poľnohospodárske družstvá. Z oboch strán bol zamurovaný a pre jeho priaznivú klímu tam bolo celoročne možné skladovať zeleninu. Jeho dĺžka je 400 m. Po prejdení tohto tunela sme sa poľnými a lesnými cestičkami dostali pred samotný slavošovský tunel. Vzhľadom k tomu, že k tunelu nevedie oficiálna značená turistická cesta, je prístup k nemu možný rôznymi spôsobmi. Od Kopráša sa k nemu možno dostať lesnou cestou i autom. Nutno podotknúť, že samotný prechod tunelom je na vlastné nebezpečie. Tunel bol budovaný v rokoch 1941 – 1944 v smere Kopráš – Slavošovce. Jeho vyústenie je nad obcami Slavošovce a Rochovce. Železnica mala spájať vtedajšie okresy Dobšiná a Revúca. Ďalej mala pokračovať v smere Tisovec – Banská Bystrica. Spojnica by šla mimo územie vtedajšieho Maďarska a nadväzovala by na trať Slavošovce a Dobšiná. Po roku 1949 práce na tejto stavbe boli definitívne zastavené, lebo v nových podmienkach stratili význam. Aby sme úspešne prešli tunelom, každý musel byť vybavený nepremokavou obuvou a hlavne baterkou. Na začiatku vstupu a až do hĺbky cca 50 m do tunela nás osviežila presakujúca voda zo stropu, čo bolo celkom príjemné vzhľadom na tropický letný deň. Dokonca, príjemný bol i chlad v tuneli, násobený oparom zrážajúceho sa vzduchu, ktorý bol spôsobený veľkým teplotným rozdielom oproti vonkajšku. Keďže sme sa pohybovali 45 min. v absolútnej tme, baterky boli nevyhnutnosťou. Na svoje si prišli hlavne deti, pre ktoré pohyb za pomoci drobných svetielok bol úžasným zážitkom. Opatrní sme však museli byť všetci, lebo stredom tunela a naprieč sú odvodňovacie žľaby. Nerozvážnosťou by mohlo dôjsť k poraneniu nôh, ktoré sú pre každého, a hlavne turistu, strategicky dôležité. Samotný tunel má dĺžku 2400 m. Je vysoký 6,5 m, jeho šírka je 5 m. Zo strany od Kopráša má mierne stúpanie. Po úspešnom prechode sme sa dostali na slavošovskú časť tunela a jeho vyústenia do príjemného prostredia pre oddych. Deti si prišli na svoje šantením na preliezačkách, hojdačkách, prípadne posedením na lavičkách pod prístreškami, ktoré vkusne zapadajú svojím prírodným materiálom do okolitého lesa. Samozrejme možnosť oddychu a občerstvenia z vlastných zdrojov využili i dospelí turisti. Po 45-minútovej prestávke sme sa opäť ponorili do útrob tunela a pobrali sa na spiatočnú cestu. Vzhľadom k tomu, že sme už len zostupovali dolu, cesta cez tunel nám trvala 30 min. Návrat do obce Mníšany bol plánovaný na 13.00 hod., kde nás už čakal pristavený mikrobus, ktorý nás zviezol späť do Jelšavy. Úspešné zakončenie turistickej vychádzky bolo pred MM Jelšava a OCVK Jelšava. Najmladším účastníkom Prechodu slavošovským tunelom bol Radko Jankóšik (2 r.), najstarším účastníkom bol p. Ladislav Polomka (73 r.) z Jelšavy. Poďakovanie za hojnú účasť patrí všetkým i mimojelšavským turistom. Zároveň ďakujeme za zabezpečenie prepravy mikrobusom SMZ – Služby, a. s. Jelšava a veríme, že jelšavských turistov prepravia i na ďalších plánovaných turistických akciách v budúcnosti.
A. Sabon – turistický sprievodca




































Cieľom našej turistickej vychádzky dňa 27.7.2013 bol slavošovský tunel, nachádzajúci sa v Revúckej vrchovine pod kopcom Homôlka (745 m n.m.). Kopec Homôlka susedí smerom na juhovýchod s Magurou (883 m n.m.) a na severozápad s Ostrým vrchom (870 m n.m.). Po hrebeni týchto vrchov vedie zelená turistická značka severne na vrch Kohút (1409 m n.m.). Ráno po 08.00 hod. sme sa z Jelšavy prepravili mikrobusom do obce Mníšany v dvoch skupinách, lebo počet zaregistrovaných účastníkov bol 47 turistov. Časť turistov, ktorá prišla autami, sa k nám pridala pri mníšanskom viadukte. Táto stavba je súčasťou budovanej železnice. Ide o nádhernú oblúkovú konštrukciu z betónu a osekaných kamenných kvádrov, ktorá je viditeľná aj z cesty od Magnezitoviec do Kopráša. Jeho výška je 38 m, dĺžka 120 m (po preklenutí obidvoch protiľahlých kopcov by mal 230 m).
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-