kde vlastne prebiehal hlavný kultúrny program a aj niekoľko sprievodných akcií.
Primátor Jelšavy MVDr. Milan Kolesár všetkých prítomných srdečne privítal a otvoril tak začiatok celého programu. Takisto primátori zahraničných družobných miest všetkých pozdravili a dokonca po slovensky, čo mňa osobne veľmi milo prekvapilo. Na pódiu sa predstavili hudobné skupiny družobných miest so svojím bohatým repertoárom. Nechýbali taktiež vystúpenia šikovných detí z Materskej a Základnej školy v Jelšave, ktoré si pod vedením svojich p. učiteliek pripravili niekoľko tanečných a speváckych vystúpení. A zvládli ich na jednotku s hviezdičkou.
Ďalší kultúrny program doplnilo vystúpenie Repete návraty, vystúpenie hudobnej skupiny Jelšavan a Slovak Tango.
Súbežne s kultúrnym programom prebiehala tradičná súťaž vo varení gemerských guliek, do ktorej sa prihlásilo 10 družstiev - z Liciniec, Magnezitoviec, Muránskej Zdychavy, Revúckej Lehoty, Chyžného, Gemerských Teplíc, Revúcej a 3 miestne družstvá - OZ Jelšavanka, ŠZŠ Jelšava a Bendík boys. Na vyhodnotenie tých najlepších bola zostavená porota, ktorá na základe svojich chuťových pohárikov vyhodnotila 3 najlepšie družstvá. Išlo im to veru od ruky a všetko, čo vyrobili, následne predali.
Zástupcovia družobných miest mali svoje vlastné stánky, v ktorých ponúkali zase svoje tradičné špeciality, a tak sme si mohli pochutiť na českých ovocných knedlíčkoch, maďarských klobáskach, rumunskom hovädzom guláši a poľskej saláme a klobáse.
V ostatných stánkoch sme si mohli prezrieť tradičné ručne vyrábané výrobky, ako medovníky, ozdobné sviečky, obrúsky...
Popoludní bol už na kopci Hradovisko pre milovníkov adrenalínu pripravený motokros a nadšenci futbalu sa stretli sa stretli na futbalovom zápase MFK Jelšava s Výberom mestskej ligy.
Večer samozrejme nechýbala diskotéka.
Celý deň sa niesol vo veľmi priateľskej a uvoľnenej atmosfére a všetci zainteresovaní a zúčastnení môžu skonštatovať, že tohtoročné Dni mesta Jelšava sa mimoriadne vydarili.
Eva Viestová
Zdroj: revuca24.sk
{gallery}kultura/jelsava/dni11{/gallery}
pondelok, 27 jún 2011 15:58
Boli sme sa pozrieť na Dňoch mesta Jelšavy a zapojili sa aj do sprievodu Doporučený
Napísal(a) Eva Viestová
V sobotu 25.6.2011 prebiehali aj Dni mesta Jelšava, v rámci ktorých bol pre všetkých pripravený bohatý kultúrny program a niekoľko atraktívnych sprievodných akcií. My sme sa tam teda vybrali, aby sme Vám sprostredkovali, ako to tam "žilo".
Ráno sme sa hneď zapojili do sprievodu mestom, ktorého sa zúčastnili všetci pozvaní hostia z partnerských miest - Szcekociny, Nadlaku, Tótkomlósa a Uničova, predstavitelia mesta Jelšava, miestne mažoretky, motorkrosári, ale aj občania mesta a návštevníci Dní mesta.
Sprievod prešiel celým mestom za príjemného vyhrávania dychoviek partnerských miest a mal namierené na futbalový štadión,
Zverejnené v
Jelšava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.