnera. Na veľkolepej slávnosti sa ako hosť predstavila aj folklórna skupina z Rejdovej, ktorá všetkým prítomných zatancovala tanec „Na medveďa“ a zaspievala niekoľko národných piesní. Do druhej svetovej vojny sa Rejdovčania často prezentovali v Rožňave, v Dobšinej pri príležitostiach rôznych osláv a dožiniek. Často to boli ozdobené konské povozy, ktoré spolu s tanečníkmi a spevákmi reprezentovali obec Rejdová.
V roku 1941 sa rejdovskí mládenci a dievčatá predstavili s palicovým tancom na vystúpeniach v Tatranskej Lomnici.
Divákmi ich vystúpení boli predovšetkým pacienti okolitých sanatórií a zranení slovenskí vojaci. Vystúpení sa zúčastnili aj nemeckí vojaci, ktorí utrpeli rôzne zranenia na ruskom fronte. Zachovala sa 1 fotografia.
Súbor (alebo skupina) sa prezentovala v roku 1938 pri účasti na Národopisných hrách v Turčianskom sv. Martine. Zachovali sa iba tri fografie, na ktorých sa dá s určitosťou identifikovať Juraj Dovalovský Urban (1913) a jeho žena Zuzana Dovalovská, r. Garan Hutníkova (1920), ďalej M. Hricová, M. Terajová, M. Tomášíková, J. Maťaško, J. Dulín a O. Zelina. Nevieme ani kto ich viedol, ani kde a ako nacvičovali, ale najpravdepodobnejšie to bolo v škole, alebo v miestnom Potravnom spolku. Jedno vieme, že podstatnú časť krojového vybavenia vykonávala p. Mária Bezeková, r. Lacková.
V roku 1947 prichádza do obce notár Gejza Hartman, ktorý pôsobil v Rejdovej v rokoch 1947 až 1951.
Pod jeho vedením vznikla Národopisná skupina na jeseň v roku 1947, ktorá sa v roku 1948 zúčastnila na vystúpení v Strážnici. Z tohto vystúpenia sa zachovala fotografia. V roku 1949 sa v Prahe konala Poľnohospodárska výstava, kde sa pod vedením notára Gejzu Hartmana predstavili aj krojovaní zástupcovia obce Rejdová. Na výstave
vystúpili s typickými rejdovskými piesňami a palicovým tancom. Z tohto účinkovania sa zachovalo pomerne veľa fotografií. Národopisná skupina sa potom v roku 1950 zúčastnila prehliadky folklórnych súborov v Prahe a na oslávach 1. mája v Dobšinej. Výdatnej jej pomáhal vtedajší riaditeľ školy p. Pavel Slivka, poskytol napr. priestory pre nácvik a i. Po jeho odchode dnes (teda v roku 2013) už poznáme len spomienky žijúcich účastníkov - Z. Beláková, Z. Gibová Bobečka, M. Vilimová, r. Hutník Langová, Ž. Vráblicová, r. Tomášíková, Anna Kračúnová pod Herbom.
V roku 1953 už mala folklórna skupina približne 25 členov, a bola premenovaná na Národopisný súbor HORA Rejdová. Počas svojho dlhoročného pôsobenia do dnešných dní sa folklórny súbor Hora predstavil na stovkách vystúpení doma i v zahraničí, ktoré prezentovali ľudovú tradíciu a zvykoslovie obce Rejdová. Prvé verejné vystúpenie folklórneho súboru Hora z Rejdovej sa uskutočnilo v roku 1953 na festivale v Strážnici.
Národopisný Súbor HORA sa pod vedením vedúcej osvetového zariadenia Anny Hellerovej a učiteľa Jána Garana Krišťáka
zúčastnil v dňoch 20 - 22. júna 1956 vystúpení v Strážnici na Morave a neskôr vo Východnej.
Zachovala sa fotografia zakladajúcich členov. Na vystúpeniach národopisného súboru vedúcou bola Anna Hellerová r. Dulínová, obyvateľka Rejdovej, a to od októbra 1954 až do roku 1958. Z tohto obdobia sa zachovala fotodokumentácia zo Strážnice 1956 a Východnej 1955, 1. máje v Dobšinej a Rožňave. V roku 1957 Ján Krišťák z Rejdovej odchádza a činnosť súboru je sporadická.
V rokoch 1957 až 1961 sa stáva predsedom Československého zväzu mládeže v Rejdovej Ján Tomka, učiteľ tunajšej školy a jeho iniciatívou sa HORA prezentuje v Strážnici v rokoch 1957 a 1961 a pravidelne svojou účasťou na oslavách 1. mája v Dobšinej aj Východnej.
Následne v rokoch 1962 až 1967 organizujú folkloristov v Rejdovej p. Mária Krišťáková - Kučerka, jej syn Ing. Ján Krišťák. Pod ich vedením sa HORA prezentuje ako Folklórna skupina už aj zásluhou televízie a rozhlasu s programami, ako Zem spieva (1965) alebo Svadba v Rejdovej (1967), a iné hudobné nahrávky za spolupráce Ondreja Lenga a Ondreja Dema, alebo účasťou vo Východnej a na oslavách v Dobšinej, Rožňave.
