utorok, 16 jún 2026 10:10
„Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta“ prináša nový zážitok v srdci Gemera Doporučený
Napísal(a) J. Ulický
Jelšava – Hrádok 15. jún 2026 – Gemer rozširuje svoju ponuku aktívneho cestovného ruchu o nový atraktívny produkt. Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta prináša návštevníkom možnosť vystúpiť na vrch Hrádok novým, dobrodružným a zároveň bezpečným spôsobom. Ferrata vedie skalným masívom nad hotelom Hrádok a ponúka jedinečné výhľady na okolité pohoria. Projekt vznikol v spolupráci partnerov Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava, Hotel Hrádok, Rozvojová agentúra BBSK, n. o. a Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER. Jeho cieľom bolo vytvoriť nový turistický produkt, ktorý zatraktívni lokalitu Hrádku, rozšíri možnosti aktívneho trávenia voľného času a zároveň podporí návštevnosť regiónu.
Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta bola realizovaná na základe odbornej analýzy a návrhu jednotlivých úsekov v spolupráci s odborníkmi na horské zabezpečovacie systémy. Súčasťou projektu bolo osadenie bezpečnostných prvkov v skalnom teréne a vytvorenie trasy, ktorá umožňuje bezpečný pohyb návštevníkov po skalnom masíve.
Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n. o. prostredníctvom členského príspevku v oblastnej organizácii cestovného ruchu GEMER. Celkové náklady projektu dosiahli 18 600 eur, pričom finančná podpora zo Schémy pomoci Rozvojovej agentúry BBSK predstavovala 8 800 eur. Partner projektu, spoločnosť Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava, zabezpečil spolufinancovanie vo výške 9 800 eur.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/13276/via-ferrata-hradok-mikova-zelezna-cesta-prinasa-novy-zazitokv-srdci-gemera#sigProGalleria85072d8f92
„Gemer považujeme za svoj domov a jeho rozvoj je pre nás prirodzenou súčasťou spoločenskej zodpovednosti. Teší nás, že sa podarilo vytvoriť nový turistický produkt, ktorý prinesie do regiónu ďalších návštevníkov a zároveň ukáže, že aj priemyselné podniky môžu aktívne prispievať k rozvoju cestovného ruchu. Veríme, že ferrata sa stane obľúbeným miestom pre domácich aj turistov z celého Slovenska. Ferrata na Hrádku nie je len nosnou turistickou atrakciou. Je symbolom spolupráce samosprávy, podnikateľského sektora a organizácií cestovného ruchu, ktoré spoločne ukazujú, že aj na Gemeri dokážeme vytvárať moderné a atraktívne projekty s dlhodobým prínosom pre celý región,“ povedal Roman Gažúr, generálny riaditeľ SMZ Jelšava.
Projekt nadväzuje na dlhodobú snahu o rozvoj cestovného ruchu v menej objavených častiach Banskobystrického kraja. Vznik novej ferraty vytvára ďalší dôvod na návštevu regiónu a zároveň prepája prírodné hodnoty Gemera s modernými formami zážitkového turizmu.
„Som veľmi rád, že sa v okolí Jelšavy a na Gemeri darí realizovať projekty, ktoré prinášajú nové dôvody na návštevu nášho regiónu. Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta je presne tým typom atrakcie, ktorá obohacuje ponuku aktívneho cestovného ruchu a motivuje návštevníkov zostať u nás dlhšie. Keď sme pred rokmi stáli pri vzniku oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER, jednou z našich hlavných vízií bolo postupne vytvárať sieť zážitkov a atraktivít, ktoré predĺžia pobyt turistov v regióne. Teší ma, že práve vďaka spolupráci samosprávy, podnikateľského sektora a partnerov cestovného ruchu sa táto vízia krok za krokom napĺňa,“ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár.
Nová ferrata zároveň rozširuje ponuku aktívneho cestovného ruchu v okolí Jelšavy a Hrádku. V kombinácii s ubytovacími službami, turistickými trasami a ďalšími atrakciami regiónu vytvára predpoklady pre dlhšie pobyty návštevníkov v území. „Via ferrata Hrádok rozšíri, už teraz bohatú, ponuku zážitkov na Gemeri, a podporí rast cestovného ruchu v okolí Jelšavy. Veríme, že pritiahne aktívnych návštevníkov a predovšetkým rodiny s deťmi, keďže je naozaj bezpečná a vhodná aj pre menších turistov, ktorí len začínajú objavovať hory. Skvelé je, že v blízkosti môžu spoznať Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, Coburgovský kaštieľ a ubytovať sa v blízkom hoteli Hrádok,“ uviedol Jaroslav Hric z Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Slávnostné otvorenie ferraty sa uskutočnilo 15. júna 2026 pri Hoteli Hrádok, kde si pozvaní hostia, partneri projektu, zástupcovia médií a verejnosť mohli novú trasu prezrieť a absolvovať organizovaný prechod.
Návštevníci, ktorí nevlastnia vlastné vybavenie na pohyb po zaistených cestách, si budú môcť ferratové sety zapožičať priamo v Hoteli Hrádok. Vďaka tomu bude nová atrakcia dostupná aj pre záujemcov, ktorí sa chcú s ferratovým lezením zoznámiť po prvýkrát. Trasa je navrhnutá v náročnosti B/C, čím ponúka atraktívny zážitok pre rekreačných turistov aj skúsenejších návštevníkov so základnými skúsenosťami s pohybom na ferratách.
Mgr. Ján Ulický
destinačný koordinátor OOCR GEMER
Zverejnené v
Jelšava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.