obyvateľov z okolia obce nahnali na to miesto, aby sa pozerali na strašné "divadlo". Partizánku mučili, aby vyzradila, kde sa ukrývajú a kto im pomáha. Aj napriek utrpeniu, ktoré jej mučením spôsobovali, nezradila svojich a radšej zvolila smrť.
Po tejto stresujúcej a beznádejnej situácii myslela stará mama na svojho mladšieho syna, môjho otca, ktorý, ako sa obávala, mienil sa pridať k partizánom. Keď prišla domov, z poslednej múky napiekla zopár buchiet a zaviazala ich do batôžka. Už vedela, ako sa jej mladší syn rozhodne. Môj otec prišiel večer domov a poprosil svoju mamu, moju starkú, o odpustenie, že aj on musí odísť k partizánom. A tak odišiel aj mladší syn.
Keď som bola malá, otec mi rozprával, ako bol trikrát ranený a dvakrát ho zajali Nemci. Raz bol zavretý s ostatnými zajatcami v škole v Muráni. Na slobodu im pomohol školník - ako to s ním potom dopadlo, neviem."
(zdroj: jelšavské noviny č.8/2014)
Aj môj otec bol partizánom
Napísal(a) a.s.+mg
"Bola vojna." Tak sa začína odvíjať krátky príbeh na udalosti spred 70 rokmi na území, ktoré v tých rokoch patrilo t. zv. Slovenskému štátu. Doplnil by som túto vetu aj tým, že na jej konci vypuklo Slovenské národné povstanie, ktoré svojimi hrdinskými činmi jeho účastníkov prispelo k porážke fašizmu v Európe. Spomienky pani Vierky Piljanovej, dlhoročnej členky Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Jelšave vyniknú najmä pri jeho jubilejnom výročí. Ich autorka síce už nežije, zomrela 15.1.2013, ale tým, že ich zapísali pracovníčky Knižnice v Jelšave, majú trvalé miesto medzi ostatnými podobnými z tohto obdobia. Aj keď sú krátke a doplnené fotografiou členskej legitimácie ZSP Imricha Kvetka - Šošóka, teda toho, o kom je teraz reč, môžu pokračovať. "Najstarší syn mojej starej mamy, môj strýko, narukoval na základnú vojenskú službu. Poslali ho na východný front. Dlhú dobu o ňom nemala žiadne správy, čo s ním je, alebo či vôbec žije.
V tomto zlom a ťažkom období chytili Nemci mladú partizánku. Pri Kameňanoch ju priviazali o stĺp, vyzliekli ju donaha a napichali jej pod nechty a do pŕs špendlíky až omdlievala od bolesti. Všetkých
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.