V roku 1967 sa vracia do Rejdovej Ján Krišťák, učiteľ, ktorý sa zároveň stáva aj vedúcim Osvetovej besedy (OB) v Rejdovej. Vďaka Okresnému osvetovému stredisku v Rožňave i OB v Rejdovej sa posilňuje tanečná zložka súboru HORA. Je to zásluhou silnej generácie mládeže a jej záujmom o prezentovanie sa a ochote vystupovať. Už v roku 1968 sa mu podarilo pod vedením choreografa Ľudovíta Šmelku a ľudovej hudby Juraja Lenkeja vytvoriť tanečné choreografie z Rejdovej a Východu.
Súbor HORA patril k reprezentantom ľudovej kultúry v okrese Rožňava.
Vďaka podpory zo strany Okresného osvetového strediska v Rožňave, odboru kultúry Okresného národného výboru v Rožňave i Miestného národného výboru v Rejdovej sa podarilo zadovážiť aj krojové vybavenie súboru. Mimo vystúpení v okrese sa súbor prezentoval v Maďarsku, Rusku (vtedy ZSSR), Nemecku (vtedy NDR) a účinkovaním v Československej televízii - Velcí a malí (1968), súťažiach ČsTV Rozlety (1970), Sami sebe (1971), V znamení trojky. V roku 1974 vznikla tradícia okresných folklórnych slávností v Rejdovej. Po skončení šk. roku 1973/74 Ján Krišťák odchádza z Rejdovej. V uvedenom období sa tanečná zložka prezentovala tancami: Palicový tanec, Pastierske hry, Cigánsky tanec - všetky v choreografii Ľ. Šmelku, ďalej Karičky a Pyšný mládenec p. Hvizdáka z Michaloviec.
Ďalším vedúcim OB i súboru od júla 1974 sa stáva Ing. Ondrej Kračún,
ktorému sa podarila výmena generácie staršej za mladšiu (aj vďaka sústredeniam tanečnej zložky v Rožňave - Kúpeľoch, resp. hoteli Dedinky, na Kejde a i.) a udržať tanečnú zložku súboru HORA spočiatku aj za pomoci Ľudovíta Šmelku a hudby Juraja Lenkeja, neskôr Jána Liptáka a Juraja Kariku. Choreograficky sa súboru venoval Mgr. Ján Lipták, rodák z Rejdovej a dlhoročný tanečník.
V nasledujúcich rokoch tanečná zložka spolu s folklórnou skupinou vytvorili zaujímavé tanečné kompozície (Perinkový tanec, Povstalecký tanec, Šatôčkový tanec - Ľ. Šmelko, V Rejdovej na moste, Zbojnícky tanec - J. Lipták a Makovica – Ing. Kračún), ktorými sa prezentovali v Bratislave, Detve, Heľpe, Brezne, Tornali, Poľsku, dedinách v okrese Rožňava, alebo tzv. Prehliadky tichej krásy vo Východnej v rokoch 1974 až 1983.
V roku 1976 pri ZDŠ vznikol detský folklórny súbor Horička. Zabezpečilo sa ďalšie krojové vybavenie súboru (široké klobúky - divadelné dielne ND v Prahe, krpce - VD Čadca, štetinky (Břeclav), sukničky, spodničky, oplecká - Dovalovská, chološne - L. Teplička), vďaka finančnej podpore z vystúpení i Miestneho národného výboru a JRD Rejdová, pretože od r. 1977 sa podpora v rámci Okresného osvetového strediska sústredila na vznik súboru Gemer, resp. neskôr Haviar. Od roku 1977 s tanečnou skupinou i folklórnou skupinou účinkuje hudba z Rejdovej – Bubenčíkovci. V rámci Okresných folklórnych slávnosti v Rejdovej v roku 1978 v programe Ľud mojej dediny účinkovalo 42 dospelých Rejdovčanov (doteraz najviac) a program trval viac ako pol druha hodiny. Od roku 1979 sa OFS konajú v posledný augustový týždeň. V júli 1983 Ing. Kračún odchádza z Rejdovej.
Osvetárom a vedúcim súboru od júla 1983 sa stáva Ľubomír Molčan až do roku 1986.
Pod jeho organizáciou sa udiala ďalšia generačná výmena folkloristov i vznik hudby Bubenčíkovcov z Rejdovej. Tanečná zložka aj folklórna skupina pokračovala vo vystúpeniach, ale len v rámci OFS v Rejdovej a Východnej. Dá sa konštatovať, že tanečná zložka súboru HORA v roku 1985-6 zanikla a ďalej pokračovala len folklórna skupina.
Po odchode Ľ. Molčana osvetovú činnosť vykonáva p. Helena Lukáčová. Od roku 1990 organizuje folklórnu skupinu pod názvom HôRA p. Mária Brdárska, r. Jánošíková. Od roku 1992 až do roku 1998 organizačným vedúcim Hôry bol Michal Molčan, choreografickú prácu vykonávala Mária Brdárska, r. Jánošíková, pričom v r. 1990 až 1994 jej pomáhala Ing. Mária Brdárska, r. Valentíkova. Skupina v roku 1993 naspievala v Slovenskom rozhlase niekoľko typických rejdovských piesni, ktoré vyšli ako verejná nahrávka na kazete.
