Bolo úžasné sledovať, ako rýchlo sa dokážu decká spriateliť. Naša škola dostala vďaka množstvu výtvarných prác novú fasádu. Kreslili, maľovali, pomáhali si zdvihnutým obočím, rukou vo vrecku, jazykom..., ale výsledok bol úžasný.
Jedným z cieľov Environmentálnej výchovy je aj opätovné využitie materiálu. A inak tomu nebolo ani pri stánku pani učiteľky Vierky. Žiaci tvorili náramky, náhrdelníky, ale aj zaujímavé a veľmi netradičné prívesky.
Oslavu oficiálne otvoril starosta Ing. Marek Nosko, prítomných privítal a každému poprial hlavne príjemne strávený deň. Vzápätí sa začala prehliadka školy a jednotlivých tried. Otvorené vyučovacie hodiny umožnili nahliadnuť do nášho spôsobu komunikácie so žiakmi, vyučovacích metód a foriem. Trému nemal nikto aj napriek tomu, že nás návštevou poctili aj všetci poslanci obecného zastupiteľstva. Najvzácnejšími hosťami boli členovia Rómskeho literárneho klubu. Beseda s nimi bola zlatým klincom programu. Žiaci si od rána pripravovali otázky, a tie ďalšie stihli vymyslieť v priebehu besedy. Bola to naša najzaujímavejšia a najživšia beseda. Žiaci sa stretli so skutočnými spisovateľmi, a nie obyčajnými – rómskymi.
Prišli nám porozprávať o sebe, o svojej tvorbe, o tom, ako a prečo sa stali tým, čím sú. Prišli nám porozprávať o tom, že spisovateľom sa môže stať aj Janko, Roman, Denis či Stanka. No prišli nám porozprávať aj možnosti, ako to môže každý z nich dosiahnuť. O tom, aké je naozaj dôležité vzdelanie. Deti sa pýtali, hostia odpovedali, a my sme s úžasom sledovali, aké to bolo spontánne, prirodzené a úprimné.
Náš Deň Rómov bol o pozitívnych príkladoch. Bol o radosti, úprimnosti, tolerancii, o nových priateľstvách. O hrdosti na to, kým sú a čo chcú dosiahnuť. Ďakujem všetkým, ktorí pomohli, prišli a užili si to tak ako my.
Monika Podolinská
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa