15 mládencov pod vedením cigánskej muziky. Spoločné páry predviedli rejdovský čardáš a v slávnostnom sprievode predstavili rejdovský svadobný sprievod.
Zachovali sa 2 fotografie.
Dňa 7. októbra 1934 bola za prítomnosti Dr. Jozefa Škultétyho a biskupa Čobrdu odhalená v Gemerskej Polome pamätná doska štúrovca Petra Kellnera. Na veľkolepej slávnosti sa ako hosť predstavila aj folklórna skupina z Rejdovej, ktorá všetkým prítomných zatancovala tanec „Na medveďa“ a zaspievala niekoľko národných piesní. Do druhej svetovej vojny sa Rejdovčania často prezentovali v Rožňave, v Dobšinej pri príležitostiach rôznych osláv a dožiniek. Často to boli ozdobené konské povozy, ktoré spolu s tanečníkmi a spevákmi reprezentovali obec Rejdová.
V roku 1941 sa rejdovskí mládenci a dievčatá predstavili s palicovým tancom na vystúpeniach v Tatranskej Lomnici.
Divákmi ich vystúpení boli predovšetkým pacienti okolitých sanatórií a zranení slovenskí vojaci. Vystúpení sa zúčastnili aj nemeckí vojaci, ktorí utrpeli rôzne zranenia na ruskom fronte. Zachovala sa 1 fotografia.
Súbor (alebo skupina) sa prezentovala v roku 1938 pri účasti na Národopisných hrách v Turčianskom sv. Martine. Zachovali sa iba tri fografie, na ktorých sa dá s určitosťou identifikovať Juraj Dovalovský Urban (1913) a jeho žena Zuzana Dovalovská, r. Garan Hutníkova (1920), ďalej M. Hricová, M. Terajová, M. Tomášíková, J. Maťaško, J. Dulín a O. Zelina. Nevieme ani kto ich viedol, ani kde a ako nacvičovali, ale najpravdepodobnejšie to bolo v škole, alebo v miestnom Potravnom spolku. Jedno vieme, že podstatnú časť krojového vybavenia vykonávala p. Mária Bezeková, r. Lacková.
V roku 1947 prichádza do obce notár Gejza Hartman, ktorý pôsobil v Rejdovej v rokoch 1947 až 1951.
Pod jeho vedením vznikla Národopisná skupina na jeseň v roku 1947, ktorá sa v roku 1948 zúčastnila na vystúpení v Strážnici. Z tohto vystúpenia sa zachovala fotografia. V roku 1949 sa v Prahe konala Poľnohospodárska výstava, kde sa pod vedením notára Gejzu Hartmana predstavili aj krojovaní zástupcovia obce Rejdová. Na výstave
vystúpili s typickými rejdovskými piesňami a palicovým tancom. Z tohto účinkovania sa zachovalo pomerne veľa fotografií. Národopisná skupina sa potom v roku 1950 zúčastnila prehliadky folklórnych súborov v Prahe a na oslávach 1. mája v Dobšinej. Výdatnej jej pomáhal vtedajší riaditeľ školy p. Pavel Slivka, poskytol napr. priestory pre nácvik a i. Po jeho odchode dnes (teda v roku 2013) už poznáme len spomienky žijúcich účastníkov - Z. Beláková, Z. Gibová Bobečka, M. Vilimová, r. Hutník Langová, Ž. Vráblicová, r. Tomášíková, Anna Kračúnová pod Herbom.
V roku 1953 už mala folklórna skupina približne 25 členov, a bola premenovaná na Národopisný súbor HORA Rejdová. Počas svojho dlhoročného pôsobenia do dnešných dní sa folklórny súbor Hora predstavil na stovkách vystúpení doma i v zahraničí, ktoré prezentovali ľudovú tradíciu a zvykoslovie obce Rejdová. Prvé verejné vystúpenie folklórneho súboru Hora z Rejdovej sa uskutočnilo v roku 1953 na festivale v Strážnici.