V rokoch 1999 - 2000 chlapov Fs Hôra organizuje Branislav Brdársky, potom v nasledujúcich rokoch Ondrej Teraj ml. a Mária Brdárska a od roku 2003 Mária Brdárska, r. Jánošíková.
V roku 2003 nahrala spolu s ľudovou hudbou Štefana Molotu a členmi folklórnej skupiny Hôra samostatnú CD platňu, ktorá je dôkazom nespočetného množstva krásnych a pre Rejdovú typických ľudových piesni.
V okresnej súťaži folklórnych skupín Nositelia tradícii dňa 16.10.2005
získala folklórna skupina Hôra z Rejdovej diplom za najlepší výkon.
Folklórna skupina Hôra postúpila na krajskú súťaž, ktorá sa konala v Trebišove dňa 12.11.2005, kde skupina získala ďalší diplom s postupom na celoštátnu súťaž. Na celoštátnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín Nositelia tradícii v Liptovskom Mikuláši dňa 14.5.2006 folklórna skupina Hôra získala cenu za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní za pásmo „Ráno pred svadbou“.
Okrem aktívnych vystúpení pre verejnosť sa členovia folklórnej skupiny venujú aj prezentovaniu a uchovávaniu tradičných ľudových remesiel prostredníctvom rôznych akcií. V mesiaci august organizuje obec Rejdová v spolupráci s folklórnou skupinou Hôra akciu „Malí remeselníci“, na ktorej sú predvádzané ukážky tradičných ľudových remesiel, ktoré sa v obci zachovali dodnes. Akcia je spojená s výstavou ľudových výrobkov, pracovného náradia, starých dobových fotografii a iných činností, ktoré majú za cieľ prezentovať obec a jej kultúrne ľudové bohatstvo.
Fs HôRA sa orientuje na spev a folklórne zvyky a obyčaje z Rejdovej ako Rukovačka, Svatba, Kerstiny, Nocmeranka, Budú prevolávat, Na vacku, Priadky, Stavaňe májov, Pri hôre, Na moste, Na Ondreja, Na košare, Pjerečko, pjerečko, Vozenie perín, Združstevňovanie, Dožinky, Ráno pred svatbou, Idú svatky, Rejdovskje plačky a i. Takmer pravidelne sa folklórna skupina HôRA zúčastňuje festivalov vo Východnej, Kokave, Detve, Klenovci, Brdárke, Strážnici (1992), ale aj v Rumunsku, Maďarsku (Szentkirály), Roku na Gemeri, a v rámci Gemerských folklórných slávnosti v Rejdovej (od r. 1990) a od roku 2003 v rámci Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Podarili sa aj televízne strihy programov ako: Tá rejdovská tureň (1993), Cesty za folklórom (Prešov 1997), Rejdová (1997), Rejdovské motívy (1983).
Medzi najväčšie úspechy posledných rokov patrí ocenenie Folklórnej skupiny za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní
na celoslovenskej súťaži v Liptovskom Mikuláši v roku 2006. Vedúcej folklórnej skupiny Hôra Márii Brdárskej - Janoške bola pri príležitosti 50. výročia folklórnej skupiny Hôra generálnym riaditeľom Národného osvetového centra v Bratislave udelená Medaila Daniela Gabriela Licharda za udržiavanie ľudových tradícií a uchovávanie duchovného bohatstva v regióne Gemer.
Poslednou aktivitou Ing. Márie Brdárskej je nahrávka rejdovských piesní z roku 2011 na CD nosiči pod názvom „Či to šitko pravda“, ktorú do hudobnej podoby pod vedením ľudovej hudby Muzička spracoval Peter Obuch.
Všetky tieto, ale aj iné aktivity folklórneho súboru Hora v minulosti a neskôr dedinskej folklórnej skupiny Hôra sú prejavom bohatej zásoby ľudových zvykov, piesní a tancov, ktoré zanechali minulé generácie obce pre všetkých pokračovateľov a reprezentantov ľudových tradícii a lásky k folklóru.
V Rejdovej sa nenájde dom alebo rodina, z ktorej by člen alebo všetci jej členovia neúčinkovali na niektorom z vystúpení folklórneho súboru Hôra za posledných 60 rokov od jeho vzniku. Počet osôb, ktorí sa svojím väčším či menším dielom pričinili o reprezentáciu obce prostredníctvom folklóru predstavuje zoznam niekoľko stoviek ľudí od roku 1934 po súčasnosť
Od roku 2012 sa organizovania folklórnej skupiny HôRA ujíma Mgr. Slávka Krišťaková a veríme že sa jej bude dariť.
Rejdová 2013
Ing. Ondrej Kračún
































Z histórie folklórnej činnosti v Rejdovej.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-