Majiteľom zbierkového fondu a sprievodca je Dušan Vandrášik, ul. Okružná 269, Nižná Slaná, č.t. 0904 153 642, e-mail:
Expozícia je sprístupnená na telefonické objednávky v priebehu celého roka.
Vzhľadom na bohatú banícku históriu obce majiteľ zbierkového fondu zachoval rôzne artefakty a geologické doklady, ktoré si Vám dovolí aj predstaviť.
Z dejín obce Nižná Slaná:
- Prvá písomná zmienka o obci je z 22.11.1363, keď jej majiteľom bol rod Bebekovcov.
- V roku 1417 obec bola oslobodená od desiatkových povinností.
- V roku 1427 podlieha správe cisárskych kapitánov v Krásnej Hôrke a desiatky sa odvádzajú panstvu v Štítniku.
- O hrade, ktorý stál nad obcou na kopci Muránčok, je zmienka, že ho dal kráľ Matej zbúrať v roku 1459, pretože bol obsadený husitmi.
- V roku 1559 pririeka kráľ Ferdinand I. časť obce rodine Baláža Horvátha a od toho obdobia je Nižná Slaná povinná platiť dane zemepánovi, Turkom a cirkvi.
- V roku 1570 v Nižnej Slanej existujú dve slovenské vysoké pece.
- Od roku 1580 patrí obec rodine Andrášiovcov.
- Z roku 1635 je zachovaná pečať Nižnej Slanej s baníckymi insígniami - želiezkom a kladivkom, s nápisom „banské mestečko Nižná Slaná“.
- V roku 1701 požiadal erár o prenájom baní v Nižnej Slanej od grófa Andrášiho.
- Z roku 1795 sú zachované banské mapy zo svätotrojičných baní na ortuť.
- V roku 1867 postavil rod Andrášiovcov hutu Etelku.
- V roku 1900 Andrášiovci predali celý banský majetok Rimamuránsko – Šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti.
- Od začiatku osídlenia sa obyvatelia obce zaoberali baníctvom, o čom svedčí mnoho starých štôlní, šácht, píng, miestnych názvov, ako aj samotný erb obce.
- V lokalite sa na ložisku Svätá Trojica dobývali rudy medené, strieborné, ortuťové - tetraedrit, rumelka, chalkopyrit, rýdza ortuť, amalgán striebra. Rudy železné, ako siderit, limonit, hematit, magnetit, na ložiskách Gampel, Ignác, Manó, Gabriela, Kobeliarovo.
Expozícia pozostáva z časti baníckej a časti geologickej.
Časť banícka - približuje históriu baníctva v obci od 16. storočia.
Osvetľovacie telesá: kahance, karbidové lampy: 18. - 20. stor.
Kahance: z rudných revírov Rožňava, Rudňany, Smolník, Gelnica, Banská Štiavnica, Nižná Slaná, Dobšiná, Novoveská Huta, Železník, Turčok.
Od výrobcov: P. Piringer - Gratz, K. Rath - Rozsnyo, L - M Rozsnyo, K. Kachelmann -Vyhne, Kunova Teplica, W. Seipel Bochum.
Karbidové lampy: železné, mosadzné, medené, z banskych revírov celého Slovenska.