Národopisný Súbor HORA sa pod vedením vedúcej osvetového zariadenia Anny Hellerovej a učiteľa Jána Garana Krišťáka
zúčastnil v dňoch 20 - 22. júna 1956 vystúpení v Strážnici na Morave a neskôr vo Východnej.
Zachovala sa fotografia zakladajúcich členov. Na vystúpeniach národopisného súboru vedúcou bola Anna Hellerová r. Dulínová, obyvateľka Rejdovej, a to od októbra 1954 až do roku 1958. Z tohto obdobia sa zachovala fotodokumentácia zo Strážnice 1956 a Východnej 1955, 1. máje v Dobšinej a Rožňave. V roku 1957 Ján Krišťák z Rejdovej odchádza a činnosť súboru je sporadická.
V rokoch 1957 až 1961 sa stáva predsedom Československého zväzu mládeže v Rejdovej Ján Tomka, učiteľ tunajšej školy a jeho iniciatívou sa HORA prezentuje v Strážnici v rokoch 1957 a 1961 a pravidelne svojou účasťou na oslavách 1. mája v Dobšinej aj Východnej.
Následne v rokoch 1962 až 1967 organizujú folkloristov v Rejdovej p. Mária Krišťáková - Kučerka, jej syn Ing. Ján Krišťák. Pod ich vedením sa HORA prezentuje ako Folklórna skupina už aj zásluhou televízie a rozhlasu s programami, ako Zem spieva (1965) alebo Svadba v Rejdovej (1967), a iné hudobné nahrávky za spolupráce Ondreja Lenga a Ondreja Dema, alebo účasťou vo Východnej a na oslavách v Dobšinej, Rožňave.
V roku 1967 sa vracia do Rejdovej Ján Krišťák, učiteľ, ktorý sa zároveň stáva aj vedúcim Osvetovej besedy (OB) v Rejdovej. Vďaka Okresnému osvetovému stredisku v Rožňave i OB v Rejdovej sa posilňuje tanečná zložka súboru HORA. Je to zásluhou silnej generácie mládeže a jej záujmom o prezentovanie sa a ochote vystupovať. Už v roku 1968 sa mu podarilo pod vedením choreografa Ľudovíta Šmelku a ľudovej hudby Juraja Lenkeja vytvoriť tanečné choreografie z Rejdovej a Východu.
Súbor HORA patril k reprezentantom ľudovej kultúry v okrese Rožňava.
Vďaka podpory zo strany Okresného osvetového strediska v Rožňave, odboru kultúry Okresného národného výboru v Rožňave i Miestného národného výboru v Rejdovej sa podarilo zadovážiť aj krojové vybavenie súboru. Mimo vystúpení v okrese sa súbor prezentoval v Maďarsku, Rusku (vtedy ZSSR), Nemecku (vtedy NDR) a účinkovaním v Československej televízii - Velcí a malí (1968), súťažiach ČsTV Rozlety (1970), Sami sebe (1971), V znamení trojky. V roku 1974 vznikla tradícia okresných folklórnych slávností v Rejdovej. Po skončení šk. roku 1973/74 Ján Krišťák odchádza z Rejdovej. V uvedenom období sa tanečná zložka prezentovala tancami: Palicový tanec, Pastierske hry, Cigánsky tanec - všetky v choreografii Ľ. Šmelku, ďalej Karičky a Pyšný mládenec p. Hvizdáka z Michaloviec.
Ďalším vedúcim OB i súboru od júla 1974 sa stáva Ing. Ondrej Kračún,
ktorému sa podarila výmena generácie staršej za mladšiu (aj vďaka sústredeniam tanečnej zložky v Rožňave - Kúpeľoch, resp. hoteli Dedinky, na Kejde a i.) a udržať tanečnú zložku súboru HORA spočiatku aj za pomoci Ľudovíta Šmelku a hudby Juraja Lenkeja, neskôr Jána Liptáka a Juraja Kariku. Choreograficky sa súboru venoval Mgr. Ján Lipták, rodák z Rejdovej a dlhoročný tanečník.
V nasledujúcich rokoch tanečná zložka spolu s folklórnou skupinou vytvorili zaujímavé tanečné kompozície (Perinkový tanec, Povstalecký tanec, Šatôčkový tanec - Ľ. Šmelko, V Rejdovej na moste, Zbojnícky tanec - J. Lipták a Makovica – Ing. Kračún), ktorými sa prezentovali v Bratislave, Detve, Heľpe, Brezne, Tornali, Poľsku, dedinách v okrese Rožňava, alebo tzv. Prehliadky tichej krásy vo Východnej v rokoch 1974 až 1983.
V roku 1976 pri ZDŠ vznikol detský folklórny súbor Horička. Zabezpečilo sa ďalšie krojové vybavenie súboru (široké klobúky - divadelné dielne ND v Prahe, krpce - VD Čadca, štetinky (Břeclav), sukničky, spodničky, oplecká - Dovalovská, chološne - L. Teplička), vďaka finančnej podpore z vystúpení i Miestneho národného výboru a JRD Rejdová, pretože od r. 1977 sa podpora v rámci Okresného osvetového strediska sústredila na vznik súboru Gemer, resp. neskôr Haviar. Od roku 1977 s tanečnou skupinou i folklórnou skupinou účinkuje hudba z Rejdovej – Bubenčíkovci. V rámci Okresných folklórnych slávnosti v Rejdovej v roku 1978 v programe Ľud mojej dediny účinkovalo 42 dospelých Rejdovčanov (doteraz najviac) a program trval viac ako pol druha hodiny. Od roku 1979 sa OFS konajú v posledný augustový týždeň. V júli 1983 Ing. Kračún odchádza z Rejdovej.
Osvetárom a vedúcim súboru od júla 1983 sa stáva Ľubomír Molčan až do roku 1986.
Pod jeho organizáciou sa udiala ďalšia generačná výmena folkloristov i vznik hudby Bubenčíkovcov z Rejdovej. Tanečná zložka aj folklórna skupina pokračovala vo vystúpeniach, ale len v rámci OFS v Rejdovej a Východnej. Dá sa konštatovať, že tanečná zložka súboru HORA v roku 1985-6 zanikla a ďalej pokračovala len folklórna skupina.
Po odchode Ľ. Molčana osvetovú činnosť vykonáva p. Helena Lukáčová. Od roku 1990 organizuje folklórnu skupinu pod názvom HôRA p. Mária Brdárska, r. Jánošíková. Od roku 1992 až do roku 1998 organizačným vedúcim Hôry bol Michal Molčan, choreografickú prácu vykonávala Mária Brdárska, r. Jánošíková, pričom v r. 1990 až 1994 jej pomáhala Ing. Mária Brdárska, r. Valentíkova. Skupina v roku 1993 naspievala v Slovenskom rozhlase niekoľko typických rejdovských piesni, ktoré vyšli ako verejná nahrávka na kazete.
V rokoch 1999 - 2000 chlapov Fs Hôra organizuje Branislav Brdársky, potom v nasledujúcich rokoch Ondrej Teraj ml. a Mária Brdárska a od roku 2003 Mária Brdárska, r. Jánošíková.
V roku 2003 nahrala spolu s ľudovou hudbou Štefana Molotu a členmi folklórnej skupiny Hôra samostatnú CD platňu, ktorá je dôkazom nespočetného množstva krásnych a pre Rejdovú typických ľudových piesni.
V okresnej súťaži folklórnych skupín Nositelia tradícii dňa 16.10.2005
získala folklórna skupina Hôra z Rejdovej diplom za najlepší výkon.