Od rôznych výrobcov, ako Friemann – Wolf - Zwikau-Sasko, Spoločnosť pre výrobu Wolfových lámp – Bohatice – Moravská Ostrava, Spoločnosť pre výrobu Wolfových lámp – Wolfosvit - Moravská Ostrava, Spoločnosť pre výrobu Wolfových lámp - Vehedice, Gergely Budapešť, F. Hermann-Hesse - Norimberk, Wolfsegg Traundthaler – Rakúsko, Schanklin-Springfield M.F.G.-CO USA, Meva, Elektrosvit Nové Zámky
Atypické karbidové lampy rôznych tvarov
Dobývacie náradie od 16. storočia: čakany, oškrty, želiezka, kladivá-fajsliky, vrtné tyče na strojové a ručné vŕtanie, staré vrtné kladivá, odpaľovacie strojčeky DEOS, banícke a tesárske sekery
Slávnostné uniformy: 20. storočie: J. N. Lomke – syn - Příbram, J. Weiser - Moravská Ostrava, ošliador (banícka zásterka)
Čiapky od výrobcov: Mandel Jenő - Kassa, Tonak - Nový Jičín
Fokoše (vychádzkové palice): Rožňava, Rudňany, Banská Štiavnica, Kremnica, Prešov, Příbram
Hutmanské kladivká: pochôdzkové
Prilby: remenné, kožené
Staré banské mapy: z Andrášiovských baní z 18. storočia, staré banské mapy nižnoslanského revíru, Dobšinej, Vlachova, Gočova, Polomy, Rožňavy, Henckoviec, od banských meračov (Ludovit Korindes, Jakab Moszner, Andreas Probstner, Albert Kurtz), staré mapy zlatých, strieborných, medených a ortuťových baní
Hlinené tégliky na sciedzanie ortuti z rumelky zo 17. storočia
Staré fľašky na plnenie ortuti – od šampanského z Andrášiovských stolov, vyrábané v Sárospataku v 19. storočí
Staré banské knihy, banské reklamné časopisy
Meracie prístroje - kompasy: MOM Budapešť, LK-D Pal Praha – Trója, Freiberg
Časti drevenej banskej dráhy zo svätotrojičných baní, hraničné kamene banských polí
Rôzne banské vyznamenania
Časť geologická - tvoria ju horniny a minerály.
Horniny: Horninový prehľad ložiskového územia Nižná Slaná - porfyroidy, fylity, vápence.
Minerály: Zbierka obsahuje okolo 800 minerálov zo Slovenska. Väčšinou sú to vzorky z Nižnej Slanej, ale z aj iných lokalít, ako Rožňava, Dobšiná, Železník, Jelšava, Hnúšťa, Dolný Hrádok, Malý Vrch, Bohúňovo, Rudňany, Dubník, Banská Štiavnica, Zlatá Idka, Nandráž, Rákoš, Gemerská Poloma a tiež z ďalších oblastí celého Slovenska, ale aj sveta.
Nižná Slaná: z ložísk Manó, Gabriela, Kobeliarovo. Rôzne tvary sideritu, kremeňa, kalcitu, pyritu, sulfosoli (jamesonit, boulangerit, bournonit, milerit, sfalerit), rumelka, rýdza ortuť, malachyt, baryt, witerit, ankerit, dolomit, gersdorfit, annabergit, limonit, magnetit, hematit, arzenopyrit, sadrovec, antimonit, tetraedrit
Rožňava: zo žíl Bernardy, Mária: siderit, siderit-albit, wolnýn, sfalerit, milerit, turmalín, rutil, kremeň, tetraedrit, magnetit, limonit, antimonit, cobelit - cosalit, malachit, azurit, kuprit
Rudňany: rumelka, siderit-kremeň, ankerit, kalcit, hematit
Železník: evansit, siderit, limonit, variscit, vashegyit
Rákoš: modrá skalica, zelená skalica, rumelka
Nandráž: rýdza meď, pyroluzit, baryt
Dobšiná: azbest, gersdorfit, annabergit, kalcit, aragonit, fuchsit, malachyt,azurit, erytrin
Jelšava: magnezit, dolomit, kalcit, palygorskit
Hnúšťa: pyrit
Dubník: opál
Banská Štiavnica: ametyst, chalkopyrit, baryt, kremeň, galenit, manganokalcit, galenit, sfalerit
Dolný Hrádok: limonit.
22.4.2010
FOTOGALÉRIA
{gallery}obsah/nslana/muzeum{/gallery}
{jcomments on}

































Aj keď je náš Gemer takmer na každom kroku popretkávaný starými banskými chodbami, po odstavení banskej ťažby železných a iných rúd málokde natrafíte na takú zaujímavú súkromnú zbierku, ktorá sa snaží uchovať bohatú históriu baníctva zo svojho okolia, akú má pán Dušan Vandrášik z Nižnej Slanej. Nazrime na chvíľku do jeho vzácnych priestorov.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-