Folklórna skupina Hôra postúpila na krajskú súťaž, ktorá sa konala v Trebišove dňa 12.11.2005, kde skupina získala ďalší diplom s postupom na celoštátnu súťaž. Na celoštátnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín Nositelia tradícii v Liptovskom Mikuláši dňa 14.5.2006 folklórna skupina Hôra získala cenu za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní za pásmo „Ráno pred svadbou“.
Okrem aktívnych vystúpení pre verejnosť sa členovia folklórnej skupiny venujú aj prezentovaniu a uchovávaniu tradičných ľudových remesiel prostredníctvom rôznych akcií. V mesiaci august organizuje obec Rejdová v spolupráci s folklórnou skupinou Hôra akciu „Malí remeselníci“, na ktorej sú predvádzané ukážky tradičných ľudových remesiel, ktoré sa v obci zachovali dodnes. Akcia je spojená s výstavou ľudových výrobkov, pracovného náradia, starých dobových fotografii a iných činností, ktoré majú za cieľ prezentovať obec a jej kultúrne ľudové bohatstvo.
Fs HôRA sa orientuje na spev a folklórne zvyky a obyčaje z Rejdovej ako Rukovačka, Svatba, Kerstiny, Nocmeranka, Budú prevolávat, Na vacku, Priadky, Stavaňe májov, Pri hôre, Na moste, Na Ondreja, Na košare, Pjerečko, pjerečko, Vozenie perín, Združstevňovanie, Dožinky, Ráno pred svatbou, Idú svatky, Rejdovskje plačky a i. Takmer pravidelne sa folklórna skupina HôRA zúčastňuje festivalov vo Východnej, Kokave, Detve, Klenovci, Brdárke, Strážnici (1992), ale aj v Rumunsku, Maďarsku (Szentkirály), Roku na Gemeri, a v rámci Gemerských folklórných slávnosti v Rejdovej (od r. 1990) a od roku 2003 v rámci Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Podarili sa aj televízne strihy programov ako: Tá rejdovská tureň (1993), Cesty za folklórom (Prešov 1997), Rejdová (1997), Rejdovské motívy (1983).
Medzi najväčšie úspechy posledných rokov patrí ocenenie Folklórnej skupiny za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní
na celoslovenskej súťaži v Liptovskom Mikuláši v roku 2006. Vedúcej folklórnej skupiny Hôra Márii Brdárskej - Janoške bola pri príležitosti 50. výročia folklórnej skupiny Hôra generálnym riaditeľom Národného osvetového centra v Bratislave udelená Medaila Daniela Gabriela Licharda za udržiavanie ľudových tradícií a uchovávanie duchovného bohatstva v regióne Gemer.
Poslednou aktivitou Ing. Márie Brdárskej je nahrávka rejdovských piesní z roku 2011 na CD nosiči pod názvom „Či to šitko pravda“, ktorú do hudobnej podoby pod vedením ľudovej hudby Muzička spracoval Peter Obuch.
Všetky tieto, ale aj iné aktivity folklórneho súboru Hora v minulosti a neskôr dedinskej folklórnej skupiny Hôra sú prejavom bohatej zásoby ľudových zvykov, piesní a tancov, ktoré zanechali minulé generácie obce pre všetkých pokračovateľov a reprezentantov ľudových tradícii a lásky k folklóru.
V Rejdovej sa nenájde dom alebo rodina, z ktorej by člen alebo všetci jej členovia neúčinkovali na niektorom z vystúpení folklórneho súboru Hôra za posledných 60 rokov od jeho vzniku. Počet osôb, ktorí sa svojím väčším či menším dielom pričinili o reprezentáciu obce prostredníctvom folklóru predstavuje zoznam niekoľko stoviek ľudí od roku 1934 po súčasnosť
Od roku 2012 sa organizovania folklórnej skupiny HôRA ujíma Mgr. Slávka Krišťaková a veríme že sa jej bude dariť.
Rejdová 2013
Ing. Ondrej Kračún

































Z histórie folklórnej činnosti v Rejdovej.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-